Ku konci tehotenstva absolvuje žena vyšetrenie prostredníctvom takzvaného monitora.
Foto: Shutterstock.com„Prijali sme tri tehotné ženy s predĺženou graviditou na pôrod. Zatiaľ sme ich mali iba monitorovať, či sa majú bábätká dobre. Ozvy srdiečka sú v norme, ak CTG (kardiotokografia, takzvaný monitor) ukazuje 120 až 160 pulzov za minútu. A tu hľadám, pulz ledva 90," uviedla pôrodná asistentka Anna Hrabošová s tým, že znížený pulz znamenal nedostatok kyslíka pre dieťa. Po tom, ako mamičke prikázala rúško odhodiť, hodnoty sa mali vrátiť na normál. Svoj príspevok zakončila emotívnym výkrikom: „Všetky dvere polepené príkazmi a zákazmi. Ja ich všetky kašlem. Som za život a hotovo!“
Príspevok pôrodnej asistentky našiel živnú pôdu medzi ľuďmi, ktorí zľahčujú či rovno popierajú nebezpečnosť pandémie Covidu-19. Považujú ho za dôkaz, že nosenie rúšok spôsobuje dusenie dokonca nenarodených detí.
Na post pôrodnej asistentky sa rozhodol zareagovať Jozef Záhumenský, uznávaný pôrodník a gynekológ, prednosta II. gynekologicko-pôrodníckej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Univerzitnej nemocnice Bratislava v Nemocnici Ružinov. To, čo pôrodná asistentka, inak tiež podporovateľka kotlebovcov, napísala, považuje za nebezpečné a ohrozujúce okolie, matku samotnú i jej dieťa.
Pôrodná asistentka, ktorá snímala kardiotokografické záznamy tehotným ženám, vraj zistila, že vďaka rúšku na tvári dochádza k nedostatočnému okysličeniu krvi matky, čoho dôsledkom mal byť znížený prístup kyslíka k plodu. To sa malo prejaviť známkami dusenia plodu na snímanej krivke. Po razantnom odstránení rúšok sa záznam upravil a autorka tak zachránila život a zdravie nenarodených detí...
„Príbeh je podaný ako reálna príhoda, ktorá sa stala konkrétnemu zdravotníckemu profesionálovi, znie preto veľmi dôveryhodne. Týka sa tehotných žien a ich plodov v maternici, teda veľmi chúlostivých a zraniteľných osôb. Ktorá matka by chcela ubližovať svojmu nenarodenému dieťaťu?" zamýšľa sa lekár. Ako však vraví, to, čo píše pôrodná asistentka, je jednoducho hlúposť.
„Odporučím pokus, dajte si na prst čidlo na meranie saturácie (nasýtenosti) kyslíkom a zadržte dych. Trénovaní vydržia aj viac ako dve minúty, my ostatní už po minúte pociťujeme nekontrolovateľnú potrebu nadýchnuť sa. Túto potrebu spôsobuje hromadenie kysličníka uhličitého v krvi, ktorý spôsobuje v dychovom centre pocit nedostatku vzduchu a dusenie sa. Pričom saturácia kyslíka je stále takmer sto percent, začne mierne klesať až pomerne neskoro, kedy už je pocit na nevydržanie a nadýchneme sa. Aj tak máme saturáciu nad 90 percent, čo by plodu v maternici úplne stačilo a neviedlo ku zmenám na kardiotokografe," hovorí Jozef Záhumenský.
Dychové centrum tehotnej ženy je kvôli pôsobeniu hormónu progesterónu výrazne citlivejšie na hladiny kysličníka uhličitého, čo často vedie k pocitu dušnosti aj pri normálnych hladinách kyslíka a kysličníka uhličitého. „Prosto tehotné by v rúšku určite nevydržali, ak by sa v ňom hoci v minimálnej miere hromadil kysličník uhličitý, nieto ešte, ak by došlo k poklesu koncentrácie kyslíka v krvi," hovorí lekár.
Rúška sú pre tehotné bezpečné
V auguste tohto roka zverejnili v uznávanom pôrodníckom časopise American Journal of Perinatology analýzu štyroch štúdií, ktoré sledovali vplyv nosenia respirátora N95 na priebeh tehotnosti. Sledovali zmeny pulzu matky, saturácie kyslíkom aj zmeny kardiotokografickej krivky. Nezistili žiadne podstatné zmeny, a považujú nosenie respirátora v tehotnosti za bezpečné.Oproti príbehu pôrodnej asistentky stavia Jozef Záhumenský svoje skúsenosti: „Dnes všetky tehotné ženy, ktoré prišli k nám do poradne, mali povinne chirurgické rúško počas celého snímania kardiotokografickej krivky. Bolo ich približne dvadsať a nezistili sme žiadny záznam, ktorý by naznačoval nepohodu plodu v maternici. Rúško je z pohľadu saturácie kyslíkom plodu úplne bezpečné. Čiastočne chráni nositeľa a predovšetkým chráni okolie. V čakárni nie sú tehotné samotné, preto je zodpovedné rúško mať, chránime tým seba, svoje deti ale aj ostatné osoby v okolí."
Plod má kyslíka vždy dosť, ak nie je vážny problém
Vysvetľuje gynekológ a pôrodník Jozef Záhumenský:
„Saturácia (nasýtenie) kyslíkom materskej krvi v placente je približne 60 percent. Je viac menej konštantná, na čom sa podieľajú viaceré kompenzačné mechanizmy. Napríklad pri telesnej námahe ženy - mnohé tehotné aeróbne cvičia až do termínu pôrodu, čo musím vyzdvihnúť ako veľké pozitívum - je zvýšená spotreba kyslíka vo svaloch, napriek tomu sa udržuje saturácia v placente približne rovnaká. To by platilo aj pri „obmedzenom prísune“ kyslíka pri rúšku na tvári.
Okrem toho plod má vynikajúce mechanizmy, ako z materskej krvi dostať maximum saturácie kyslíka do svojho obehu. Uplatňuje sa tu takzvaný dvojitý Bohrov efekt (lepšie uvoľnenie a prestup kyslíka v prostrediach s rozličným pH), fetálny hemoglobín výrazne silnejšie viaže kyslík ako ten u dospelých a plod tiež vie čiastočne regulovať aj priesvit v cievach, ktoré vedú krv do placenty. Za všetkých okolností teda dostane, čo potrebuje, ak nie je vážny problém."
Vysvetľuje gynekológ a pôrodník Jozef Záhumenský:
„Saturácia (nasýtenie) kyslíkom materskej krvi v placente je približne 60 percent. Je viac menej konštantná, na čom sa podieľajú viaceré kompenzačné mechanizmy. Napríklad pri telesnej námahe ženy - mnohé tehotné aeróbne cvičia až do termínu pôrodu, čo musím vyzdvihnúť ako veľké pozitívum - je zvýšená spotreba kyslíka vo svaloch, napriek tomu sa udržuje saturácia v placente približne rovnaká. To by platilo aj pri „obmedzenom prísune“ kyslíka pri rúšku na tvári.
Okrem toho plod má vynikajúce mechanizmy, ako z materskej krvi dostať maximum saturácie kyslíka do svojho obehu. Uplatňuje sa tu takzvaný dvojitý Bohrov efekt (lepšie uvoľnenie a prestup kyslíka v prostrediach s rozličným pH), fetálny hemoglobín výrazne silnejšie viaže kyslík ako ten u dospelých a plod tiež vie čiastočne regulovať aj priesvit v cievach, ktoré vedú krv do placenty. Za všetkých okolností teda dostane, čo potrebuje, ak nie je vážny problém."
