Ak deti chválime za každú drobnosť, vytvárame im prázdnu motiváciu – robiť veci pre pochvaly, upozorňuje Katarína Winterová.
Foto: archív Kataríny WinterovejSo začiatkom školského roka sa objaví mnoho článkov a odporúčaní o tom ako zvládnuť nástup detí do školy. Je to určite dôležité a som rada, ak sa rodičia snažia čo najlepšie pripraviť na školský rok spolu s deťmi. Dnes sa však chcem pozrieť na túto veľkú tému z iného pohľadu. Bude sa týkať práve vás, rodičia. Bude to len o vás a o vašom prístupe k známkam a k pochvalám.
Istotne ste už počuli či čítali, že chváliť deti nie je veľmi dobré. Že je to vlastne kontraproduktívne, pretože deti budú robiť veci len pre pochvaly a budú chcieť byť odmeňované za všetko čo urobia. Ale ako to v skutočnosti je? Naozaj je otázkou či chváliť alebo nechváliť deti? Alebo skôr AKO chváliť dieťa? Pozrime sa na túto zaujímavú tému a spolu zistíme, že pochvalou môžete u dieťaťa naozaj „zabiť“ jeho snaživosť a cieľavedomosť alebo naopak, pochvalou mu môžete pomôcť vytvoriť si takzvanú growth mindset – „flexibilnú myseľ“.
Growth mindset je myseľ, spôsob myslenia, ktoré dieťa môže posunúť ďalej, než ste si mysleli. Mozog je vlastne “rastúca myseľ”, sú to svaly, ktoré sú posilňované prácou, rozmýšľaním a vytrvalosťou či riešením problémov.
Odkiaľ sa táto growth mindset nabrala? Autorkou je to standfortská profesorka psychológie Carol Dweck, ktorá sa oblasťou pochvál a growth mindset zaoberá 40 rokov.
Môžeme sa teraz zamyslieť nad tým, ako chválime svoje deti. Chválime ich za výsledok - za známky, za pekne napísanú úlohu, upratanú izbu alebo svoje deti chválime za proces?
Čo sa stane, ak chválime dieťa za výsledok? Ak ho chválime za každú drobnosť, za každý vydarený obrázok... Ak dieťaťu hovoríme, že sme vedeli, že dostane dobrú známku z matematiky, pretože je šikovný a nadaný, inteligentný… viete, čo u neho vytvárame? Vytvárame u neho závislosť na pochvalách. Pri tejto závislosti bude dieťa očakávať vždy a stále, že bude pochválené za akúkoľvek činnosť či aktivitu. Takto vytvárame prázdnu motiváciu – robiť veci pre pochvaly a pre známky.
Ak teda dieťa chválime napríklad za jeho prirodzené nadanie na matematiku a odrazu dostane zlú známku z matematiky, čo si bude myslieť? Nebude zo seba sklamané a frustrované? Veď toľkokrát počulo, že je šikovné na počítanie. Už teda nie je? Kam sa podela jeho schopnosť a nadanie na jednotky z matematiky? Takto postupne prestane mať rado matematiku, pretože nevníma, že učenie je proces. Je zamerané na známky a vie, že už raz “zlyhalo”. Čiže nedostalo pochvalu a do budúcna sa radšej bude vyhýbať možným zlyhaniam a riziku.
Ako je to u detí, ktoré sú chválené za proces, za snahu a za úsilie? Deti, ktoré sú takto chválené za svoje úsilie, sa neustále pokúšajú a neboja sa zlyhania. Rodičia u nich správnou pochvalou vybudovali growth mindset, ktorá ich stále motivuje. Vedia, že každým vyriešeným problémom postupujú bližšie k svojmu cieľu, vedia, že omyly a chyby sú v procese učenia prirodzené a nie sú zlyhaním, ktorému sa majú vyhýbať. Ich cieľom nie sú jednotky ani plný počet bodov na písomkách a napredujú nielen v škole, ale aj vo vzťahoch v rodine a s kamarátmi.
Čo sa ďalej skrýva za pochvalami, ktoré nie sú všeobecné a chváliace len výsledok? Deti, ktoré boli motivované slovami o ich usilovnosti, vytrvalosti a húževnatosti, v škole lepšie pracovali, nebáli sa neúspechu a nemali pocit, že zlyhali. Mali rozvinutú vnútornú motiváciu k učeniu, poznaniu a skúšaniu nových vecí a informácií. Takéto deti vnímajú, že učenie je proces, kde môžu a majú zlyhávať. Že to, že sa im niečo nepodarí neznamená, že sú hlúpe, či nemajú nadanie. Vedia, že sa to môžu znovu naučiť, vyskúšať a napredovať, že svoj mozog môžu trénovať. To, že to teraz nevedia, neznamená, že to nezvládnu nikdy.
Ak chceme, aby naše deti nemali stres z porovnávania, skúšok, písomiek, aby si dôverovali aj v zlyhaniach nielen školských, ale aj ľudských, ak chceme, aby boli odvážne – zmeňme význam prekážok a úsilia. Dosiahneme to práve zmenou pochvál. Otázka totiž neznie či chváliť, ale ako chváliť. Chváľme úsilie, stratégiu, pokrok, vytrvalosť, sústredenosť a pokroky.
A ako toto prepojiť so školským hodnotením? Ako podporovať deti v ich úsilí a snahe, keď v škole sú ohodnotené aj napriek snahe trojkou? Pri známkach majte na pamäti, že známka odzrkadľuje skôr daný výkon a nie dlhodobú snahu dieťaťa. Ani my nedosiahneme vždy 100-percentný výkon, stačí, ak sa zle vyspíme, ak nás bolí hlava a naša produktivita klesá. Podobne je to aj u detí. Trápia ich malé aj väčšie starosti, riešia svoje miesto medzi spolužiakmi, môžu mať zlú náladu a toto dokáže ovplyvniť aj výslednú známku. Pomýli sa v písomke a je to označené za chybu. A za chyby sa dostávajú zlé známky. Aby sa dieťa vyhlo zlým známkam, bude sa snažiť nespraviť chybu. Avšak chybami sa deti učia a napredujú. Nestane sa cieľom vedomosť a jej využitie, ale práve jednotka. Známky sa stávajú vonkajšou motiváciou, aby sa dieťa učilo.
Pre život, pre vzdelávanie, pre bystrosť a schopnosť narábať s novými poznatkami a chuti učiť sa, je potrebné, aby si dieťa zachovalo vnútornú motiváciu. Cieľom učenia má byť totiž vedomosť a nie známka.
