Dojčenie nemá bolieť. Každý problém je riešiteľný.
Foto: shutterstockUzdičku pod jazykom má každý človek. Niekedy sa však vyskytne abnormalita v podobe nepotrebnej blanky, ktorá jazyku neumožňuje sa dostatočne hýbať, čo spôsobuje problémy s dojčením a neskôr aj problémy s výslovnosťou niektorých hlások. „Skrátená prirastená uzdička totiž neumožňuje pohyblivosť jazyka, dieťa sa tak prisáva na prsník s ťažkosťami alebo vôbec a poškodzuje prsník, čo spôsobuje bolesti. Dieťa navyše ani nezískava dostatok materského mlieka,“ vysvetľuje Andrea Poloková, laktačná poradkyňa, autorka knihy Praktický návod na dojčenie a podpredsedníčka združenia MAMILA.
Niektoré deti sa s takouto abnormalitou rodia, podobne ako s inými vrodenými ťažkosťami – či už so sluchom, zrakom rázštepom podnebia a podobne. Blankou prirastená uzdička pod jazykom je však vcelku ľahko riešiteľný problém a vyskytuje sa približne pri 5 – 15 % detí.
„Celkovo sa z takéhoto percenta detí dostane na zákrok v dojčenskom veku iba zlomok detí, pretože väčšinou sa zákrok robí až neskôr, na odporúčanie logopéda pri problémoch s výslovnosťou. Keby sa urobil v dojčenskom veku, bolo by sa predišlo problémom s výslovnosťou, rovnako aj problémom pri dojčení. Povedomie o tom, ako skrátená prirastená uzdička ovplyvňuje napríklad bolesti pri dojčení či schopnosť dieťaťa dojčiť sa, je však nízka a ženy sú nútené bolesť pretrpieť. A ak je schopnosť dieťaťa obmedzená, prechádzajú na umelú výživu,“ vysvetľuje negatívne dôsledky Andrea Poloková.
Dojčenie ako analgetikum
Lekársky zákrok je podľa laktačnej poradkyne posledná možnosť, predtým by mali rodičia podniknúť všetky kroky na zlepšenie dojčenia, napríklad upraviť polohu, prisatie bábätka a maximalizovať schopnosť dieťaťa vypiť potrebné množstvo mlieka. „V prípade, že sú tieto kroky nepostačujúce a zároveň sa pri vyšetrení dieťaťa pohmatom nájde uzdička, ktorá je skrátená, prirastená a bráni mobilite jazyka, tak je potrebný zákrok,“ približuje Andrea Poloková.Ten trvá len pár sekúnd, aby bol pre dieťa čo najšetrnejší. Vykoná sa čo najmenší nástrih blanky, ktorou uzdička prirastá k spodine úst, a tá následne po nástrihu pri dotyku prstom ustúpi. „Na znecitlivenie sa využije nadojčenie dieťaťa pred zákrokom a okamžité nadojčenie po zákroku, pretože dojčenie má analgetické účinky. Lokálnu anestéziu by deti ťažko znášali, má mimoriadne horkú chuť a znemožnila by upokojenie dieťaťa dojčením, lebo by sa po zákroku nedokázalo prisať,“ dodáva odborníčka.
Zákrok a čo potom?
Zákrok je potrebné kombinovať s následnou kontrolou prisávania dieťaťa, spôsobu, akým sa dojčí, pomocou pri zlepšovaní dojčenia, vysvetľovaním signálov dieťaťa, ktoré predstavujú záujem o dojčenie tak, aby sa dieťa dojčilo podľa potreby, pripomína Andrea Poloková. Úspešnosť zákroku do veľkej miery súvisí aj s ostatnými kroky, ktoré je pri dojčení potrebné urobiť. „Pretože problémy s dojčením sú multifaktoriálne a kumulujú sa, je potrebné odstrániť všetky príčiny, ktoré okrem uzdičky dojčeniu bránia. V prípade bolestivých bradaviek vidno spätnú väzbu od žien okamžite už v ambulancii pri prisatí dieťaťa, keď ženy hovoria o tom, že pociťujú okamžitú úľavu,“ opisuje skúsenosti dlhoročná poradkyňa.ANKETA:
