Eva Marková so svojou dcérkou.
Foto: archív Evy Markovej„Za posledné týždne som počúvala opakovane tú istú otázku: Máš už na sviatky všetko nachystané? Úprimné? Nie! Som rada, že stíham robiť veci do práce, byť učiteľkou, opravárkou, upratovačkou a vychovávateľkou vlastných detí. Každý deň som šťastná, že dožijem večera a potom ma už len vypne.
Na tohtoročné veľkonočné sviatky sa ale teším. Za posledné dva roky mám pocit, že sa má význam veľkonočných sviatkov konečne na dobré zmeniť. To nepríjemné, čo bolo, teda polievanie, šibanie, návštevy mužov posilnených alkoholom sa úplne vytráca.
Vyrastala som na dedine a tradície sa dodržiavali v duchu upratania domu, vyzdobenia, varenia, pečenia a maľovania kraslíc. Pamätám si, že v pondelok ráno k nám chalani z dediny prišli už o šiestej ráno. Môj tato im s úsmevom otvoril. Tešil sa, že o jeho dievky majú mládenci z dediny záujem. My so sestrou sme to tak nevideli. Väčšinou sme po pár minútach skončili v dedinskom potoku alebo v tom lepšom prípade na nás pristálo vedro studenej vody. Tu zábava nekončila, ešte nás dobre vyšibali a po mokrých šatách to aj poriadne bolelo. Na záver nás poliali aj voňavkou, v horšom prípade kolínskou.
No, kto toto víta s úsmevom? Kde je pravý význam tradícií? Každý rok som sa poriadne naštvala a opakovala som tatovi, aby tým našim dedinským chalanom vysvetlil, ako to má byť! Že korbáč sa len prikladá, na nohy, na boky, na ruky, aby sme boli zdravé, krásne, usmiate a voda je na zdravú farbu pokožky a tak ďalej.
Osamostatnila som sa a presťahovala sa do mesta, tu sa tradície, ako som ich zažívala v detstve, nedodržiavajú. Našťastie. Aj keď mám dve dcéry a žijeme v dobrej komunite susedov, tí dnešní mládenci ani netušia, že Veľkonočný pondelok bol sviatkom mladých. A dnešná podoba sviatkov je už len karikatúra. Čítajúc a stretávajúc sa s ľuďmi z iných krajín hovorím si, začnem aj ja schovávať vajíčka do trávy v záhradke. Milšie, však? Moja známa hovorieva, že Veľká noc je jedným z najlepších sviatkov, keď máte deti. Z hľadania vajíčok majú veľkú radosť.
Chcem sviatky venovať deťom
Zažívame už druhú koronovú Veľkú noc. Rodiny ostávajú doma, venujú sa sebe, svojim deťom. Mnohí sa ale cítia pod tlakom, strácajú súkromie napriek tomu, že sú v izolácií. Ich život sa preklopil na sociálne siete, kde dávajú všetko.Hovorím si, teraz mám konečne čas na to, aby som urobila aspoň časť z vecí, ktoré počas bežného týždňa nestíham. Ako väčšina rodičov, ktorí sú na výchovu a starostlivosť o deti sami, bez možnosti oddychu, bez možnosti hlbokého nádychu a výdychu, keď sú deti u druhého rodiča. U nás dni plynú rýchlo, opakovane si uvedomujem dni pondelok a sobota. Dni medzi tým sa mi zlievajú do jedného. Úplne sa potvrdzuje, že dochádza k strate starého spôsobu života. A tak chcem tieto sviatky venovať sebe a svojim deťom.
Vedeli ste, že voľakedy sa robili personalizované kraslice? Dievčatá na ne písali verše pre svojho milého. Našla som námet na personalizované veľkonočné koše. Použite svoj vlastný košík, vyrobte naň menovku vášho dieťaťa a vložte do neho obľúbenú sladkosť vašich detí, hračku, plyšiaka, knihu, čokoľvek, o čo vaše dieťa prosí, alebo o čom viete, že by ho skutočne milo prekvapilo! Dovoľte si byť kreatívny. Myslite aj na to, aby ste mali spoločnú aktivitu. Napríklad také hľadanie veľkonočných kraslíc v okrasnej záhradke alebo v parku by mohlo byť zábavné!
Dúfam, že si túto Veľkú noc užijete aj so svojimi deťmi, nech vám prinesie úžasné spomienky a veľa radosti!"
