Hovorte s deťmi, odpovedajú nám tým najčistejším stavom duše. Len hovorte úprimne, odkazuje terapeutka Laura Gutmanová.
Foto: shutterstock.comBábätko vie, čo sa deje, matke zasa takéto rozprávanie pomáha utriediť si vlastné myšlienky a pocity. Takéto rozhovory sú podľa argentínskej psychoterapeutky Laury Gutmanovej čo do významu na rovnakej úrovni ako nosenie dieťaťa v náručí, dojčenie na požiadanie či spoločný spánok. Spolu tvoria tú neustálu komunikáciu, kontakt, ktorý bábätko potrebuje.
Človek sa síce môže pri tom, najmä spočiatku, cítiť zvláštne, nie je to však nič čudné. „Ak s malými deťmi pravidelne hovoríme, nadväzujeme tým vzťahy na citovej úrovni, v ktorej sa dieťatká dorozumievajú ľahko a s radosťou. Dospelí len žasnú, keď si uvedomia ich schopnosť rozumieť. Má ju každá ľudská bytosť nezávisle na veku,“ vysvetľuje Laura Gutmanová v knihe Materstvo a stretnutie ženy s vlastným tieňom.
Ako ďalej zdôrazňuje, to, že dieťa nevie používať reč, neznamená, že jej nerozumie. Naopak. „Je napojené presne na to, čo má logický a vnútorný význam pre jeho matku,“ vraví Laura Gutmanová.
Takže je chybou, ak dieťaťu neoznámime, že ideme napríklad na nákup či do práce, ale bez slova zmizneme. Odborníčka v tejto súvislosti pripomína komunikáciu dospelých, kde jeden druhému napríklad oznámi, že večer príde domov neskôr. Partner o tom musí vedieť, aby sa na to vedel pripraviť, inak je to pre neho nepríjemná a mätúca situácia. „To, čo medzi dospelými považujeme za neúctivé, nám vo vzťahu k deťom príde prirodzené,“ poznamenáva terapeutka.
Deti podľa nej majú právo vedieť, čo sa bude diať, aby sa vedeli pripraviť či už na neprítomnosť rodiča, hlučné prostredie, do ktorého ho matka ide zobrať, návštevu alebo čokoľvek iné, čo ho čaká.
„Povedzme deťom každé ráno, ako bude vyzerať dnešný deň. Ešte dôležitejšie je, aby sme s nimi hovorili o tom, čo sa deje s nami, čo cítime, čo nás trápi, o našich plánoch, prianiach, úspechoch, problémoch, ziskoch i stratách,“ zdôrazňuje Laura Gutmanová.
Ako dodáva, stresy či trápenia matky spôsobujú aj úzkosť dieťaťu. Prostriedok, ako sa ich zbaviť, je práve rozprávanie. „Ak sa dieťa dozvie o konfliktnej situácii z rozprávania matky, môže sa úzkosti, ktorá s tým súvisí, zbaviť.“ Opäť dáva príklad dospelých. Ak je jeden z partnerov v zlej nálade, a nechce povedať, prečo, druhý si začne kadečo predstavovať a hľadať dôvody v sebe. Rovnako aj dieťa prejavuje zmätok plačlivosťou či chorobnosťou.
„Ak sa o tom ale rozprávame, tak viem, čo sa deje. Vyriešiť to neviem, ale neprepadám úzkosti,“ vysvetľuje dôležitosť komunikácie odborníčka. A platí to aj pre bábätko. „Matka sa preň opäť stane zrozumiteľná, aj keď, samozrejme, nemusí to ísť automaticky hneď.“ V každom prípade, hovorte. „Hovoriť s deťmi je o to ľahšie, že nám odpovedajú tým najčistejším a najozajstnejším stavom duše. Len si to vyžaduje hovoriť úprimne,“ odkazuje terapeutka.
Ako hovoriť s bábätkom
Laura Gutmanová radí v prvej osobe, o sebe, nie obviňovať druhých ani hodnotiť. Teda: „Myslím si, stalo sa mi, mám také a také problémy...“
Oznamovať veci spôsobom: „Teraz ti vymením plienku. Potrebujem, aby si na mňa chvíľku počkal, pretože musím to a to.... Plačeš, lebo ťa niečo bolí? Je veľmi ťažké byť bábätkom.“
Laura Gutmanová radí v prvej osobe, o sebe, nie obviňovať druhých ani hodnotiť. Teda: „Myslím si, stalo sa mi, mám také a také problémy...“
Oznamovať veci spôsobom: „Teraz ti vymením plienku. Potrebujem, aby si na mňa chvíľku počkal, pretože musím to a to.... Plačeš, lebo ťa niečo bolí? Je veľmi ťažké byť bábätkom.“
