Spoločný spánok má viacero výhod pre matku aj dieťa, dôležité ale je, aby matka nebola pod vplyvom drog alebo liekov.
Foto: shutterstock.com„S bábätkom v posteli sa nevyspím“
A bez neho? Bábätko nie je „naprogramované“ na to, aby prespalo osem hodín vkuse, naopak, krátke spánkové intervaly sú súčasťou normálneho vývoja. K dieťaťu v noci teda treba vstávať tak či tak, ak ho máte pri sebe v posteli, je to ale pohodlnejšie. Netreba sa zdvíhať, prekladať ho, ak dojčíte, jednoducho mu ponúknete prsník a obaja môžete spať ďalej bez toho, aby ste sa museli prebrať na sto percent. Štúdie potvrdzujú, že ženy sa pri takomto spôsobe spania (s dieťaťom v posteli) cítili oddýchnutejšie, menej vyčerpané a celkovo v lepšej psychickej pohode. Dokonca mnohé ani nevedeli povedať, koľkokrát za noc boli hore.„Môže sa zadusiť“
Skôr naopak. Spoločný spánok môže slúžiť ako prevencia syndrómu náhleho úmrtia (SIDS). Matka totiž svojím dýchaním pomáha dýchať aj bábätku, ktoré sa jej prispôsobuje. Navyše, dieťa v tesnej matkinej blízkosti nebude mať príliš hlboký spánok, čo ho ochráni pred príliš dlhými pauzami medzi nádychmi. Toto všetko platí za normálnych okolností.Dieťa sa ale naozaj môže zadusiť, ak je rodič, s ktorým spí v jednej posteli, pod vplyvom liekov, drog či alkoholu, kedy upadá do hlbokého nekontrolovaného spánku. Vtedy je naozaj riziko, že dieťa priľahne a ono sa udusí.
„Nenaučí sa prespať noc“
Spoločným spánkom sa spánkové cykly matky a dieťaťa zosúladia, s pribúdajúcim vekom budú dlhšie a verte, raz naozaj dieťa prespí aj celú noc. Je dobré nechať to na prirodzený vývoj a dovtedy mu pomáhať so zaspávaním i spánkom svojou blízkosťou. Okrem toho máte ešte istotu, že mu nie je chladno, vaša blízkosť pomáha regulovať teplotu dieťaťa.„Rozmaznám ho“
Ani náhodou. Spoločný spánok pomáha matke lepšie pochopiť potreby svojho bábätka, rozoznávať signály, ktoré vydáva (napríklad ak je hladné), a tiež na ne rýchlejšie reagovať – napríklad ešte predtým, než by ju z postieľky muselo privolať plačom. Spoločné spanie podporuje budovanie vzťahovej väzby a napomáha aj dojčeniu. Dieťa sa cíti istejšie, spí pokojnejšie, a aj sa pokojnejšie budí. A celkovo bude menej plakať.„Z postele ho nedostanem“
Každá potreba, keď sa naplní, prirodzene odznie a z hľadiska dieťaťa to platí aj pre spoločné spanie s rodičmi. U každého dieťaťa je to individuálne, čas, kedy sa chce presťahovať do vlastnej postele nie je určený tabuľkami. Niekedy je impulzom sťahovanie, narodenie súrodenca, návšteva príbuzných alebo kamarátov a niekedy len tak, spontánne rozhodnutie. Hranica však určená nie je, ide skôr o to, ako to komu vyhovuje. Času je dosť, nie je určite nevyhnutné učiť bábätko spať či zaspávať samé.ANKETA:
