Amniocentéza nie je bez rizika.
Foto: Shutterstock.comPravdepodobnosť, že žena po amniocentéze príde o dieťa, sa javí ako minimálna. Pol až jedno percento. Inak čísla vyzerajú, keď si uvedomíme, že odber plodovej vody môže ukončiť až jedno zo sto tehotenstiev. A to už nie je málo. Amniocentézu pritom na Slovensku absolvuje približne každá piata tehotná žena. Väčšinou sa žiadny problém nepreukáže, to znamená, že dieťa bolo v maternici ohrozené úplne zbytočne.
Na Slovensku sa odber plodovej vody najčastejšie vykonáva, ak je podozrenie na Downov syndróm. Pomocou amniocentézy sa zisťujú aj ďalšie chromozomálne odchýlky (patrí k nim práve aj Downov syndrom), vývojové poruchy, ako sú napríklad rozštep chrbtice, brušnej steny či hlavičky aj dedičné poruchy metabolizmu. Odhalí i svalovú dystrofiu, cystickú fibrózu či hemofíliu, čo sú dedičné genetické choroby, v týchto prípadoch sa odber plodovej vody robí cielene iba vtedy, keď existuje riziko, že dieťa by ochorenia mohlo mať.
Amniocentéza sa tiež ponúka ženám nad 35 rokov, bez ohľadu na to, či je nejaké podozrenie na chorobu. Len preto, že systém tieto rodičky už považuje za staršie, s vyšším rizikom genetických anomálií či vývojových porúch.
Odber plodovej vody je na Slovensku stále bežným vyšetrením, ide však o sporný zákrok. Práve preto sa ho vyspelé krajiny snažia obmedzovať na minimum a používať len v skutočne odôvodnených prípadoch. Niektoré zahraničné výskumy uvádzajú, že okrem rizika potratu, úniku plodovej vody, krvácania či zanesenia infekcie hrozí deťom, ktorým prostredie maternice narušila odberová ihla, predčasný pôrod alebo dýchacie problémy po narodení. Pre matku môže byť problémom preeklampsia, ak pri zákroku došlo k prieniku ihly placentou. Preeklampsia je potencionálne život ohrozujúci stav.
Podľa Jozefa Záhumenského a Vladimíra Cupaníka, autorov knihy Sprievodca tehotenstvom, by sa vzhľadom k riziku potratu mala amniocentéza ponúkať „len ženám, kde riziko postihnutia plodu minimálne dvojnásobne prevyšuje riziko potratu spojené s výkonom.“ V praxi sa to však nie vždy dodržuje. Komplikáciám sa dá podľa gynekológov predísť prísnym dodržiavaním sterility pri samotnom výkone a dodržaním pokojového režimu deň až dva po odbere.
„Odber plodovej vody som sama zažila a už by som naň nikdy nešla, dodnes mám výčitky, že som ho podstúpila. Povedali nám, že z krvných testov vyplýva vysoká pravdepodobnosť, že dieťa má Downov syndróm. Pôvodne som na amniocentézu nechcela, ale genetička ma vydesila, tvrdila, že na odber musím. Že je to vážne. Tak som súhlasila, cítila som sa pod veľkým tlakom. Samotný zákrok bol nepríjemný, ale dal sa vydržať. Horšie boli výčitky, že som vedome ohrozila svoje dieťa. Výsledky vyšli samozrejme negatívne, dieťatko bolo zdravé. Boli to tri hrozné týždne čakania na verdikt, počas ktorých som si tehotenstvo vôbec nedokázala užívať. Vedela som však, že dieťa si nechám, hoci aj choré,“ spomína si Klára, mama dnes sedemročného dievčatka. Faktom je, že väčšina odberov plodovej vody sa robí úplne zbytočne, odhaduje sa napríklad, že len každá 35. amniocentéza, ktorá sa robí pri podozrení na Downov syndróm, chorobu naozaj dokáže.
Žena má právo amniocentézu odmietnuť, zdravotníci by ju nemali k zákroku nútiť ani vyvolávať pocity viny. Často sa však tehotná stretne s manipulatívnymi výčitkami: „Vy nechcete vedieť, či je vaše dieťa zdravé?“ Prípadne sa dočká aj slov o tom, že ak sa potvrdí podozrenie, mala by ísť na potrat, čo je však znovu len na jej rozhodnutí. Žena by mala amniocentézu podstúpiť len po zvážení všetkých pre a proti.
Ak je podozrenie na Downov, Edwardsov a Patauov syndróm, čo sú chromozomálne ochorenia, môže sa nechať otestovať pomocou komerčného krvného testu pod názvom Trisomy test, ktorý dokáže s veľkou presnosťou chorobu vylúčiť tak, že analyzuje DNA matky. Predpokladá sa, že v budúcnosti by invazívnu a rizikovú amniocentézu mohlo plošne nahradiť práve testovanie krvi matky, čo je bezpečnejšia a rovnako spoľahlivá metóda.
Ako sa amniocentéza robí
Na amniocentézu sa ženy posielajú na základe podozrivých výsledkov z ultrazvukového vyšetrenia v 10. - 11. týždni tehotenstva, keď sa okrem iného sleduje takzvané šijové prejasnenie. Jeho existencia môže poukazovať na Downov syndróm. Tehotné idú na odber plodovej vody aj na základe krvných testov, ktorými sa zisťujú hodnoty niektorých hormónov a bielkovín. Ich zvýšenie či naopak zníženie môže, ale tiež nemusí, signalizovať zdravotný problém dieťatka. Problematické je najmä to, že do výsledku, ktorý mamička uvidí (vyjadruje sa pravdepodobnosť ochorenia napríklad 1:150) sa umelo započítava aj jej vek, čo je nanajvýš sporné. Výskyt ochorení síce naozaj stúpa s vekom, ale faktom je, že sa to stále týka len malej skupiny mamičiek. V praxi to znamená, že staršej žene vyjde oveľa väčšie riziko choroby ako tej mladšej, hoci dieťa majú obe úplne zdravé. Tá staršia však skončí na zbytočnom odbere plodovej vody.
V plodovej vode sa nachádzajú voľné bunky, ktoré pochádzajú z kože a zo slizníc plodu. Práve z týchto buniek sa ich kultiváciou (množením) v genetickom laboratóriu zisťuje postihnutie. Amniocentéza sa robí od 15. - 16. týždňa tehotenstva. Tenkou ihlou sa odoberie do 20 mililitrov plodovej vody. Miestne znecitlivenie sa nepoužíva, žena cíti skôr tlak ako bolesť, ale je to nepríjemná skúsenosť. Hrozí pichnutie plodu? Lekári to vyvracajú, dieťa majú po celý čas pod ultrazvukovou kontrolou a plod navyše pred ihlou inštinktívne uniká. Po zákroku žena zostáva asi hodinu pod kontrolou zdravotníkov, potom odchádza domov, je nutný jej odvoz, pešo nemôže.
Na amniocentézu sa ženy posielajú na základe podozrivých výsledkov z ultrazvukového vyšetrenia v 10. - 11. týždni tehotenstva, keď sa okrem iného sleduje takzvané šijové prejasnenie. Jeho existencia môže poukazovať na Downov syndróm. Tehotné idú na odber plodovej vody aj na základe krvných testov, ktorými sa zisťujú hodnoty niektorých hormónov a bielkovín. Ich zvýšenie či naopak zníženie môže, ale tiež nemusí, signalizovať zdravotný problém dieťatka. Problematické je najmä to, že do výsledku, ktorý mamička uvidí (vyjadruje sa pravdepodobnosť ochorenia napríklad 1:150) sa umelo započítava aj jej vek, čo je nanajvýš sporné. Výskyt ochorení síce naozaj stúpa s vekom, ale faktom je, že sa to stále týka len malej skupiny mamičiek. V praxi to znamená, že staršej žene vyjde oveľa väčšie riziko choroby ako tej mladšej, hoci dieťa majú obe úplne zdravé. Tá staršia však skončí na zbytočnom odbere plodovej vody.
V plodovej vode sa nachádzajú voľné bunky, ktoré pochádzajú z kože a zo slizníc plodu. Práve z týchto buniek sa ich kultiváciou (množením) v genetickom laboratóriu zisťuje postihnutie. Amniocentéza sa robí od 15. - 16. týždňa tehotenstva. Tenkou ihlou sa odoberie do 20 mililitrov plodovej vody. Miestne znecitlivenie sa nepoužíva, žena cíti skôr tlak ako bolesť, ale je to nepríjemná skúsenosť. Hrozí pichnutie plodu? Lekári to vyvracajú, dieťa majú po celý čas pod ultrazvukovou kontrolou a plod navyše pred ihlou inštinktívne uniká. Po zákroku žena zostáva asi hodinu pod kontrolou zdravotníkov, potom odchádza domov, je nutný jej odvoz, pešo nemôže.
ANKETA:
