Známky nie sú podstatné, chváľme deti za úsilie, nie za výsledok

PaedDr. Katarína Winterová, rodičovská poradkyňa mamedeti.sk, 13. septembra 2020 o 04:42

Ako pristupujete k školským úspechom svojho potomka? Viete, kedy je dobré dieťa pochváliť a naopak, kedy slovami uznania toho viac pokazíte? O škole, zdravej motivácii detí a známkach v našej pravidelnej rubrike Tento týždeň píše rodičovská poradkyňa Katarína Winterová z portálu Mamedeti.sk.

Ak deti chválime za každú drobnosť, vytvárame im prázdnu motiváciu – robiť veci pre pochvaly, upozorňuje Katarína Winterová.

Foto: archív Kataríny Winterovej

So začiatkom školského roka sa objaví mnoho článkov a odporúčaní o tom ako zvládnuť nástup detí do školy. Je to určite dôležité a som rada, ak sa rodičia snažia čo najlepšie pripraviť na školský rok spolu s deťmi. Dnes sa však chcem pozrieť na túto veľkú tému z iného pohľadu. Bude sa týkať práve vás, rodičia. Bude to len o vás a o vašom prístupe k známkam a k pochvalám.

Istotne ste už počuli či čítali, že chváliť deti nie je veľmi dobré. Že je to vlastne kontraproduktívne, pretože deti budú robiť veci len pre pochvaly a budú chcieť byť odmeňované za všetko čo urobia. Ale ako to v skutočnosti je? Naozaj je otázkou či chváliť alebo nechváliť deti? Alebo skôr AKO chváliť dieťa? Pozrime sa na túto zaujímavú tému a spolu zistíme, že pochvalou môžete u dieťaťa naozaj „zabiť“ jeho snaživosť a cieľavedomosť alebo naopak, pochvalou mu môžete pomôcť vytvoriť si takzvanú growth mindset – „flexibilnú myseľ“.

Growth mindset je myseľ, spôsob myslenia, ktoré dieťa môže posunúť ďalej, než ste si mysleli. Mozog je vlastne “rastúca myseľ”, sú to svaly, ktoré sú posilňované prácou, rozmýšľaním a vytrvalosťou či riešením problémov.

Odkiaľ sa táto growth mindset nabrala? Autorkou je to standfortská profesorka psychológie Carol Dweck, ktorá sa oblasťou pochvál a growth mindset zaoberá 40 rokov.

Môžeme sa teraz zamyslieť nad tým, ako chválime svoje deti. Chválime ich za výsledok - za známky, za pekne napísanú úlohu, upratanú izbu alebo svoje deti chválime za proces?

Čo sa stane, ak chválime dieťa za výsledok? Ak ho chválime za každú drobnosť, za každý vydarený obrázok... Ak dieťaťu hovoríme, že sme vedeli, že dostane dobrú známku z matematiky, pretože je šikovný a nadaný, inteligentný… viete, čo u neho vytvárame? Vytvárame u neho závislosť na pochvalách. Pri tejto závislosti bude dieťa očakávať vždy a stále, že bude pochválené za akúkoľvek činnosť či aktivitu. Takto vytvárame prázdnu motiváciu – robiť veci pre pochvaly a pre známky.

Ak teda dieťa chválime napríklad za jeho prirodzené nadanie na matematiku a odrazu dostane zlú známku z matematiky, čo si bude myslieť? Nebude zo seba sklamané a frustrované? Veď toľkokrát počulo, že je šikovné na počítanie. Už teda nie je? Kam sa podela jeho schopnosť a nadanie na jednotky z matematiky? Takto postupne prestane mať rado matematiku, pretože nevníma, že učenie je proces. Je zamerané na známky a vie, že už raz “zlyhalo”. Čiže nedostalo pochvalu a do budúcna sa radšej bude vyhýbať možným zlyhaniam a riziku.

Ako je to u detí, ktoré sú chválené za proces, za snahu a za úsilie? Deti, ktoré sú takto chválené za svoje úsilie, sa neustále pokúšajú a neboja sa zlyhania. Rodičia u nich správnou pochvalou vybudovali growth mindset, ktorá ich stále motivuje. Vedia, že každým vyriešeným problémom postupujú bližšie k svojmu cieľu, vedia, že omyly a chyby sú v procese učenia prirodzené a nie sú zlyhaním, ktorému sa majú vyhýbať. Ich cieľom nie sú jednotky ani plný počet bodov na písomkách a napredujú nielen v škole, ale aj vo vzťahoch v rodine a s kamarátmi.

Čo sa ďalej skrýva za pochvalami, ktoré nie sú všeobecné a chváliace len výsledok? Deti, ktoré boli motivované slovami o ich usilovnosti, vytrvalosti a húževnatosti, v škole lepšie pracovali, nebáli sa neúspechu a nemali pocit, že zlyhali. Mali rozvinutú vnútornú motiváciu k učeniu, poznaniu a skúšaniu nových vecí a informácií. Takéto deti vnímajú, že učenie je proces, kde môžu a majú zlyhávať. Že to, že sa im niečo nepodarí neznamená, že sú hlúpe, či nemajú nadanie. Vedia, že sa to môžu znovu naučiť, vyskúšať a napredovať, že svoj mozog môžu trénovať. To, že to teraz nevedia, neznamená, že to nezvládnu nikdy.

Ak chceme, aby naše deti nemali stres z porovnávania, skúšok, písomiek, aby si dôverovali aj v zlyhaniach nielen školských, ale aj ľudských, ak chceme, aby boli odvážne – zmeňme význam prekážok a úsilia. Dosiahneme to práve zmenou pochvál. Otázka totiž neznie či chváliť, ale ako chváliť. Chváľme úsilie, stratégiu, pokrok, vytrvalosť, sústredenosť a pokroky.

A ako toto prepojiť so školským hodnotením? Ako podporovať deti v ich úsilí a snahe, keď v škole sú ohodnotené aj napriek snahe trojkou? Pri známkach majte na pamäti, že známka odzrkadľuje skôr daný výkon a nie dlhodobú snahu dieťaťa. Ani my nedosiahneme vždy 100-percentný výkon, stačí, ak sa zle vyspíme, ak nás bolí hlava a naša produktivita klesá. Podobne je to aj u detí. Trápia ich malé aj väčšie starosti, riešia svoje miesto medzi spolužiakmi, môžu mať zlú náladu a toto dokáže ovplyvniť aj výslednú známku. Pomýli sa v písomke a je to označené za chybu. A za chyby sa dostávajú zlé známky. Aby sa dieťa vyhlo zlým známkam, bude sa snažiť nespraviť chybu. Avšak chybami sa deti učia a napredujú. Nestane sa cieľom vedomosť a jej využitie, ale práve jednotka. Známky sa stávajú vonkajšou motiváciou, aby sa dieťa učilo.

Pre život, pre vzdelávanie, pre bystrosť a schopnosť narábať s novými poznatkami a chuti učiť sa, je potrebné, aby si dieťa zachovalo vnútornú motiváciu. Cieľom učenia má byť totiž vedomosť a nie známka.





Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Tento týždeň píše - ďalšie články

  • Obrázok Pôrodník Jozef Záhumenský: Dobrú nemocnicu poznáte paradoxne aj podľa toho, že hlási viac problémov ako ostatné

    Pôrodník Jozef Záhumenský: Dobrú nemocnicu poznáte paradoxne aj podľa toho, že hlási viac problémov ako ostatné

    „Hoci by malo platiť, že čím viac má pracovisko hlásených nemocničných nákaz, tým je jeho kvalita starostlivosti menšia, opak je pravdou. Rozpoznanie a hlásenie nákaz je ukážkou kvality pracoviska," uvádza vo svojom druhom článku v našej pravidelnej rubrike Tento týždeň píše uznávaný pôrodník a gynekológ, prednosta II. gynekologicko-pôrodníckej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Univerzitnej nemocnice Bratislava v Nemocnici Ružinov Jozef Záhumenský .

  • Obrázok Ukradnuté dojčenie

    Ukradnuté dojčenie

    Systém ani celá naša spoločnosť nevytvárajú podmienky pre úspešné dojčenie, ženy však za nedojčenie často obviňujú seba. Hnevajú sa, ospravedlňujú, cítia pod nátlakom... Neoprávnene. Kde je problém a ako k nemu pristupovať, píše predsedníčka OZ MAMILA MUDr. Lucia Kantorová v našej pravidelnej rubrike Tento týždeň píše.

  • Obrázok Zuzana Krišková zo Ženských kruhov: Nie je to zadarmo, platíme zdravím

    Zuzana Krišková zo Ženských kruhov: Nie je to zadarmo, platíme zdravím

    „Súčasťou práva na zdravie je aj ochrana zdravia pred nekalými marketingovými praktikami. Vedú k nepotrebného nákupu a používaniu výrobkov, ktoré upierajú ženám aj deťom právo na dojčenie," upozorňuje Zuzana Krišková, predsedníčka združenia Ženské kruhy v našej každotýždňovej rubrike Tento týždeň píše.

  • Obrázok 9 rád, ako po rozvode začať znova podľa Evy Markovej zo združenia Jeden rodič

    9 rád, ako po rozvode začať znova podľa Evy Markovej zo združenia Jeden rodič

    „Pravdepodobne si budete po rozvode prechádzať tými najhoršími emóciami, beznádejou, smútkom, depresiou. Čo s tým? V prvom rade to berte ako fakt," vraví Eva Marková, ktorá vedie združenie Jeden rodič. Prinášame vám jej prvý príspevok v našej pravidelnej rubrike Tento týždeň píše. Venuje sa v ňom téme, ako čo najlepšie zvládnuť porozvodové obdobie a úspešne začať znovu.

  • Obrázok Rodič nemusí byť dokonalý, stačí keď je „dosť dobrý“

    Rodič nemusí byť dokonalý, stačí keď je „dosť dobrý“

    Prečo je dôležité byť niekedy s dieťaťom „len tak“, a ako sa na detskej psychike môžu podpísať priveľké rodičovské očakávania, tlak na výkon, perfekcionizmus a hodnotiaca atmosféra... Na príbehu 16-ročného Kristiána, ktorý sa strácal v zápase o dokonalosť seba a svojich rodičov, vysvetľuje klinická psychologička a psychoterapeutka Oľga Šupalová v rubrike Tento týždeň píše.

  • Obrázok Zákazmi to nepôjde, dajme ženám možnosť tešiť sa na pôrod!

    Zákazmi to nepôjde, dajme ženám možnosť tešiť sa na pôrod!

    Zámer koalície sprísniť podmienky interrupcií, o ktorých bude parlament hovoriť po prázdninách, je krokom späť. Ak chceme naozaj ženy presvedčiť, aby nepodstupovali interrupciu, treba riešiť niečo celkom iné. Čo? Vysvetľuje zakladateľka združenia slovenských dúl Ľuba Lapšanská v našej rubrike Tento týždeň píše.

  • Obrázok Adriana Kráľová: Pokrok odcudzil matky od svojich detí

    Adriana Kráľová: Pokrok odcudzil matky od svojich detí

    Ľudské mláďa potrebuje to, čo všetky ostatné – pocit bezpečia, vôňu matky a materského mlieka. Nosenie detí je tá najprirodzenejšia cesta prechodu z maminho bruška na tento svet. Nosenie lieči, nosenie zbližuje. O prirodzených potrebách a dôležitosti ich napĺňania píše v dnešnej rubrike Adriana Kráľová, predsedníčka OZ VŽDY SPOLU.

Ďalšie články v rubrike >