Matka a dieťa tvoria prepojený organizmus ešte celé dlhé mesiace po pôrode.
Foto: shutterstock.com„Zdravie by sme mohli definovať ako neustálu otvorenosť voči dejom, ktoré sa odohrávajú v našom vnútri,“ uvádza vo svojej knihe Materstvo a stretnutie ženy s vlastnými tieňom. Ako ďalej vysvetľuje, tak, ako dospelí často potrebujú porozumieť, prečo došlo k narušeniu vnútornej rovnováhy, v dôsledku čoho ochoreli, rovnako to majú aj deti.
Bábätká, ktoré najviac zrkadlia stavy svojej matky, pociťujú jej disharmóniu a dávajú ju najavo vlastnými zdravotnými problémami. „Telo sa stáva emočnou duchovnou bránou, do ktorej vstupujú tie časti matkinho tieňa, ktoré je ochotná vpustiť do svojho vedomia,“ vysvetľuje Laura Gutmanová.
Ako však zdôrazňuje, vo vzájomnom prepojení matky a dieťaťa nemožno nájsť vždy a už vôbec nie všetky príčiny zdravotných problémov. Sú ochorenia, ktoré majú iné dôvody, na druhej strane však sú aj prípady, kedy náhľad do vlastného vnútra môže pomôcť.
Pri objasnení príčin chorôb Laura Gutmanová odporúča v prvom rade sa zamyslieť, či sú uspokojené základné potreby dieťaťa. Nejde len o hlad, smäd či suchú plienku, hoci tie sú rovnako dôležité. Dieťa potrebuje aj dostatok telesného kontaktu s matkou, prípadne inou osobou, ku ktorej má vytvorenú väzbu, nosenie v náručí, ľudské teplo, spokojnosť v okolí.
Ďalšou podstatnou záležitosťou pre matku podľa Laury Gutmanovej je, aby pracovala s vlastnými problémami. Matky by podľa nej mali v prípade potreby absolvovať aj terapiu, bez ktorej to dokonca niekedy ani nejde. „Hovoríme o tieni, o niečom, čo nie je bežným zrakom vidieť. Je trúfalé sa domnievať, že budeme schopné naše problémy vyriešiť tým, že na ne budeme myslieť. Keby to bolo také jednoduché, neodsúvali by sme ich do tieňa,“ upozorňuje.
V spomínanej knihe načrtáva základné súvislosti medzi najčastejšími chorobami a psychikou.
Napríklad za častými nádchami a soplíkmi možno podľa nej okrem iného hľadať aj matkinu labilitu, úzkosť, skrytý plač. Spomína príklady zo svojej terapeutickej praxe. „Keď sa so mnou ženy radia o týchto príznakoch, často sa ma napadne opýtať sa ich: Prečo si tak úzkostná, prečo sa ti chce plakať? Matky, povzbudené mojimi slovami, prepuknú v plač, a začnú líčiť rad osobných trampôt, ktoré ich vyčerpávajú,“ približuje terapeutka.
Choroby dýchacieho ústrojenstva často súvisia podľa nej s každodennými drobnými konfliktami. Chrípka nám akoby umožňovala povedať ostatným: Nepribližuj sa. „Ak si zakazujeme plakať, úzkosť pociťujeme v prsiach, v sídle emócií. A keď máme zahlienené dýchacie cesty, prerušujeme spojenie s vonkajším svetom,“ vysvetľuje.
Alergie, dnes toľko rozšírené, sú podľa Laury Gutmanovej zasa symbolom odmietania a spôsobom, ako si nepriznať agresivitu. „Alergici symbolicky bojujú proti neškodným veciam ako kvetiny, peľ. Bývajú to väčšinou jemní ľudia,“ píše vo svojej knihe.
U bábätiek môže byť kožná alergia prejavom nedostatočného fyzického kontaktu. „Základná potreba nie je uspokojená, bábätká nie sú dostatočne nosené, ich koža sa týmto dožaduje láskania.“ Môže byť však aj prejavom matkinho „tieňa“, keď má matka sama problémy s fyzickým kontaktom či sexualitou.
Choroba ako protest
Laura Gutmanová tiež vysvetľuje, že choroby sú niekedy prostriedkom, ako dáva dieťa najavo svoju vôľu. Opisuje prípad chlapca, ktorý trpel zápchami. Odmietal chodiť na toaletu, vravel, že tam vidí žaby. Matka hľadala pomoc u odborníkov. Bola z tých matiek, ktoré svojho syna neustále potrebovali kontrolovať, nenechávala ho samotného, nepúšťala sa ho hrať vonku, dozerala na to, aby sa učil do školy, nenechávala mu vlastný priestor. „Zadržať stolicu bolo v tomto prípade pre chlapca zdanlivo jediný spôsob, ako povedať svojej matke nie,“ vysvetľuje terapeutka príčinu ochorenia. Žaby si chlapec len vymýšľal. Viac než so synom bolo teda v tomto prípade potrebné pracovať s matkou, aby sa prestala naňho neprimerane fixovať. Keď sa jej to podarilo, podľa Laury Gutmanovej ustúpili aj zápchy.
Laura Gutmanová tiež vysvetľuje, že choroby sú niekedy prostriedkom, ako dáva dieťa najavo svoju vôľu. Opisuje prípad chlapca, ktorý trpel zápchami. Odmietal chodiť na toaletu, vravel, že tam vidí žaby. Matka hľadala pomoc u odborníkov. Bola z tých matiek, ktoré svojho syna neustále potrebovali kontrolovať, nenechávala ho samotného, nepúšťala sa ho hrať vonku, dozerala na to, aby sa učil do školy, nenechávala mu vlastný priestor. „Zadržať stolicu bolo v tomto prípade pre chlapca zdanlivo jediný spôsob, ako povedať svojej matke nie,“ vysvetľuje terapeutka príčinu ochorenia. Žaby si chlapec len vymýšľal. Viac než so synom bolo teda v tomto prípade potrebné pracovať s matkou, aby sa prestala naňho neprimerane fixovať. Keď sa jej to podarilo, podľa Laury Gutmanovej ustúpili aj zápchy.
