Zuzana Krišková.
Foto: Maia Martiniak„Lenka prvé dieťa porodila klasicky – na chrbte, s nohami v strmeňoch a s nástrihom. Z predpôrodnej prípravy si Lenka pamätala vetu: „Radšej malý nástrih, čo sa dobre šije, ako sa roztrhnúť až po zadok“. S týmto nastavením šla do pôrodnice. Predstava rozsiahleho poranenia ju desila. Lenže nástrih ju bolel celé mesiace a sťažoval jej starostlivosť o malú Moniku, bolestivé bolo sedenie, chodenie, dlhé státie a dokonca aj iné bežné činnosti ako napríklad šoférovanie. Keď o päť rokov otehotnela druhýkrát, tak bola rozhodnutá, že urobí všetko preto, aby sa mu vyhla.
Informácii bolo nemnoho a často sa dočítala, že ochranou pred poranením je práve nástrih hrádze. Na iných miestach sa dočítala, ako si má preventívne hrádzu masírovať olejčekmi alebo trénovať vagínu nafukovacím balónikom. Ani jedno z týchto odporúčaní ju vôbec nelákalo. Potom na Ženských kruhoch narazila na článok Spôsoby predchádzania poraneniam hrádze pri pôrode a dozvedela sa, že najlepšia prevencia je voľba polohy, tlačenie podľa vlastných potrieb a prikladanie teplých obkladov na hrádzu.
Keď už Lenka vedela, čo chce, zostávalo „už len“ nájsť niekoho, kto ju v tom podporí. Na Lenkine prekvapenie to nebolo až také ťažké, ako si myslela. O jednom mladom lekárovi, ktorý pracoval v pôrodnici v neďalekom meste, kolovali na internete chýry, že nemá problém asistovať žene v akejkoľvek polohe a pokiaľ nie je dôvod, tak nezasahuje a necháva pôrod prebiehať svojím vlastným tempom.
Lenka si teda spísala pôrodný plán a oslovila ako lekára, tak aj nemocnicu. Mala pocit, že s novorodeneckým oddelením si musela niektoré veci vybojovať, no s jej požiadavkou voľby polohy nebol žiaden problém. Diskusia nastala pri ochrane hrádze teplými obkladmi – doteraz sa s takouto požiadavkou ešte nestretli, ale keďže Lenka sa cítila v komunikácii ako rovnocenná partnerka, tak nemala problém poslať článok o tom, ako chránia hrádzu pôrodné asistentky kúsok za slovenskými hranicami v Čechách. „To vôbec nevyzerá zložito,“ skonštatoval lekár a prisľúbil, že článok posunie aj svojim kolegyniam pôrodným asistentkám.
Deň „D“ prišiel v upršanú nedeľu. Lenka mala termín o týždeň a ešte si užívala chvíle s prvorodenou dcérkou. Lenkin manžel Tomáš pripravil kráľovské raňajky a potom si roztiahli gauč a pustli DVD s obľúbenou rozprávkou. Plánovali zostať zababušení pod dekou a pozerať jednu rozprávku za druhou až do obeda. Kontrakcie sa rozbiehali postupne, no na konci rozprávky už bolo Lenke jasné, že toto veru poslíčkovia nebudú. Zavolala lekárovi, dobalili posledné veci a vyrazili. Po ceste do pôrodnice sa ešte zastavili u švagrinej, ktorá už malú Moniku čakala s pripraveným cestom na palacinky. Po rozlúčke s dcérkou sa Lenka ponorila sama do seba. Kontrakcie boli čoraz intenzívnejšie a Lenka zavrela oči. Monotónne zvuky dažďa a stieračov v aute ju preniesli do vlastného sveta.
Presun z auta do pôrodnice vnímala Lenka ako veľmi nepríjemný. Ostré svetlo na chodbe ju vyrušovalo a priestory nemocnice pôsobili nehostinne. Pri príjme pôrodná asistentka sama navrhla, že vypne neónové svetlo a nechala zapnutú len malú stolovú lampu. Lenkin lekár prišiel zakrátko a Lenka súhlasila, že ju vaginálne vyšetrí. Bola otvorená na 8 cm a všetkým bolo jasné, že pôrod je na spadnutie.
Na pôrodnej sále nechali zhasnuté svetlo a Lenka sa znova ponorila do seba. Pôrodná asistentka sa spýtala, či zostane alebo chcú zostať s manželom sami. Lenka si vybrala druhú možnosť. Pohupovala bokmi a počas kontrakcií jej Tomáš masíroval kríže. Postupne sa presunula na zem, na mäkkú žinenku a dala sa do polohy „na všetkých štyroch“. Lenka začínala vydávať čoraz hlasnejšie zvuky. Tomáš sa spýtal, či by nemal niekoho zavolať a Lenka súhlasila. Keď prišiel lekár, Lenka opäť súhlasila s vaginálnym vyšetrením a vyšetrenie prebehlo v takej polohe, ako bola – na žinenke a na kolenách. Lekár skonštatoval, že Lenka je už úplne otvorená a dohodli sa, že príde vtedy, keď už bude mať Lenka potrebu tlačiť. Pôrodná asistentka sama navrhla, že bude prikladať Lenke teplé obklady. Bavlnenú látku namočila do teplej vody a prikladala Lenke na hrádzu, vulvu a konečník. Lenke teplo robilo dobre. Po chvíli cítila, že hlavička už ide. Nepríjemné pocity rezania zmierňovali práve teplé obklady. Pôrodná asistentka zazvonila na lekára a ten prišiel a so založenými rukami sa postavil do kúta. Ako hlavička postupovala, Lenka mala potrebu vzpriamiť hornú časť tela. Zaprela sa do manžela a vydávala zvuky ako ešte nikdy. Hlavička vyšla na dve zatlačenia a po chvíli porodila aj telíčko. Pôrodná asistentka dieťatko zachytila a popod nohy podala Lenke.
Lenka si ho privinula a plakala a smiala sa zároveň od neuveriteľného pocitu šťastia. Tomáš plakal od dojatia tiež a stále opakoval – si úžasná, si úžasná. Lenka nevedela vysloviť ani slovo. S voňavým bábätkom v náručí sa presunula Lenka na pôrodné kreslo. Synček plakal len krátko a potom sa upokojil. Oči s obrovskými čiernymi zreničkami uprel na Lenkinu tvár a tá konečne našla slová – „Tobiáško, láska moja, vitaj medzi nami.“ Doktor s pôrodnou asistentkou zablahoželali obom rodičom a potom v tichosti čakali na pôrod placenty. Tentokrát sa žiadne šitie nekonalo, pretože Lenka mala na viacerých miestach len drobné poranenia kože.
Nasledujúce mesiace prebiehali úplne inak, ako si ich pamätala pri Monike. Nerobilo jej problém sedieť na tvrdej stoličke, bez problémov zvládala starostlivosť o predškoláčku aj bábätko. Asi po troch mesiacoch po pôrode napísala Lenka vedeniu nemocnice a pôrodnice list, kde ocenila prístup personálu a napísala im o svojej skúsenosti s oboma pôrodmi. Vyslovila prianie, aby rovnaký prístup zažili všetky ženy, nielen tie, ktoré majú dosť financií na zazmluvnenie lekára.
O nástrihu hrádze (epiziotómii) sa v minulosti predpokladalo, že je prevenciou ťažkých poranení konečníka. No opak je pravdou. Vedeckými štúdiami bol tento predpoklad vyvrátený a dokonca nástrih hrádze riziko poranenia konečníka zvyšuje. Naopak účinnou prevenciou pred poranením sú slobodná voľba polohy, prikladanie teplých obkladov na hrádzu a tlačenie podľa potrieb tela. Napriek tomu sa väčšina žien stretáva v slovenských pôrodniciach s presne opačným postupom – rodí v polohe na chrbte, kde je tlak na hrádzu najväčší, tlačí podľa pokynov personálu a nie podľa potrieb vlastného tela a s rutinným nástrihom. Nezriedka sa ženy stretnú aj so škodlivou praktikou tlačenia na brucho (Kristellerovou expresiou). No napriek tomu sa aj na Slovensku nájdu svetlé výnimky. Lekári a lekárky, pôrodné asistentky a zdravotné sestry, ktorých práca a prístup k ženám je v súlade s najnovšími poznatkami medicíny a pôrodnej asistencie. Niektoré pracoviská sú viac naklonené podpore týchto (zatiaľ) zväčša osamotených osôb, inde sú títo zdravotníci a zdravotníčky stretávajú s posmechom a nepodporou, či už zo strany kolegov a kolegýň, alebo vedenia oddelenia. Za ich odvahu a ochotu ísť proti prúdu a stáť pri ženách im patrí vďaka.
Príbeh Lenky je síce ilustračný, no nie je vymyslený. Bol inšpirovaný príbehmi skutočných žien, ktoré so Ženskými kruhmi zdieľali svoju skúsenosť. Ak chcete vedieť viac o právach žien pri pôrode, o dobrej praxi sledujte nás na našom webe, Facebooku, počúvajte náš podcast alebo sa prihláste do newslettera Ženských kruhov. Na zdieľanie skúseností, podporu a zapájanie sa do aktivít občianskeho združenia sme tiež vytvorili uzavretú facebookovú skupinu Podporná komunita Ženských kruhov. Na vstup je potrebné odpovedať na otázky a súhlasiť s pravidlami skupiny."
