Zóna pre najmenších by mala byť s pieskoviskom, domčekmi či s hojdačkami, tieto prvky dieťaťu umožňujú bezpečné spoznávanie sveta okolo seba.
Foto: shutterstockDobre naprojektované detské ihrisko je rozdelené do jednotlivých hracích zón. "Zóna pre najmenších by mala byť s pieskoviskom, domčekmi či s hojdačkami, tieto prvky dieťaťu umožňujú bezpečné spoznávanie sveta okolo seba. Zóna pre deti od šesť do dvanásť rokov zasa umožňuje hry vo výške, tak si môžu rozvíjať svoje fyzické zručnosti. Pre staršie deti sú vhodné už aj lanové lezecké prvky, ktoré zvyšujú športovú zdatnosť, koncentráciu a rozvíjajú logiku,“ hovorí autorizovaný architekt Juraj Jurík zo spoločnosti Študio-21 plus.
Ak je dieťaťu jeho veková zóna "pritesná“, základným pravidlom pre hru má byť predpoklad, že prvý krok na hernej zostave dokáže urobiť samo, bez pomoci. "Ak to dokáže, musí z nej vedieť aj bezpečne zliezť, ak ale prvý krok nezvládne, herná zostava nie je preň vhodná. Často sa stáva, že rodičia v dobrej viere potomka vyložia na vysokú hernú zostavu navrhnutú pre staršie a zručnejšie deti a potom sú vystresovaní z toho, aby dieťa z výšky nespadlo a nezranilo sa,“ dodáva J. Jurík.
Zradný juh
Vedeli ste, že otvorené šmykľavky s hliníkovým alebo antikorovým povrchom by nemali byť orientované na juh, resp. na miesta, kde svieti slnko? Dokážu ich totiž zohriať až na 70 stupňov Celzia a dieťa sa na nich ľahko popáli. "Pri sklone šmykľavky okolo 30 stupňov dopadajú slnečné lúče takmer kolmo na jej povrch. Dieťa si hore pod strieškou sadne na studenú šmykľavku, no kým príde dolu, môže sa popáliť. Norma odporúča severnú orientáciu,“ upozorňuje odborník.Ak je šmykľavka vo vnútornom bloku medzi panelákmi, ktoré vrhajú tieň, alebo v parku či v lese, kde tienia stromy, môže byť podľa architekta otočená aj na juh. "Alebo aj vtedy, ak má ihrisko tieniace plachty a povrch šmykľavky sa nemôže prehriať od slnka,“ dodáva.
Herné prvky na ihrisku by mali byť rozmiestnené logicky a správne, bezpečnostné zóny sa pritom nesmú prekrývať, dôležité sú aj vzdialenosti. "Ak sú herné prvky medzi sebou bližšie ako dva metre, prípadne ak je blízko plot, lavička, lampa či smetný kôš, je to chyba,“ prízvukuje J. Jurík. Pri domčekoch by mal ostať na každú stranu voľný priestor aspoň dva metre, pri hojdačkách v smere hojdania štyri a viac metrov, podľa typu hojdačky, dĺžky zavesenia sedadla a podobne.
"Pomerne často na ihriskách vidieť osadenie domčeka so šmykľavkou končiacou v pieskovisku a prechádzajúcou cez tvrdý okraj alebo betónovú obrubu pieskoviska. Každý herný prvok musí mať okolo seba dopadový povrch bez prerušenia tvrdou trčiacou časťou,“ upozorňuje architekt. Neplatí to pri inkluzívnom ihrisku, kde je nájazdová rampa pre vozík od chodníka a samotná hra sa začína jeden a pol až dva metre od hrany chodníka. "Dynamické prvky, napríklad kolotoče, hojdačky, lanovky a iné zariadenia, pri ktorých sa dieťa nevie rýchlo zastaviť, musia byť osadené na dopadovom povrchu.“
Mäkké pristátie
Každý z herných prvkov ihriska by mal mať bezpečný dopadový povrch, ktorý stlmí prípadný pád. "Povrchy sú prírodné a umelé. K prírodným patrí piesok, plavený štrk, drevná štiepka a kôra, do určitej miery aj udržiavaný trávnik, no na verejnom priestranstve dlho nevydrží. K umelým povrchom patria gumené rohože či liata guma. Ich výhodou je, že sú čisté a hneď na nich uvidíte akýkoľvek nebezpečný predmet. Po daždi rýchlo schnú, môžete po nich chodiť s kočíkom či vozíkom. Výborne tlmia pád,“ vymenúva prednosti J. Jurík."Pod dynamické prvky – hojdačky alebo lanovky – je veľmi dobrý aj sypký materiál, pretože pri páde z nich je pohyb horizontálny. Keď dieťa vyskočí z hojdačky, je lepšie, ak dopadne na štrk, pretože ten ,utečie’, a tak pád stlmí,“ vraví J. Jurík.
Z hľadiska bezpečnosti je dôležitý i stav dopadového povrchu. Pri prírodných materiáloch by mala byť vrstva hrubá aspoň 300 – 400 mm, bez prerastenej buriny či cudzích predmetov. Lanové ihriská určené pre verejné priestranstvo, voľne prístupné, musia mať povrch v hrúbke a rozsahu podľa typu výrobku. Pri umelých povrchoch je dôležitá minimálna miera opotrebenia, najmä pod hojdačkami, šmykľavkami či okolo kolotočov.
Bezpečné ihrisko by malo byť v stopercentnom technickom stave, aj pokiaľ ide o herné prvky a zariadenia, ktoré na ňom sú. "Mali by byť konštrukčne odolné, nesmú sa výrazne kývať a hroziť rozpadnutím, nesmú z nich trčať hrdzavé klince a skrutky, odhnité nosné stĺpiky a ďalšie časti,“ zdôrazňuje J. Jurík.
ANKETA:
