Zuzana Krišková zo Ženských kruhov: „Dokážu aktívne ženy zmeniť rutinu v pôrodnici?“

Zuzana Krišková, predsedníčka združenia Ženské kruhy, 29. novembra 2020 o 05:00

„Je povinnosťou zdravotníckeho personálu poskytovať zdravotnú starostlivosť tak, aby podporovali zdravie žien a ich detí, dbali na dodržiavanie ich ľudských práv, a to platí aj v čase pandémie. Nie je úlohou žien si svoje práva vybojovať, vyjednať, zabezpečiť. To je naša filozofia v Ženských kruhoch. Zároveň si uvedomujeme, že ženy chcú byť aktívne a tehotné ženy nemôžu iba pasívne čakať, kým sa situácia zlepší. Ony sú tehotné tu a teraz," uvádza vo svojom ďalšom článku v našej pravidelnej rubrike Tento týždeň píše predsedníčka združenia Ženské kruhy Zuzana Krišková.

Zuzana Krišková.

Foto: Maia Martiniak

„Milada sa chystá rodiť prvýkrát. S manželom sa snažili otehotnieť veľmi dlho a podarilo sa im to až na jar počas prvého lockdownu. Milada si hovorí, že na niečo bola predsa len tá pandémia dobrá. No teraz sa obáva, aké to bude, rodiť v tejto dobe koronovej. O pôrode toho čítala už veľmi veľa – určite vie, že za žiadnu cenu nechce dať dieťa z rúk. Veď tak dlho naň čakali! No teraz sa bojí, že ak náhodou bude COVID pozitívna, tak jej bábätko po pôrode vezmú a odmietnu jej ho dať, až kým nebude negatívna. Veľmi sa tiež bojí, že bude musieť rodiť sama, bez akejkoľvek blízkej osoby. Mama jej radí, aby nič na internete nečítala a sústredila sa iba na tehotenstvo. Ale Milada chce vedieť všetko. Chce vedieť o všetkom, čo by mohlo nastať, chce vedieť, čo môže robiť, na čom má právo trvať a čo naopak odmietnuť. Hnevá ju, ak jej povedia, že si má čítať iba pekné veci. „Potrebujem vedieť čo najviac, viem, že ma to neochráni pred všetkým, ale ak je niečo, čo môžem spraviť, tak o tom chcem vedieť,“ vysvetľuje zanietene mame, partnerovi a vlastne hocikomu, kto ju chce učičíkať, že jej stačí pozitívne myslenie a všetko dobre dopadne.

Veronika je lekárka a čaká tretie dieťa. Plánuje rodiť v nemocnici, kde pred prvou materskou pracovala – hoci na inom pracovisku. Veronika nesie konflikty ťažko, nerada sa háda a hovorí o sebe, že nie je asertívny typ. Vo väčšine vecí je ochotná ustúpiť, len aby zachovala pokoj a dobré vzťahy. Lenže teraz nejde iba o ňu. Ide aj o jej dieťa. Veronika počas dvoch materských študovala množstvo informácii, predovšetkým z odborných zdrojov. A bola nahnevaná, ako veľmi málo sa učili v škole o dôležitosti dojčenia a kontakte koža na kožu po pôrode. Vedela, že to, čo chce, je vedecky overená prax, no to, čo nevedela, je, ako ju dosiahnuť. Kamarátky si mysleli, že ako lekárka bude mať iste VIP prístup. Veronika však žiadnu protekciu nechcela a zároveň z predchádzajúcich dvoch pôrodov vedela, že hoci ju budú oslovovať „pani doktorka“ alebo „pani kolegyňa“, keď pôjde o kontakt koža na kožu alebo dojčenie, dostane rovnakú škodlivú rutinu ako všetky ostatné. Ísť rodiť do inej pôrodnice z rôznych dôvodov nepripadlo do úvahy a Veronika sa cítila bezradná. Mala pocit, že ak by jednala s cudzími ľuďmi, tak by vedela byť aj asertívnejšia, ale akonáhle šlo o jej kolegov a známych z pracoviska, tak si vôbec nevedela predstaviť, že by s nimi šla do konfliktu. „Nechcem bojovať, ale nechcem sa ani pasívne pozerať, ako poškodzujú moje dieťa,“ zdôrazňuje Veronika kamarátkam. Nenachádza však pochopenie. Obe jej blízke priateľky zľahčujú riziká separácie a nevidia dôvod, prečo by si mala narobiť problémy len kvôli pár hodinám alebo dňom.

Majka je študentka pôrodnej asistencie. Sama deti ešte nemá, ale pôrod považuje za niečo nádherné. Chcela by ženám pri pôrode asistovať tak, aby si pri ňom cítili ako bohyne. To, čo videla na praxi, ju však vydesilo. Po treťom pôrode, ktorý obsahoval kaskádu udalostí – tlačenie na brucho, nástrih hrádze, bolestivé šitie a okamžité odnesenie bábätka, mala Majka pocit, že sa rozplače. Keď skúsené pôrodné asistentky videli jej bledú tvár a vystrašený výraz, tak sa ju snažili povzbudiť, že na krik matiek a na krv pri pôrode si zvykne. Majke neprekážal pohľad na krv, dokonca ani zvukové prejavy žien, no nevedela, ako vysvetliť kolegyniam, že ju desí spôsob, akým kričia na rodičku Tlačíííméééé, akou silou tlačia na brucho, ako berú plačúce bábätko preč a ako ľahostajne sa správajú, keď žena vzdychá od bolesti pri šití. „Takto pracovať nechcem. No odísť zo školy by znamenalo, že sa navždy vzdám vysnívaného povolania,“ zdôverila sa Majka svojej rovnako bezradnej spolužiačke Eve. Eva je rozhodnutá dokončiť školu za každú cenu a verí, že neskôr, keď už bude zamestnaná, tak si bude môcť robiť veci po svojom. Majka o tom pochybuje – vidí, že hierarchie nepustia a najmä sa obáva toho, že si na rutinné a škodlivé postupy naozaj zvykne.

Ivana má dve deti a sama o sebe hovorí, že sa narodila s vrtuľou v zadku. Obe deti porodila v miestnej pôrodnici a so smiechom kamarátkam povedala, že dala do pozoru celú pôrodnicu. Mala vypracovaný štvorstranový pôrodný plán, počas oboch tehotenstiev si písala s nemocnicou aj ministerstvom zdravotníctva dlhé listy. Ošetrujúci lekár jej neskôr povedal, že takú problémovú rodičku tu ešte nemali. Ivana mu s úsmevom povedala, že neprišla súťažiť o miss sympatia a ak jediná cesta k tomu, že jej nepoškodia zdravie rutinnými postupmi, znamená byť problémová, tak bude problémová. Myslela si, že stačí byť asertívna a stáť si sa svojím a problém je v ženách, ktoré sa nevedia ozvať. Rozhodla sa organizovať rôzne besedy, pridala sa do internetových skupín a radila ženám, ako si svoje práva vybojovať. Lenže realita sa ukázala zložitejšia. Nadobudla pocit, že nejde iba škodlivé rutinné praktiky, ale v niektorých prípadoch sa na ženách dialo násilie. Dokonca mala pocit, že ak sa ozvali a snažili sa brániť, viedlo to k ešte väčšiemu násiliu. „Ako to, že u mňa to fungovalo a u druhých to viedlo k zhoršeniu? Čo máme tým ženám hovoriť, aby sa im to nedialo?“ pýtala sa frustrovaná Ivana svojej dobrej kamarátky Katky.

Katka sa chce stať dulou a laktačnou poradkyňou a s Ivanou ich spája rovnaký vek detí, ale aj hlboký a úprimný záujem o to, aby ženy rodili dobre. „Čo dobre, krásne!" dodáva so smiechom vždy Katka, keď spolu debatujú. Katka na rozdiel od Ivany nikdy nerodila v slovenskej nemocnici. Prvé dieťa porodila v zahraničí v pôrodnom dome a druhé síce na Slovensku, ale doma. Zo začiatku mala pocit, že práve to je cesta – odísť rodiť mimo systém. Ale aj Katkine predstavy o riešení narazili na realitu. Počas pandémie boli hranice zavreté a nie každá žena chce alebo môže rodiť doma. Katka s Ivanou viedli dlhé debaty osobne, telefonicky a cez súkromné správy na internete. „Musíme s tým dačo urobiť, lebo systém sa len tak sám od seba nezmení," na tom sa zhodli obidve.

Systém je nastavený zle. Poškodzuje ženy. Poškodzuje deti. A počas pandémie sa situácia ešte viac zhoršila.

Zodpovednosť za dodržiavanie práv žien pri pôrode má štát. Tejto povinnosti sa nemôže vzdať a to ani vtedy, ak ju delegoval na súkromných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Je povinnosťou zdravotníckeho personálu poskytovať zdravotnú starostlivosť tak, aby podporovali zdravie žien a ich detí, dbali na dodržiavanie ich ľudských práv, a to platí aj v čase pandémie. Nie je úlohou žien si svoje práva vybojovať, vyjednať, zabezpečiť. To je naša filozofia v Ženských kruhoch. Zároveň si uvedomujeme, že ženy chcú byť aktívne a tehotné ženy nemôžu iba pasívne čakať, kým sa situácia zlepší. Ony sú tehotné tu a teraz. Preto okrem systémových zmien a vytvárania tlaku na zodpovedných (ministerstvo zdravotníctva, vedenie nemocnice a pod.) podporujeme ženy v ich autentickom aktivizme a v takých stratégiách zastávania vlastných práv, ktoré ony samé považujú za vhodné, a v takej miere, ktorá je pre ne únosná. To, ako taký aktivizmus vyzerá, si môžete vypočuť v podcaste s Danielou Barňákovou z Iniciatívy žien Prešov. Okrem iného sme spolu hovorili aj závažnom probléme, keď nemocnice zamedzovali predčasne narodeným deťom kontakt s ich rodičmi, ktorý sa vyskytol na jar. Teraz sa situácia v niektorých nemocniciach znova opakuje a k zamedzovaniu kontaktu dochádza navyše aj pri deťoch, ktoré sú narodené v termíne.

V týchto dňoch sa ukazuje separácia novorodencov od ich matiek v prípade, ak je žena COVID-19 pozitívna, ako jeden z najpálčivejších problémov. Matka a otec sú zákonnými zástupcami dieťaťa a majú právo na kontakt s dieťaťom. Rovnako dieťa má právo na kontakt so svojimi rodičmi alebo inou vzťahovou osobou, ktorá mu bude poskytovať starostlivosť. Práva a povinnosti rodičom môže odobrať iba súd, a to za striktne vymedzených podmienok (ako napríklad pri zanedbávaní dieťaťa alebo jeho týraní). Rodičovské práva nemôže svojvoľne obmedziť nemocnica. Nemocnica môže konať bez súhlasu rodičov jedine v prípade poskytnutia bezodkladnej zdravotnej starostlivosti. To však nie je prípad hospitalizácie zdravého dieťaťa, ktorého matka má pozitívny test na ochorenie COVID-19. Pokúsime sa zhrnúť možnosti, ako sa môžu rodičia brániť proti nezákonnému postupu zo strany nemocnice vo viacerých bodoch:

• Žiadajte si písomné vyjadrenie nemocnice, v ktorom bude jasne uvedené, že ako matka alebo rodičia ste vyjadrili vôľu byť hospitalizovaná so svojím dieťaťom. V prípade, ak vás budú chcieť prepustiť domov bez zdravého dieťaťa (napríklad z dôvodu pozitívneho testu), žiadajte si tiež písomné odmietnutie vydať vám dieťa.
• V prípade, že nemocnica svojvoľne obmedzuje vaše rodičovské práva a práva dieťaťa, môžete zavolať políciu.
• Môžete napísať sťažnosť vedeniu a zriaďovateľovi nemocnice a podnet ombudsmanke. Editovateľné tlačivá nájdete v tomto linku.
• Môžete podať Návrh na neodkladné opatrenie na okresný súd podľa miesta bydliska dieťaťa: editovateľné tlačivo nájdete v tomto linku.
• Môžete vyplniť náš prieskum o pôrodnej starostlivosti počas pandémie, ktorého výstupy spracovávame a používame na hlásenie príslušným inštitúciám.
• Viac informácií o vašich právach a o praxi, ktorú odporúča počas pandémie Svetová zdravotnícka organizácia, sa dočítate v našej kampani Spolu sme v bezpečí.

Krátke príbehy Veroniky, Milady, Majky, Ivany a Katky sú len ilustračným príkladom žien a ich potrieb, s ktorými sa na nás v Ženských kruhoch obracajú. Možno sa vidíte v niektorej z nich. Možno je váš príbeh úplne iný. No ak vás s nimi spája túžba po informáciách, po stratégiách a ak sa chcete zoznámiť s ďalšími ženami, ktoré sú rozhodnuté vedieť čo najviac a urobiť, čo je v ich silách, aby ich pôrod bol taký, aký chcú, alebo ste podobne ako my v Ženských kruhoch alebo ženy z Iniciatívy žien Prešov odhodlané zmeniť systém, máme pre vás jedinečnú ponuku – online workshop o ľudských právach pri pôrode. Uskutoční sa 12. decembra 2020 a nevieme, kedy sa bude táto ponuka opakovať. Viac informácii nájdete v pozvánke. Nebudeme vám klamať – nemáme zaručený návod, nevieme vám odpovedať na všetky otázky. Vieme však vytvoriť priestor na zdieľanie a spoločnými silami hľadať možnosti, ktoré tu sú aj v takom systéme, aký máme a aj v časoch, keď sa trápime s pandémiou.

Ďalšie informácie o právach žien pri pôrode, o dobrej praxi sa dozviete na našom webe, Facebooku, Instagrame, počúvajte náš podcast alebo sa prihláste do newslettera Ženských kruhov. Na zdieľanie skúseností, podporu a zapájanie sa do aktivít občianskeho združenia sme tiež vytvorili uzavretú Facebookovú skupinu Podporná komunita Ženských kruhov. Na vstup je potrebné odpovedať na otázky a súhlasiť s pravidlami skupiny.





Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Tento týždeň píše - ďalšie články

  • Obrázok Psychologička Mária Tóthová Šimčáková: Dobré rady pre rodičov, ako psychicky zvládnuť dnešné obdobie

    Psychologička Mária Tóthová Šimčáková: Dobré rady pre rodičov, ako psychicky zvládnuť dnešné obdobie

    Aj rodičia sú dnes v prvej línii. Máme na mysli prvú líniu stresu a povinností. Učiť sa doma s deťmi, starať sa o domácnosť, variť i viackrát denne, do toho samozrejme vykonávať svoje zamestnanie. Niet sa čo čudovať, že veľa mám, ale i otcov je na pokraji psychického zrútenia. Obľúbená psychologička Mária Tóthová Šimčáková má však zopár dobrých rád, ako tomu predísť. Prečítajte si jej článok v našej pravidelnej sobotňajšej rubrike Tento týždeň píše.

  • Obrázok Každý z nás je pre svoje dieťa najlepším rodičom, treba len nájsť sebaistotu

    Každý z nás je pre svoje dieťa najlepším rodičom, treba len nájsť sebaistotu

    Byť rodičom nás nik neučil, a hoci nám veľa napovedajú naše inštinkty, nie vždy dokážeme reagovať tak, ako by sme si želali. Rád a odporúčaní je plný internet, tie sa však nedajú vždy zovšeobecňovať. Najdôležitejšie je nájsť odpovede v sebe, objaviť vlastnú silu a rodičovské kompetencie. K tomu má pomôcť rodičovský koučing. Ako funguje, vysvetľuje koučka Katarína Winterová z portálu mamedeti.sk v našej rubrike Tento týždeň píše.

  • Obrázok Ako dohnať zameškané. Opakovať ročník alebo učiť aj v sobotu?

    Ako dohnať zameškané. Opakovať ročník alebo učiť aj v sobotu?

    Silvia Bodláková je dlhoročná učiteľka matematiky a informatiky na základnej škole Tilgnerova v Bratislave a súčasné dištančné vzdelávanie nepovažuje za dostatočné. Žiaci učivo neovládajú v požadovanej kvalite, mnohí sa dokonca neučia takmer vôbec. V našej rubrike Tento týždeň píše sa zamýšľa nad tým, ako deficit dobehnúť a vôbec sa neobáva nepopulárnych riešení.

  • Obrázok Tento týždeň píše Eva Marková: Vakcína ľudskosti

    Tento týždeň píše Eva Marková: Vakcína ľudskosti

    „Hádam všetci vo vakcíne vidíme spásu a želáme si, aby bolo všetko po starom. Ale... nestane sa tak," je presvedčená predsedníčka neziskovej organizácie Jeden rodič Eva Marková. Prečítajte si jej nový príspevok v našej každotýždňovej rubrike Tento týždeň píše.

  • Obrázok Pomáha rozvoju mozgu, chráni pred cukrovkou Čo zistili vedci v tomto roku o dojčení?

    Pomáha rozvoju mozgu, chráni pred cukrovkou Čo zistili vedci v tomto roku o dojčení?

    Dojčenie zlepšuje zdravie nielen bábätkám, ale aj ich matkám. Hoci existuje stáročia, vedci stále objavujú jeho nové a nové prínosy. Čo všetko zistili v tomto roku, približuje v pravidelnej rubrike ahojmama.sk Tento týždeň píše podpredsedníčka OZ MAMILA Andrea Poloková.

  • Obrázok Tento týždeň píše Veronika Velez Zuzulová: Vážme si, že sme zdraví a spolu

    Tento týždeň píše Veronika Velez Zuzulová: Vážme si, že sme zdraví a spolu

    Vianoce mali pre lyžiarku Veroniku Velez Zuzulovú vždy špecifickú príchuť. Ako špičková pretekárka mávala na Štedrý deň neraz ešte i kondičný tréning a na Štefana sa už cestovalo na preteky. Ako vníma najkrajšie sviatky dnes ako mama a čo si myslí o tohtoročných obmedzeniach slobody pre koronavírus? O tom všetkom v našej pravidelnej rubrike Tento týždeň píše.

  • Obrázok Liečivá moc rozprávky. Ako ňou zahojiť rany na detskej duši

    Liečivá moc rozprávky. Ako ňou zahojiť rany na detskej duši

    Teraz prichádza ideálny čas. Koncoročné sviatočné stíšenie vytvára priestor na to, aby sme sa viac venovali jeden druhému, viac sa rozprávali, počúvali a aj si čítali. Čítať deťom odporúčajú jednoznačne všetci odborníci. O sile rozprávky a jej pôsobení na detskú dušu je aj dnešný príspevok klinickej psychologičky Lýdie Adamcovej v našej pravidelnej rubrike Tento týždeň píše. „Čítajte však deťom preto, že naozaj chcete, nie preto, že sa to má,“ pripomína.

Ďalšie články v rubrike >