Kúpať, prípadne sprchovať bábätko stačí každý druhý, tretí deň.
Foto: Miriam PoprockáNiektorí rodičia to riešia tak, že dieťa nekúpu, namiesto toho ho zoberú so sebou do sprchy, kde ho v bezpečí náručia umyjú. „My sme syna vo vaničke vôbec nekúpali, ani sme žiadnu nemali. Brávala som ho k sebe do sprchy a bol vtedy veľmi pokojný. Sledoval vodu, skúmal kvapky, cítila som, aký je uvoľnený v kontakte koža na kožu. Opláchla som ho, chvíľku nechala pohrať sa a potom ho odovzdala manželovi, ktorý čakal pred sprchou s osuškou. Syna zobral a ja som sa pokojne dosprchovala. Bola to pohoda bez žiadnej námahy, chcelo to len troška spolupráce,“ spomína Petra, dnes už matka prváka na základnej škole.
Tí, ktorí bábätko predsa len radšej kúpu, sa môžu vyhnúť stresovým situáciám pomocou nasledujúcich rád:
Ak dieťa vo vaničke plače, s najväčšou pravdepodobnosťou mu prekáža niečo z nasledujúcich vecí: málo vody, neprimeraná teplota vody, ostré svetlo, veľký priestor okolo, v ktorom sa cíti osamotené a stratené bez blízkosti rodiča. Môže byť tiež hladné alebo unavené, v takom prípade treba kúpanie odložiť.
Na vyššie spomenuté záležitosti však existuje riešenie: Napustite viac vody, nepohodu z veľkého priestoru neriešte lehátkami, bábätkám aj tak zväčša prekážajú a je pri nich ťažká manipulácia. Namiesto toho majte dieťa v rukách, nech cíti váš dotyk na čo najväčšej časti tela. Môžete ho zabaliť do látkovej plienky a celý čas robiť veľmi pomalé pohyby. No a nezabudnite na dostatočné množstvo vody – deti vodu milujú, napokon, žili v nej deväť mesiacov v maternici...
Nič nepokazíte, naopak, ak sa budete kúpať spolu s dieťaťom. Telo matky, známa vôňa a voda k tomu mu vytvoria prostredie, v ktorom sa bude cítiť skutočne príjemne. V tomto prípade však býva problém nedostatok času, všakže...
