Používanie monitorov počas pôrodu by sa na Slovensku podľa niektorých lekárov malo obmedziť.
Foto: Shutterstock.comPodľa pôrodníka Erika Dosedlu sa prístroj dokonca v prvej dobe pôrodnej vôbec nemusí používať, hoci prax v slovenských pôrodniciach je iná.
„CTG čiže kardiotokografia je elektronické monitorovanie srdcovej frekvencie plodu pomocou ultrazvukového snímača umiestneného na bruchu tehotnej. Monitorovanie plodu je skríningovou, teda vyhľadávacou metódou vo včasnej diagnostike nedostatočného okysličovania plodu,“ hovorí MUDr. Erik Dosedla, PhD., MBA, primár Gynekologicko-pôrodníckej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Nemocnici Košice-Šaca.
„Pomocou kardiotokografie dnes vieme identifikovať plody, ktoré sú ohrozené nedostatočnou oxygenáciou počas pôrodu, kedy vieme na monitore zaznamenať rôzne zmeny v srdcovej frekvencii plodu a včasnou intervenciou zabrániť jeho závažnému poškodeniu,“ vysvetľuje lekár.
Hypoxia je stav, kedy bunky, tkanivá či orgány nemajú dostatok kyslíku. Na hypoxiu je najcitlivejší mozog, môže vzniknúť detská mozgová obrna, ktorá sa prejavuje poruchami motoriky či reči a v rôznej miery poškodzuje aj inteligenciu. Nedostatok kyslíka v najťažších prípadoch spôsobuje smrť.
Na nedostatok kyslíku lekár pomyslí, keď monitor ukáže zníženie pulzu dieťaťa. Pokles srdcovej frekvencie je pritom normálny, ak sa objaví v priebehu maternicového sťahu alebo keď plod prechádza pôrodnými cestami. Príčinou je tlak okolitých tkanív na hlavičku, ale skutočný nedostatok kyslíku nehrozí.
Lekár by však mal spozornieť, ak pulz klesne mimo kontrakciu. V takom prípade naozaj hrozia problémy s nedostatkom kyslíka v dôsledku horšieho vyživovania plodu placentou alebo stlačenia pupočníku. Ako vidieť, správne vyhodnotiť monitor nie je jednoduché a menej skúsený lekár môže pre istotu voliť cisársky rez. Aj na niektorých medzinárodných lekárskych fórach už zaznelo, že práve nesprávne vyhodnotenie monitoringu je príčinou istého percenta cisárskych rezov.
„Táto metóda je síce vysoko senzitívna, avšak má nízku špecificitu. To znamená, že sa môže stať, že monitor sa vyhodnotí ako falošne pozitívny, čiže patologický, a musíme postupovať tak, aby sme včas ukončili tehotnosť rôznymi intervenciami, napríklad akútnym cisárskym rezom,“ hovorí Erik Dosedla.
Kontinuálny monitoring počas prvej doby pôrodnej pri fyziologickom pôrode podľa neho nie je nutný, pretože zvyšuje percento intervencií. „Pri fyziologickom priebehu pôrodu je postačujúce počúvanie oziev plodu raz za 15 minút pôrodnou asistentkou. Rodičky by mali byť poučené o limitoch monitoringu, a najmä o tom, že nie je možné zachytiť všetky patológie plodu, a to dokonca ani pri kontinuálnom monitoringu plodu,“ hovorí Erik Dosadla.
Ako však dodáva, na druhej strane je len vo výnimočných prípadoch monitoring falošne negatívny. Ak u plodu naozaj hrozí neokysličovanie, prístroj to s veľkou pravdepodobnosťou odhalí. „Veľkou výhodou monitoringu je tiež jeho neinvazívnosť a pomerne jednoduchá manipulácia s prístrojom,“ dodáva pôrodník. Monitorovanie srdcovej činnosti dieťaťka sa počas pôrodu robí každé dve hodiny a trvá tridsať minút.
Veľa žien sa monitorovania plodu obáva, pretože si myslí, že sa nebude môcť počas vyšetrovania voľne pohybovať. Možnosť pohybu a spontánnej polohy tlmí bolesť. Erik Dosedla tieto obavy vyvracia: „V dnešnej dobe sa používajú moderné telemetrické prístroje, ktoré majú k dispozícii bezdrôtové sondy snímajúce srdcovú frekvenciu plodu a umožňujú voľný pohyb rodičky počas monitorovania. Pri podozrivých nálezoch na monitore pri telemetrickom snímaní nie je nutné prerušiť vyšetrovanie počas sprchovania, chôdze či pri iných činnostiach v prvej dobe pôrodnej.“
Monitorovanie plodu nachádza využitie nielen počas pôrodu, ale aj pred ním. Tehotným ženám sa obvykle natáča od 36. týždňa tehotenstva, najskôr raz týždenne, na konci gravidity a po prekročení termínu pôrodu aj častejšie. Pre gynekológa je dôležitá informácia, či dieťa na svoj vlastný pohyb reaguje zvýšením srdcovej frekvencie. Ak áno, blížiaci sa pôrod by malo dobre zvládnuť. Lekár tiež sleduje, či už žena má maternicové sťahy.
Desať dní po termíne sa robí takzvaný oxytocínový záťažový test. Žena dostane umelý hormón oxytocín, ktorý vyvolá niekoľko sťahov. Podľa monitoru sa potom posudzuje, ako bude dieťa na kontrakcie reagovať počas skutočného pôrodu, či má kapacitu ho zvládnuť. Žena ho môže odmietnuť podobne ako monitorovanie počas pôrodu.