Sny detí ovplyvniť nevieme, v blízkosti rodiča sa však cítia bezpečnejšie.
Foto: shutterstock.comMôžu detské sny predpovedať udalosti, ktoré sa stanú o štyridsať rokov v budúcnosti? Podľa výsledkov najnovšej štúdie v časopise eClinicalMedi¬cine áno. Výskum ukázal, že u detí, ktoré medzi siedmym a jedenástym rokom života pravidelne zažívajú nočné mory, môže byť takmer dvakrát vyššia pravdepodobnosť, že sa u nich do päťdesiatky vyvinie kognitívna porucha, čo je hlavný znak demencie. A dokonca môže byť až sedemkrát vyššia pravdepodobnosť, že im bude do päťdesiatky diagnostikovaná Parkinsonova choroba – oproti ľuďom, ktorých ako deti tak často zlé sny netrápili, píše spravodajský portál čt24.
Zlé sny – demencia v dospelosti?
„V roku 2022 som zistil, že u dospelých stredného a vyššieho veku, ktorí majú časté zlé sny a nočné mory, môže byť viac ako dvakrát vyššia pravdepodobnosť, že sa u nich v budúcnosti vyvinie demencia alebo Parkinsonova choroba,“ vysvetľuje vznik štúdie jej hlavný autor Abidemi Otaiku.Veľká časť ľudí, ktorí v dospelosti mávajú nočné mory, podľa neho uvádza, že nimi trpela aj v detstve. A to ho prinútilo zamyslieť sa nad tým, či výskyt zlých snov v detstve môže predpovedať rozvoj demencie alebo Parkinsonovej choroby v neskoršom veku.
„Aby som to zistil, použil som údaje zo známej britskej štúdie z roku 1958, ktorá sleduje životy všetkých detí narodených v Anglicku, Škótsku a Walese v týždni od 3. do 9. marca 1958,“ popísal v článku, ktorý vydal na webe Conversation. Spomínaný výskum monitoruje deti od narodenia až do smrti. Keď mali sedem a jedenásť rokov, zodpovedali ich matky na viaceré otázky týkajúce sa ich zdravia, vrátane toho, či sa im v predchádzajúcich troch mesiacoch zdali zlé sny. Otaiku sa pozrel na to, ako sa neskôr u týchto 6991 detí vyvíjali kognitívne poruchy, vrátane Parkinsonovej choroby – a sledoval, či to nebolo častejšie u tých, ktorým sa v detstve zdali zlé sny. Ukázalo sa, že bolo. Čím pravidelnejšie mali deti nočné mory, tým väčšia bola pravdepodobnosť, že sa u nich vyvinie Parkinsonova choroba.
Pozoruhodné je, že v porovnaní s deťmi, ktoré nikdy nemali zlé sny, mali tie, ktoré nimi trpeli dlhodobo, o 76 % vyššiu pravdepodobnosť rozvoja kognitívnych porúch a o 640 % vyššiu pravdepodobnosť rozvoja Parkinsonovej choroby. Tento vzorec bol podobný ako u chlapcov, tak u dievčat.
Výsledky Otaikovho výskumu naznačujú, že pravidelné zlé sny a nočné mory v detstve môžu v neskoršom veku zvyšovať riziko rozvoja progresívnych ochorení mozgu a súčasne otvárajú novú potenciálnu cestu, ako by sa dalo v budúcnosti dnes obrovské množstvo týchto problémov znižovať – napríklad tým, že by sa znižovalo množstvo zlých snov. Vedci zatiaľ nemôžu povedať, že zlé sny a nočné mory skutočne spôsobujú tieto ochorenia. Na to budú potrebné ďalšie štúdie.
Je dôvod na paniku?
Množstvo nočných mor, ktorými deti trpia, je podľa vedcov spojené s genetikou. A jeden z génov, o ktorom sa vie, že zvyšuje riziko, je spojený so zvýšeným rizikom vzniku Alzheimerovej choroby v starobe. Podľa Otaika je teda možné, že nočné mory aj progresívne ochorenie mozgu sú spôsobené spoločným súborom génov.„Tuším, že obe teórie by mohli byť pravdivé. To znamená, že nočné mory a progresívne ochorenie mozgu sú spojené spoločnou genetikou aj tým, že nočné mory priamo spôsobujú ochorenie mozgu tým, že narúšajú prvky spánku, ktoré obnovujú mozog,“ dopĺňa vedec.
Tieto zistenia síce znejú znepokojivo, ale podľa autorov to vlastne také zlé nie je. Z asi sedemtisíc detí zahrnutých do štúdie malo podľa matiek iba 268 (4 %) zlé sny dlhodobo. Medzi týmito deťmi sa do 50 rokov veku iba u sedemnástich z nich rozvinula kognitívna porucha alebo Parkinsonova choroba (6 %). Je teda pravdepodobné, že u prevažnej väčšiny ľudí, ktorí majú v detstve nočné mory, sa diskutované ochorenia nevyvinú.
ANKETA:
