Zuzana Krišková.
Foto: Maia Martiniak„Erika sa na pôrod pripravovala dôkladne. Chodila na predpôrodnú prípravu, čítala knižky pre tehotné, a dokonca sa prihlásila do online skupiny pre ženy s termínom pôrodu v rovnakom mesiaci ako ona. Pôrod bol rýchly a ľahký. Do pôrodnice prišla na obed a už o štvrtej poobede bola na izbe šestonodelia a posielala rodine esemesky. Máme dcérku Aničku, obe s maminou sú zdravé a v poriadku. Gratulačné správy chodili jedna za druhou – nech ste zdravé, šťastné a mamine veľa mliečka. Pri predstave, ako bude malú dojčiť, sa usmiala. Po pôrode ju mala chvíľku na brušku a potom ju zobrali umyť. Doniesli ju zabalenú v zavinovačke a na sále sa jej prisať nepodarilo. „To neprekáža, máte ešte čas. Aj tak ešte nemáte mliečko“. Mlieko však podľa sestričiek nemala ani na druhý deň a keď sa jej na tretí deň naliali prsníky, Erika si myslela, že má v podprsenke kamene.
Táňa bola treťorodička a na izbu ju priviezli počas Erikinej druhej noci. Táňa mala syna oblečeného len v plienočke a na nahom hrudníku ho mala stále, do postieľky ho vložila, len keď šla na záchod. Táňu prísna sestrička napomenula, že si neustálym dojčením zničí bradavky a odporučila jej dojčiť maximálne 15 minút z jedného a 15 minút z druhého prsníka a aj tak ešte vlastne nemá mlieko, takže je to zbytočné. Táňa s úsmevom odpovedala, ale nie, veď sa poďte pozrieť, je správne prisatý a aha, ako krásne pregĺga.
Erika používala pri dojčení aplikáciu – poradila jej ju jedna žena z jej internetovej skupiny. Stopovala, koľko minút Anička pije a podľa toho vždy vymenila prsníky. Bola spokojná, lebo aplikácia jej ukazovala, že pije dostatočne. Ale prsníky boleli, Anička síce už neplakala, ale stále iba spala. Na vizite jej povedali, že Anička priveľa schudla a je zjavné, že Erika má málo mlieka. Prikázali jej odsávať a dať mlieko cez fľašu: „Ešte je maličká, dojčenie ju vyčerpáva.“
V nemocnici mali takú peknú miestnosť, s modernými odsávačkami. Keď Erika po polhodine odsala sotva 15 mililitrov, tak sa rozplakala. Prečo ešte nemám mlieko? Nalogovala sa do skupiny a hneď dostala niekoľko rád – musí veľa piť, hroznovú šťavu, čierne pivo (nie to je alkohol!), má sa na to vykašľať, šťastná mama, šťastné dieťa, má zavolať laktačnú, pozrieť si toto video o asymetrickom prisatí, táto značka vyrába taký cumlík, čo je ako bradavka, to jej dojčenie nepokazí.... rady chodili rýchlejšie, ako ich Erika dokázala čítať.
Zničená sa vrátila naspäť do izby a cestou vyzdvihla Aničku od sestričiek. Zľakla sa, keď videla, že vygrckala bielu tekutinu. Sestričky Eriku uistili, že to nič nie je. Dali jej len umelé mlieko, Erika protestovala, že si práve odstriekala a chcela jej dať svoje. „Mamička, ale ONA niečo jesť MUSÍ“.
Keď prišla na izbu, Táňa mala nahého syna na hrudníku a spokojne ho dojčila. Zrazu začala vzdychať od bolesti. „To zavinovanie maternice po treťom pôrode, to je ti horšie ako pôrod. Počula som, že sa to s každým pôrodom zhoršuje.“ vysvetlila Táňa, hoci Erika sa na nič nepýtala. A zrazu, akoby sa medzi nimi vytvorilo také zvláštne puto, aké sa vytvára len občas, keď sa stretnú dve bytosti v nemocnici a každú niečo trápi. „Skoro nič som neodsala. Stále nemám mlieko...“ rozplakala sa Erika a hneď sa začala ospravedlňovať: „Prepáč, že tu revem ako malé decko“. Táňa len mávla rukou. „Och, ako by som seba videla pri prvom, čo som sa ja naplakala... never tým hlúpostiam, že nemáš mlieko. Mlieko sa tvorí už počas tehotenstva. Poď, vyzliečeme vás a pôjdete pekne koža na kožu.“
Vďaka Táninej pomoci sa Erike podarilo rozdojčiť, už žiadne odsávanie, žiadne fľašky a na aplikáciu, čo meria dojčenie, si Erika už ani nespomenula. Anička pribrala a konečne prišiel ten deň, keď pôjdu spolu domov. Do izby vošla sestrička a spýtala sa ich, či chcú darčekový balíček: „Je to zadarmo“. Erika sa potešila a súhlasila, Táňa rezolútne odmietla a odfrkla: „Nie je to zadarmo".
„Je to zadarmo, nič neplatíte!“ uisťovala ich obe sestra a podala Erike papier: „Tu vás poprosím vypísať meno a adresu“. Erika vypísala a zobrala si balíček. Len čo sa zavreli dvere, Táňa znova zopakovala: „Vidíš, nie je to zadarmo. Teraz majú to najcennejšie – kontakt na potencionálneho zákazníka.“
Erika nerozumela, v čom je problém, z jej pohľadu to bolo zadarmo. Bola Táni vďačná, že jej pomohla, keď bola zúfalá, ale niektoré názory mala podľa nej extrémistické. Prekážalo jej, že menovka s dátumom narodenia a mierami detí bola sponzorovaná výrobcom umelého mlieka, prekážal jej plagát v jedálni na nápoj pre dojčiace ženy a teraz jej prekáža aj balíček s darčekmi. Vždy hodila nejaký komentár ako teraz – Erika nevidela nič zlé na tom, že budú mať na ňu kontakt. Veď, keď si nebude chcieť ich produkty kúpiť, tak si ich nekúpi. A prišlo jej milé, že dostala vzorku a bude môcť posúdiť kvalitu sama.
Aj keď to Erika nepredpokladala, s Táňou zostali v kontakte. Zistili, že bývajú na jednom sídlisku, a hoci si Erika myslela, že všetky problémy s dojčením má za sebou, predsa sa nejaké objavili. Táňa jej vždy poradila, dokonca ju pozvala aj do podpornej skupiny dojčenia, ktorú viedla jedna laktačná poradkyňa z MAMILY.
O štyri roky neskôr bola Erika znova v pôrodnici. K Aničke pribudla Tánička. A tentoraz to bola Erika, ktorá nahnevane odfrkovala pri pohľade na marketingové materiály, ktoré sa ňu valili z každej strany. Spolubývajúca bola po cisárskom, prvorodička, zatiaľ dieťa prikrmujú, ešte jej „neprišlo mlieko“. Nič sa nezmenilo, pomyslela si Erika. Na záver pobytu prišla znova pani s balíčkami: „Chcete? Je to zadarmo.“ „Nie je to zadarmo,“ povedala nahlas a v duchu dodala: „Platíme svojím zdravím“. Spolubývajúca ho rovnako ako Erika pred rokmi prijala. V nasledujúcich rokoch jej bude domov chodiť presne zacielená reklama, na každý týždeň, mesiac života jej dieťaťa. Akciové ponuky na plienky, umelé mlieko pre mamičku, umelé mlieko pre bábätko, čajíky na boľavé bruško, kašičky pre lepší spánok a kapsičky plné vitamínov.
Súčasťou práva na zdravie je aj ochrana zdravia pred nekalými marketingovými praktikami. Tieto praktiky vedú k nepotrebného nákupu a používaniu výrobkov, ktoré upierajú ženám aj deťom právo na dojčenie. Dezinformácie o dojčení, ktoré v príbehu dostali Erika a Táňa, poškodzovali dojčenie. Ako príklad môže slúžiť nesprávne tvrdenie, že mlieko prichádza po pôrode, hoci v skutočnosti sa mlieko tvorí už počas tehotenstva. Okamžitý a neprerušovaný kontakt koža na kožu predstavuje dôležitý predpoklad pre úspešné dojčenie. Obmedzovanie času pitia na prsníku nie je prevencia poranení bradavky. Dojčenie nie je pre deti vyčerpávajúce.
Erikina dcéra dostala umelého mlieko, a to dokonca bez súhlasu jeho matky. Ako každý iný úkon, aj toto sa malo stať až po poskytnutí pomoci s dojčením a pri reálnej medicínskej indikácii. Následne malo nasledovať dôkladné informovanie a získanie súhlasu. No predovšetkým Erika potrebovala efektívnu pomoc s dojčením a správne informácie.
Aplikácia, letáky, prospekty, darčekový balíček a dokonca aj nesprávne informácie, ktoré dostávala Erika v internetovej skupine, boli všetko vplyvy, ktorých cieľom bolo poškodiť dojčenie. Neetické marketingové praktiky výrobcov umelého mlieka, ale aj ostatných výrobkov, ktoré nahrádzajú dojčenie, sú cielené nielen na ženy, ale aj na zdravotnícky personál. Ten potom, často bez uvedomenia si vplyvu marketingu, opakuje to, čo vymyslelo marketingové oddelenie danej firmy.
Vlády, a teda aj vláda Slovenskej republiky, majú povinnosť poskytovať vedecky overené a nezaujaté informácie pre všetkých – zdravotnícky personál a aj pre rodičov. Medzinárodný kódex WHO o marketingu náhrad materského mlieka je dokument, ktorý predstavuje tú najdôležitejšiu ochranu zdravia a života matiek a ich detí pred finančnými záujmami firiem. Slovenská republika kódex WHO však stále nepremietla plne do svojej legislatívy, a tak tisíce žien a detí platia tou najvyššou menou – svojím zdravím. Viac informácii, prečo je dôležité chrániť ženy a deti pred agresívnymi reklamnými praktikami sa dozviete v tejto časti podcastu Ženských kruhov.
Príbeh Eriky je síce ilustračný, no nie je vymyslený. Je poskladaný z čriepkov príbehov, ktorých sme v Ženských kruhoch a v MAMILE zozbierali už tisíce. Ak chcete prispieť svojou skúsenosťou s podporou dojčenia v slovenských nemocniciach môžete vyplniť tento dotazník. Kontaktu koža na kožu sme venovali samostatnú webovú stránku www.spolusmevbezpeci.sk. Ďalšie zaujímavé informácie nájdete na našom webe, Facebooku, Instagrame a aby vám nič neušlo, prihláste sa do newslettera Ženských kruhov."
