Lyžovačka priamo na školskom dvore. Keď to nejde na zjazdovkách, dajú sa zobrať i bežky.
Foto: Patricia PoprockáNa školskom dvore či ihrisku sa to len tak hmýri športujúcimi deťmi. Ako z knihy, každý robí iné: Niekto lyžuje, niekto bežkuje, iní sa šmýkajú, no najživšie je na zasneženom ihrisku, práve sa tam hrá futbalový zápas. Kto nehrá, povzbudzuje o dušu. O tom, že by niekto podaromnici postával či bol zahĺbený v mobile, ani chýru.
Takto vyzerá školská prestávka v okrajovej časti neveľkého nórskeho horského mestečka Al asi 200 kilometrov od hlavného mesta Oslo. Je tu množstvo turistických trás, bežkárskych dráh i lyžiarske stredisko, kam chodievajú trénovať aj najlepší nórski reprezentanti ako Henrik Kristoffersen, Sebastian Foss Solevaag či Lucas Braathen, takže športom tu žije snáď každý a deti v škole nie sú výnimkou.
Školský dvor je športovým ihriskom v pravom zmysle slova – nájdete tu všakovaké preliezky, plochu na loptové hry, kopček na spúsťanie sa na lyžiach, dokonca i lezeckú stenu. A nie pre parádu, všetko v plnej permanencii v zime či v lete.
Školský dvor je skôr detské športové ihrisko. Naplno využívané i keď je zasnežené.
Foto: Patricia PoprockáDeti trávia prestávky vonku trikrát denne. Dve kratšie sú pätnásťminútové, dlhšia je 20 minút, vysvetľuje učiteľka, dohliadajúca na deti. Pomáha im, s čím treba, zväčša ale každé už vie, kde je jeho miesto a čo má, resp. čo chce robiť. Každý v pohybe, posedávať nevidieť nikoho. Aspoň nie teraz v zime.
„Keď je vonku viac než mínus 15, deti si môžu vybrať, či prvú prestávku strávia vonku alebo vnútri. Zvyšné dve však idú von,“ spresňuje pedagogička.
Futbal na snehu? No a?
Foto: Patricia Poprocká
Kto nehrá, aspoň fandí.
Foto: Patricia PoprockáAni tu však nemôžu všetko. Čo majú deti zakázané, je napríklad obyčajná guľovačka. Ak vzduchom preletí nejaká snehová guľa, učiteľka deti okamžite upozorní. „Je to nebezpečné, ak by si trafili do tváre. Vedia, že to nie je dovolené,“ vysvetľuje.
Aktívne trávenie voľných chvíľ na čerstvom vzduchu medzi vyučovacími hodinami má veľa prínosov. Pohyb vonku aktivuje mozog, deti sú potom na hodinách sústredenejšie a lepšie si pamätajú preberané učivo. Zároveň sa v nich buduje aj prirodzená odolnosť – nie je pre nich problém chlad, dážď ani sneh, o posilňovaní imunity nehovoriac. Teraz, v čase covidovej pandémie je to ešte dôležitejšie.
Parkovisko bicyklov pred školou zaviate snehom zíva prázdnotou.
Foto: Patricia PoprockáÍsť von za každého počasia je pre nórske deti prirodzené, rovnako sa aj hýbať. Obezita detí a mládeže, ktorá u nás narastá, tu nie je žiaden problém. Stretnúť deti s nadváhou je v Nórsku naozaj zriedkavosťou.
Inšpiruje sa aj slovenské školstvo?
Školský areál v horskom mestečku Al, v osade Leveld.
Foto: Patricia Poprocká
