Pri mame je najlepšie.
Foto: shutterstock.comKým totiž dospelý si pod „kvalitným spánkom“ predstavuje najčastejšie nerušených šesť či osem hodín tvrdého spánku, pre bábätko platia celkom iné kritériá. Spánok bábätiek býva ľahký, krátky, prerušovaný potrebou dojčiť sa, prípadne uistiť sa o blízkosti matky.
Výskumy o spánku bábätiek však vychádzali a väčšinou stále vychádzajú zo všeobecne zaužívaného nesprávneho názoru, že dobrý spánok, resp. dobré bábätko je, ak je rýchlo „samostatné“, spí vo vlastnom prostredí neprerušovane, bez toho, aby si vyžadovalo pozornosť rodičov. „Okrem toho sa v štúdiách tohto typu spánok sa meria na minúty, a prespatá noc sa tak stala konceptom, ktorý v noci máta mnoho rodičov ako nedosiahnuteľný míľnik, pripomínajúci im, že už by so spánkom svojho bábätka mali ´niečo urobiť´´,“ vysvetľuje združenie Mamila na svojej stránke.
Toto je vidieť aj na spomínanej pensylvánskej štúdii. Vedci v nej vyzvali rodičov bábätiek vo veku od 4 do 9 mesiacov, aby uviedli, koľko minút v posledný týždeň „typickej noci“ bábätko spalo. Kritériami kvality spánku bolo napríklad to, či 4- až 9-mesačné bábätká išli večer spať o ôsmej večer alebo po ôsmej, či majú večerný rituál pred spánkom, a či bábätko v postieľke samé zaspalo.
Čo je normálne v spánku bábätka
„Všetky tieto kritériá patria pod hlavičku paradigmy, teda kultúrnych a spoločenských predstáv o tom, ako by to malo byť ´správne´. A obzvlášť v USA, odkiaľ štúdia pochádza, je predstava toho, že bábätko má mať samostatnú izbu čo najskôr, mimoriadne silne zakorenená,“ poukazuje na nedostatky štúdie Mamila.
Ako vysvetľuje, vedci sa napríklad nezaujímali, či tieto kritériá boli dôležité aj pre daných rodičov. „Nesledovali tiež, ako na nočnú separáciu od rodičov reagujú bábätká napríklad tým, že by sledovali ich hladinu stresových hormónov. Nezaujímalo ich, či sa v noci bábätká v inej izbe prebudili a rodičov plačom volali, ale rodičia ich nepočuli, alebo možno rodičia tieto prebudenia a plač jednoducho neuviedli,“ spresňuje Mamila.
Nočná separácia bábätka od matky má vplyv aj na dojčenie. „Vedci síce v úvodnej časti štúdie zisťovali, či boli bábätká dojčené alebo nie, ale nijako nesledovali, ako spanie 4-mesačných bábätiek v samostatnej izbe vplývalo na dojčenie, či takéto spanie dojčenie uľahčovalo alebo znemožňovalo. Nevšímali si ani pokračovanie dojčenia v neskorších mesiacoch,“ pripomína Mamila.
V štúdii sa tiež neuvádza, ako reálne vyzerala noc rodičov 4-mesačných bábätiek, ku ktorým museli v noci vstávať a ísť za nimi do inej izby, ak sa prebudili, a ani neopisovali proces, akým rodičia 4-mesačných bábätiek dospeli k tomu, že ich bábätká spali v inej izbe.
Naopak, vedci, ktorí túto štúdiu robili, mali podľa Mamily predsudky voči tomu, aby bábätko spalo v rovnakej izbe ako rodičia. „Je to vidieť aj z tejto vety: Spanie v spoločnej izbe môže mať za následok nepotrebné reagovanie na to, že sa bábätko v noci budí, alebo to, že bábätko bude očakávať, že sa rodičia oň v noci budú starať...,“ vraví Mamila.
Celý článok Mamily o výskume lekárov v Pensylvánii si môžete prečítať TU.
