Profesorka Zuzana Krištúfková.
Foto: archív Zuzany KrištúfkovejDokážete pochopiť argumenty odporcov očkovania, ktorí tvrdia, že očkovanie má veľa nežiadúcich účinkov a veľmi zaťažuje nezrelý imunitný systém dieťaťa?
Treba zdôrazniť, že nie sú pravdivé informácie o nežiadúcich účinkoch očkovania tak, ako ich popisujú jeho odporcovia. Tí len využívajú nešťastie rodín chorých detí a podsúvajú im, že ochorenie vzniklo práve v dôsledku očkovania. Sú to najčastejšie choroby, ktorých príčina nie je známa. Rodičom sa uľaví, že nájdu príčinu svojho nešťastia, v skutočnosti však medzi očkovaním a prepuknutím ochorenia je len časová, nie príčinná súvislosť.
Je tiež pravdou, že imunitný systém je schopný prijať oveľa vyššiu antigénnu záťaž, akú príjme v očkovacích látkach. Musíme si uvedomiť, že v súčasnosti dieťa celkovo dostane okolo 50 antigénov, v minulosti naša generácia dostala vyše tritisíc antigénov a nemali sme problémy. Antigén je látka, ktorá vyvolá reakciu imunitného systému a tvorbu protilátok. Antigénom môžu byť napríklad časti baktérií či vírusov. Očkovanie spočíva práve v tom, že si organizmus proti nim vytvorí protilátky, ktoré potom zneškodnia živý vírus alebo baktériu, ak sa ňou nakazíme.
Tritisíc antigénov. Prečo tak veľa?
Neznamenalo to, že sa očkovalo častejšie ako dnes, dokonca sme boli chránení len proti trom chorobám – proti tetanu, záškrtu a čiernemu kašľu. Proti čiernemu kašľu sa očkovalo celobunkovou očkovacou látkou, ktorá obsahovala tritisíc antigénov. Dnes je dieťa chránené proti desiatim chorobám a dostane len 50 antigénov. Moderné očkovacie látky obsahujú len vybrané antigény, nie všetky. Sú však rovnako účinné a bezpečnejšie ako tie, čo sa používali v minulosti. Keď sa očkuje proti viacerým chorobám naraz, je to naopak výhoda. Dieťa tak dostáva menej prídavných látok, ktoré sú vo vakcíne potrebné, ako keď by sa proti každej chorobe očkovalo zvlášť. Nevystavujeme ho tiež nadmernému stresu, pretože vpichov je menej.
Vedci vyvrátili, že by očkovanie proti osýpkam spôsobovalo autizmus, antivakcinančná kampaň je však stále silná. Čo podľa vás za ňou stojí?
Dnes vieme, že antivakcinačné hnutie je súčasťou rôznych konšpiračných teórií. Je módne upútavať na seba pozornosť, vyvolávať určitú paniku, šokovať niečím verejnosť. Zrejme za tým budú ešte aj iné motivácie, ale tie mi nie sú známe.
Slovensko i svet v súčasnosti trápi výskyt osýpok. Hrozí, že môže vypuknúť väčšia epidémia tejto choroby?
Osýpky sú stopercentne nákazlivé ochorenie, takže každý, kdo ich v minulosti neprekonal alebo nie je očkovaný, po styku s nakazeným ochorie. Reálne hrozí, že sa choroba zavlečie do komunity neočkovaných detí a tam sa začne šíriť. Pozrite sa na Prahu, kde bolo vysoké percento detí, ktorých rodičia odmietli očkovanie a dnes je tam už veľká epidémia. Je to len otázka času. Treba si pritom uvedomiť, že na toto vírusové ochorenie nemáme liek, dieťa sa s ním musí vysporiadať samo. Častou komplikáciou je zápal pľúc alebo postihnutie mozgu. Je dôležité povedať, že pri epidémiách sú najčastejšími obeťami deti, ktoré ešte nie sú vzhľadom k svojmu veku očkované, teda deti do veku pätnástich mesiacov. U najmenších detí, ktoré prekonajú osýpky, je vysoké riziko neskorej komplikácie, takzvanej subakútnej sklerotizujúcej panencefalitídy. Je to degeneratívne ochorenie mozgu, pri ktorom ochabujú postupne všetky časti tela a končí sa upútaním na lôžko a smrťou zadusením sa. Objavuje sa 10 až 15 rokov po prekonaní osýpok.
Je ochrana dieťa proti chorobe po očkovaní stopercentná, alebo sa môže stať, že tomu tak nie je?
Ochrana pred chorobou nie je na sto percent. Účinnosť očkovacej látky proti osýpkam je cca 98 percent. To však nie je dôvod na neočkovanie. Tie dve percentá detí, ktoré si napriek očkovaniu nevytvoria protilátky, chráni „kolektívna ochrana“ tvorená väčšinou, ktorá si tie protilátky vytvorila.
Imunita proti osýpkam vraj po rokoch klesá. Mali by dospelí ľudia znovu zvážiť očkovanie? Boli by aj oni ohrození prípadnou epidémiou?
Očkovať proti osýpkam sa začalo v roku 1969 a zo začiatku sa používala látka, ktorá sa musela skladovať pri mínus dvadsiatich stupňoch Celzia. Nie vždy sa to podarilo dodržať a výnimočne mohla očkovacia látka stratiť svoju účinnosť. V dospelosti tak môže mať človek pokles hladiny protilátok proti osýpkam. Ale sú to skôr výnimočné prípady, nie je možné uplatniť to na všetkých dospelých. Ak si niekto nie je istý, môže si dať u lekára vyšetriť prítomnosť protilátok.
U dospelých je tiež priebeh osýpok ťažký?
Ak dospelý nebol očkovaný a ochorie, priebeh je vždy ťažký. Ak bol očkovaný, ale má pokles protilátok, priebeh nemusí byť až taký dramatický. Vážnejšie to môže byť hlavne v prípadoch, ak má oslabenú imunitu alebo ešte nejaké iné chronické ochorenie.
Aké sú najčastejšie vedľajšie účinky očkovania a ako sa im dá predchádzať?
Lekár dieťa vždy pred očkovaním vyšetrí, kontraindikáciou je najčastejšie akútne horúčnaté ochorenie. Najčastejšie vedľajšie účinky sú v mieste vpichu: zatvrdnutie, začervenanie, opuch, bolestivosť, svrbenie či pálenie. Môže sa vyskytnúť aj celková reakcia organizmu, ktorý dostal očkovaciu látku a vytvára si protilátky: únava, teplota, plač u malých detí. Netreba prepadať panike, odporúča sa podať liek proti horúčke, do 2-3 dní príznaky ustúpia.
Sú aj nejaké vážne vedľajšie účinky?
Popisuje sa možný anafylaktický šok, prudká alergická reakcia na niektorú zložku očkovacej látky. Šok má dosť dramatický priebeh, práve preto je nutné po očkovaní zostať v zdravotníckom zariadení, kde je hneď k dispozícii protišoková terapia. Je to tak dramatická situácia, že si ju každý lekár pamätá. Keď sme však robili semináre po Slovensku, pýtala som sa starých pediatričiek, či anafylaktický šok zažili a nedostala som ani jednu kladnú odpoveď.
Niektorí rodičia popisujú, že dieťa po očkovaní zmenilo svoje správanie, napríklad sa dlhodobo stalo plačtivejším. Sú takéto vedľajšie účinky očkovania naozaj možné?
Dieťa môže po očkovaní dlhšie plakať, očkovanie však nie je príčinou zmeny jeho chovania.
Na Slovensku sa prijme zákon, ktorý zakáže neočkovaným deťom vstup do škôlky. Odporcovia očkovania však už hľadajú možnosti, ako zákaz obísť, napríklad tak, že si vytvoria vlastné predškolské zariadenia, kam svoje deti umiestnia. Veríte, že zákaz skutočne prinesie zvýšenie zaočkovanosti?
Máme rodičov, ktorí očkovanie striktne odmietajú, pretože sú presvedčení, že ich dieťaťu škodí. Je ich však málo, tri štyri percentá všetkých rodičov. Potom sú rodičia, ktorí váhajú, či dať, alebo nedať očkovať, a práve na tých môže zákaz škôlky pre neočkované deti zapôsobiť. Môžu si uvedomiť, že keď to štát nariaďuje, má to nejaký význam, a že nikto nechce ich dieťaťu ublížiť. Ale i tých pár striktných odmietačov môže napáchať veľké škody, pretože tak otvárajú dvere chorobám. Doplatiť na to môžu deti, ktoré nemôžu byť očkované, pretože majú napríklad onkologické ochorenie, alebo deti, ktoré ešte nie sú očkované kvôli nízkemu veku. Tieto skupiny detí budú vo veľkom nebezpečenstve. Na Slovensku klesá zaočkovanosť nielen proti osýpkam, ale aj proti rubeole a mumpsu, keďže proti všetkým trom chorobám sa očkuje naraz. Môže sa tak začať šíriť aj vírus rubeoly a mumpsu.
Nezaočkované deti teda nebudú môcť do škôlky, ale čo škola? Tá je predsa povinná.
To je veľmi ťažká otázka. Dieťaťu musíme dopriať školské vzdelanie, ono nemôže za rozhodnutie svojich rodičov. Poznáme však prípady detí, ktorí sa v osemnástich rokoch sami dali očkovať, ako postupne nadobudli rozum a rozhodli sa chrániť svoje zdravie.
