Resucitujte až do príchodu záchrannej služby.
Foto: Shutterstock.comLeto je obdobím, keď sme viac vonku, cestujeme, dovolenkujeme, pohybujeme sa v prírode a tak sa my či naši blízki častejšie dostávame do nebezpečných situácií, ktoré nás môžu ohroziť na živote. Alebo sa náhodou ocitneme na mieste, kde potrebuje pomoc niekto cudzí. Nie vždy sa prázdninový deň skončí rozprávaním si zážitkov pri večeri. Nešťastie sa stane hneď a potom treba rýchlo reagovať.
K resuscitácii pristupujte, ak postihnutý nereaguje na hlasné oslovenie či potrasenie, je v bezvedomí a buď vôbec nedýcha, alebo má iba lapavé vdychy. Je pritom rozdiel, či oživujete dospelého človeka alebo dieťa či dokonca dojča. Prečítajte si, ako postupovať v jednotlivých prípadoch.
Resuscitácia dospelých
1. Zakloňte postihnutému hlavu ťahom za bradu a tlakom na čelo a skontrolujte, či dýcha. V prípade potreby mu vytiahnite zapadnutý jazyk, vyčistite ústa, ak tam má napríklad zvratky.2. Zavolajte záchranku. Ak si netrúfate začať s resuscitáciou sami, operátorka na linke vás bude odborne navigovať. Nie je to tak zložité, ako to vyzerá.
3. Môžete robiť buď len masáž srdca, alebo masáž v kombinácii s umelým dýchaním. K tomu však pristupujte len vtedy, ak si na to trúfate, viete, ako na to alebo ste ochotní dýchanie do úst vykonať. Veľa ľudí odmieta resuscitovať iného človeka práve kvôli odporu k umelému dýchaniu. To však nie je u dospelých potrebné.
4. Dôležité: resuscitáciu neprerušujte, vykonávajte ju až do príjazdu záchrannej služby alebo do tej doby, kým postihnutý nezačne javiť známky života.
5. Masáž srdca sa robí tak, že si kľaknete vedľa postihnutej osoby a položíte jednu dlaň na stred hrudníka (stred spojnice bradaviek) a dlaň druhej ruky na prvú ruku. Pozor, tlak vyvíja iba hrana dlane, nie celá dlaň.
6. Nakloníte sa nad postihnutého a stláčate mu hrudnú kosť do hĺbky asi päť šesť centimetrov (do jednej tretiny hrudníka). Ruky máte pritom napäté v lakťoch a tlak smerujete kolmo dolu.
7. Hrudník stláčate 100 až 120-krát za minútu, teda dvakrát za sekundu.
8. Stlačenie aj uvoľnenie by mali trvať rovnakú dobu, je dôležité po každom stlačení umožniť návrat hrudníka do pôvodnej polohy.
Ako poznať, že človek potrebuje resuscitáciu? Veľmi jednoducho. Ak sa masáži srdca nebráni, potom je nutná. Človek pri vedomí a so zachovanými životnými funkciami dá dosť jasne najavo, že sa mu oživovanie nepáči.
Umelé dýchanie
Ak si na umelé dýchanie trúfnete, robte ho takto:1. Po 30 stlačeniach hrudníka zakloňte postihnutému hlavu dozadu tak, ako je to popísané v predchádzajúcom odstavci.
2. Prstami uzavrite nos človeka.
3. Nadýchnite sa a plynule vydýchnite vzduch do postihnutého. Že ste to urobili správne, poznáte podľa toho, že sa mu zdvihne hrudník.
4. Vdýchnite druhý raz a pokračujte v masáži srdca.
5. Kombinujte teda masáž srdca s umelým dýchaním v pomere 30 stlačení a dva vdychy.
Ako rýchlo a spoľahlivo zistiť, že človek nedýcha? Pred nos a ústa mu dajte mobilný telefón, ten má dnes pri sebe každý. Ak sa neorosí, postihnutý skutočne nedýcha a treba začať s oživovaním.
Resuscitácia detí
Deti našťastie nepotrebujú oživovať tak často ako dospelí, stať sa to ale môže, napríklad keď majú ochorenie srdca. Je dobré vedieť, že existujú rozdiely medzi resuscitáciou detí a dospelých. Najmä preto, že deti potrebujú viac kyslíka, sa odporúča masáž srdca striedať s umelým dýchaním. Ak to však nedokážete, môžete ho vynechať. Nasledujúci postup sa používa u detí nad jeden rok až do asi 15 rokov. Platí, že ak postihnutý vyzerá ako dieťa, treba ho i tak oživovať. Ak vyzerá ako dospelý, uplatní sa postup uvedený vyššie.1. Zakloňte postihnutému hlavu a prstami mu stlačte nos.
2. Do dieťaťa päťkrát vdýchnite.
3. Stláčajte hrudník v dolnej polovici hrudnej kosti 100 až 120-krát za minútu.
4. Po tridsiatich stlačeniach urobte dva umelé vdychy a v tomto rytme pokračujte až do príjazdu sanitky.
5. Ak ste na mieste sami, telefonujte na záchrannú službu po minúte resuscitácie. Ak je vás viac a jeden hneď začína s oživovaním, volajte hneď.
Resuscitácia dojčiat
U malých detí je ohrozenie života často spôsobené prekážkou v dýchacích cestách, napríklad keď dieťa niečo vdýchlo. Hneď na začiatku oživovania sa teda pokúste tento predmet dostať z tela von (popis, ako na to, je na konci tohto článku). Rozdiel oproti resuscitácii detí a dospelých je v prípade dojčiat v tom, že umelé dýchanie sa robí cez nos aj ústočká dieťatka a vdychuje sa malé množstvo vzduchu, tak naj objem ústnej dutiny. Srdce sa masíruje pomocou dvoch prstov ruky, nie celej dlane. Tento postup aplikujte u detí do jedného roka. Dojča inak resuscitujte ako staršie deti, teda päť vdychov na začiatku, 30 stlačení, dva vdychy a opakovať. V rytme hitu
Ak chcete vedieť, v akom asi rytme oživovať človeka, pustite si hit od skupiny Bee Gees s príznačným názvom Stayi Alive, teda Zostať nažive. Ten často odporúčajú aj odborní inštruktori prvej pomoci ako pomôcku na lepšiu predstavu, aká má byť frekvencia masáže srdca.
Ak chcete vedieť, v akom asi rytme oživovať človeka, pustite si hit od skupiny Bee Gees s príznačným názvom Stayi Alive, teda Zostať nažive. Ten často odporúčajú aj odborní inštruktori prvej pomoci ako pomôcku na lepšiu predstavu, aká má byť frekvencia masáže srdca.
Ako postupovať pri prekážke v dýchacích cestách?
V dôsledku vdýchnutia či prehltnutia cudzieho predmetu môže prísť až k zástave dychu. V prvom rade je preto nutné predmet odstrániť.Údery medzi lopatkami: Postavte sa za postihnutého, ten sa predkloní. Silno ho udrite dlaňou medzi lopatkami, opakujte. Dojča si položte tvárou dolu na svoje predlaktie, hlava smeruje šikmo k zemi, fixujete ju prstami. Staršie dieťa si položte cez stehno hlavou dolu a tak udierajte.
Heimlichov manéver: Postavte sa za postihnutého, objímte pažami jeho nadbruško. Predkloní sa, vy zatnite päsť a položte ju pod najspodnejšiu časť hrudnej kosti. Na päsť priložte druhú ruku a silno a prudko stlačte nadbruško smerom k sebe a hore. Nerobte u malých detí a tehotných.
Ak sú tieto postupy neúčinné a postihnutý upadá do bezvedomia, začnite s resuscitáciou.
Zdroj informácií: príručka Českého červeného kríza Základní norma zdravotnických znalostí
