Tento týždeň píše pôrodník Jozef Záhumenský: Nečudujem sa, že Slovenky chodia rodiť do zahraničia

Gabriela Bachárová, 5. júla 2020 o 05:00

Uznávaný pôrodník a gynekológ, prednosta II. gynekologicko-pôrodníckej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Univerzitnej nemocnice Bratislava v Nemocnici Ružinov Jozef Záhumenský je ďalšou osobnosťou, ktorej názory si budete môcť pravidelne prečítať v našej sobotňajšej rubrike Tento týždeň píše. Vo svojom prvom príspevku píše o tom, že naše pôrodníctvo si stále zachováva voči rodiacim ženám nadradený prístup, koronavírus však priniesol niektoré pozitívne zmeny.

Jozef Záhumenský.

Foto: Ivan Majerský, Pravda

„Prišiel mi krátky, ale veľmi milý e-mail. S dovolením autorky sem skopírujem jeho podstatnú časť:

„... rodila som na Vašej klinike v najtemnejšej dobe covidovej, 4. apríla, a chcela som Vám poďakovať a oceniť prístup Vášho tímu lekárov či na predpôrodnom, priamo na sále, ale aj na šestonedelí. Nebyť zavretých hraníc, utekám rodiť do Vyškova, liečiť si boliestky po prvom pôrode - po akútnej sekcii. Takto som sa ocitla v Ružinove, dovtedy pre mňa neznámy priestor, bez zazmluvneného doktora, manžela, duly a s rúškom... A viete čo? Bolo to skvelé. Nabudúce tak prídem rodiť rovno do Ružinova. Ďakujem a držte sa!"

Tento e-mail je asi najkrajším poďakovaním pre náš personál, predovšetkým pre naše pôrodné asistentky. V čase, kedy sme sa všetci obávali o svoje zdravie, aj o zdravie svojich blízkych, ktorým sme mohli priniesť z práce okrem bežných infekcií aj novú potenciálne smrteľnú virózu, naše pôrodné babice okrem klasických sesterských povinností robili rodičkám spoločníčky a nahrádzali im aj partnerov a duly.

Mnohé tehotné ženy, ktoré si naplánovali pôrod v zahraničí (Rakúsko alebo Morava), museli pre uzavreté hranice rodiť v pôrodnici, ktorej primárne nedôverovali. Napriek tomu všetkému sa na nás nikto nesťažoval. Naopak, prišlo mi viacero ďakovných e-mailov, takže teraz ja verejne ďakujem môjmu tímu, že sme túto temnú dobu covidovú zvládli na jednotku.

Ročne až 2 000 žien z Bratislavy privedie na svet dieťa plánovane v zahraničí, predovšetkým v Rakúsku a Českej republike. Obe krajiny majú lepšie výsledky perinatálnej starostlivosti (Česká republika je dlhodobo svetovou špičkou), preto sa tomu netreba čudovať. Dôvody sú však postavené predovšetkým niekde inde, naše pracoviská stále ešte neupustili od paternalistického prístupu k rodičkám, pôrodné plány sú často pre našich zdravotníkov červenou handrou, dula je nepriateľ a kompetencie pôrodných asistentiek sú často na úrovni počúvania oziev a upratovania pôrodných boxov.

Toto všetko sa odráža predovšetkým vo vysokom percente pôrodov ukončených cisárskym rezom, pretože nepohoda na sále zvyšuje riziko vysokých hladín adrenalínu, ktorý je najväčšou brzdou pôrodnej činnosti. V Bratislave je podľa môjho názoru však zmenu vidieť, mierne klesá počet cisárskych rezov, narastá absolútny počet pôrodov, pričom o niečo klesol počet pôrodov v blízkej rakúskej pôrodnici. Verím, že sa podarí presvedčiť naše rodičky, že aj tu sa dá rodiť dôstojne a prirodzene, a podľa ich predstáv, bez zbytočných komentárov personálu.

Táto čudná doba priniesla aj mnoho nového až netušeného. Naša snaha o minimalizáciu rizík nákazy pre naše pacientky, ale aj pre personál, katalyzovala mnohé procesy, ktoré sa dovtedy zdali neriešiteľné. Na tehotenskej ambulancií sme začali objednávať na čas, odbery plodovej vody sa začali robiť bez nutnej hospitalizácie a spontánne potraty riešime bez chirurgického zákroku liekmi tak, ako je to bežné v zahraničí.

Pamätám sa, ako som išiel v čase lockdownu prázdnou depresívnou Bratislavou autom do práce a mal pustené rádio, predstavoval som si, ako raz ráno zahlásia, že sa táto čudná doba končí a že sa vraciame k starému žitiu, na ktoré sme zvyknutí a ktoré máme tak radi. Teraz, keď už sa už skoro všetko vracia do pôvodných koľají, stále sa neviem z toho naplno tešiť, Damoklov infekčný meč stále visí na tenkom povraze a možno príde druhá vlna. Sme však na ňu oveľa lepšie pripravení a čiastočne vieme už s novým druhom koronavírusu žiť. Hoci vo svete narastá počet nových prípadov, klesá úmrtnosť, pretože si zdravotníci rýchlo zdieľajú novinky v liečbe.

Oveľa horší dopad očakávam v sociálnej oblasti, nárast chudoby, nezamestnanosti a celkovo pokles kvality života. To nutne bude viesť k poklesu pôrodnosti, predovšetkým u tzv. strednej vrstvy, a demografická kríza nášho regiónu sa bude stále zhoršovať. Verím, že vláda, ktorá dostala mandát vo voľbách, nenapácha svojimi nesprávnymi ideologickými rozhodnutiami ešte väčšie škody a ponechá niektoré výhody, ktoré máme oproti najbližšiemu susedovi - Rakúsku. V Bratislave by sme to žiaľ rýchle spoznali, rakúski susedia radi chodia v nedeľu do našich centier míňať eurá, nákupy spojené s obedom v reštaurácii a prechádzkou po centre mesta sa našťastie stali pravidelnou rutinou. Ak to štát zakáže, pôjdu míňať peniaze do Maďarska, preto Maďari tieto nezmyselné regulácie rýchle zrušili."





Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Tento týždeň píše - ďalšie články

  • Obrázok Zuzana Krišková zo Ženských kruhov: „Dokážu aktívne ženy zmeniť rutinu v pôrodnici?“

    Zuzana Krišková zo Ženských kruhov: „Dokážu aktívne ženy zmeniť rutinu v pôrodnici?“

    „Je povinnosťou zdravotníckeho personálu poskytovať zdravotnú starostlivosť tak, aby podporovali zdravie žien a ich detí, dbali na dodržiavanie ich ľudských práv, a to platí aj v čase pandémie. Nie je úlohou žien si svoje práva vybojovať, vyjednať, zabezpečiť. To je naša filozofia v Ženských kruhoch. Zároveň si uvedomujeme, že ženy chcú byť aktívne a tehotné ženy nemôžu iba pasívne čakať, kým sa situácia zlepší. Ony sú tehotné tu a teraz," uvádza vo svojom ďalšom článku v našej pravidelnej rubrike Tento týždeň píše predsedníčka združenia Ženské kruhy Zuzana Krišková.

  • Obrázok Eva Marková: „Jednorodičovstvo je tvrdá práca, ale prináša nádej.“

    Eva Marková: „Jednorodičovstvo je tvrdá práca, ale prináša nádej.“

    Silvia sa po rozvode stará o deti, pracuje, rieši svoje zdravotné problémy i nedostatok financií. Náročná situácia ju však posilnila. Jej príbeh popisuje v našej pravidelnej rubrike „Tento týždeň píše" Eva Marková z organizácie Jeden rodič, ktorá sa snaží presadzovať práva rodín, v ktorých deti vyrastajú len s jedným rodičom. „V jednorodičovstve je dôležité nechcieť od seba byť dokonalým, nemať ambíciu, že plnohodnotne nahradíte druhého rodiča. Je potrebné naučiť sa brať veci také, aké sú," cituje Eva Marková statočnú mamičku.

  • Obrázok Ako sa pri výchove zbaviť pocitov viny?

    Ako sa pri výchove zbaviť pocitov viny?

    Vychovávať deti nás nik neučil, preto často nevieme, ako v danej situácii zareagovať a následne si kladieme otázky, či sme sa zachovali správne. Neraz si svoje správanie voči deťom vyčítame. Ako z toho von? Riešenie existuje, a približuje ho Andrea Poloková zo združenia MAMILA v našej pravidelnej rubrike Tento týždeň píše.

  • Obrázok Piatiaci a šiestaci by sa nemali učiť z domu, ale chodiť riadne do školy

    Piatiaci a šiestaci by sa nemali učiť z domu, ale chodiť riadne do školy

    Učitelia to dnes nemajú ľahké. Učiť svojich žiakov na diaľku, bez priameho kontaktu nie je veru jednoduché, najmä ak niektorí pri tom vylihujú v posteli s mobilom či tabletom v ruke. Silvia Bodláková vyučuje už dlhé roky matematiku a v našej dnešnej rubrike píše o úskaliach dištančného vzdelávania i o tom, ako si s nimi poradiť.

  • Obrázok Taká pohoda, že sa to ani veriť nechce. Bola som pri tom, ako sa v Dánsku narodil Joste...

    Taká pohoda, že sa to ani veriť nechce. Bola som pri tom, ako sa v Dánsku narodil Joste...

    Nik mi neveril, že násilie pri pôrode existuje, vraví režisérka Maia Martiniak, ktorá vo svojom novom dokumente Neviditeľná otvára tému pôrodnej traumy. V dnešnom príspevku našej rubriky Tento týždeň píše ale opisuje radostnejší príbeh jedného pôrodu v Dánsku, svedčiaci o tom, že ak sa chce, dá sa zladiť bezpečnosť i rešpektovanie žien. Práve ten Maiu motivoval, aby dokončila film o temnej stránke pôrodníctva, ktorý bude mať o týždeň premiéru.

  • Obrázok Zuzana Krišková zo Ženských kruhov: Nástrih nie je ochrana hrádze

    Zuzana Krišková zo Ženských kruhov: Nástrih nie je ochrana hrádze

    „O nástrihu hrádze (epiziotómii) sa v minulosti predpokladalo, že je prevenciou ťažkých poranení konečníka. No opak je pravdou. Vedeckými štúdiami bol tento predpoklad vyvrátený a dokonca nástrih hrádze riziko poranenia konečníka zvyšuje. Naopak účinnou prevenciou pred poranením sú slobodná voľba polohy, prikladanie teplých obkladov na hrádzu a tlačenie podľa potrieb tela," uvádza vo svojom ďalšom článku v našej pravidelnej rubrike Tento týždeň píše Zuzana Krišková, predsedníčka združenia Ženské kruhy.

  • Obrázok „Pediatrička na mňa hľadela, akoby som spadla z Marsu.“ Dojčenie a matky adoptovaných bábätiek

    „Pediatrička na mňa hľadela, akoby som spadla z Marsu.“ Dojčenie a matky adoptovaných bábätiek

    Dojčenie nie je len o nasýtení bábätka, veľmi dobre si to uvedomujú matky, ktoré si adoptovali dieťa. Dojčiť môže aj žena, ktorá nerodila, aj žena, ktorá pri vlastnom dieťati nemala dostatok mlieka. O tom, ako dojčenie uľahčuje cestu zbližovania novej rodiny, v našej rubrike Tento týždeň píše predsedníčka OZ MAMILA MUDr. Lucia Kantorová.

Ďalšie články v rubrike >