Hodnotiť deti známkami? Často je to len trest za chybu

Gabriela Bachárová, 29. januára 2019 o 10:25

Už vo štvrtok dostanú školáci polročné vysvedčenia. Je to ale správne zhodnotenie ich vedomostí a schopností? „Jedným z najväčších rizík známkovania je, že sú trestom za chyby,“ hovorí Juraj Hipš z Komenského inštitútu.

Známky môžu kaziť radosť z učenia.

Foto: Shutterstock

„Najnovšie neurovedecké výskumy ukazujú, že náš mozog sa učí práve prostredníctvom chýb. V našich školách sme ale chyby naučení trestať horšou známkou, čím ideme úplne proti poznatkom modernej vedy. Sú ale školy, kde známky na hodnotenie nepoužívajú a hľadajú iné formy hodnotenia,“ uvádza Juraj Hipš z Komenského inštitútu. Ten sa snaží zlepšovať slovenské školy napríklad workshopmi pre učiteľov. Komenského inštitút patrí pod mimovládnu neziskovú organizáciu Živica, ktorá sa venuje vzdelávaniu či ekoporadenstvu. Juraj Hipš Živicu vedie, zároveň spoluzakladal komunitnú Zaježovskú školu uprostred zaježovských lazov.

Známky podľa Juraja Hipša väčšinou len odzrkadľujú skutočnosť, akú má dieťa schopnosť memorovať učivo: „Vysvedčenie z mnohých škôl vám len povie, akú kapacitu pamäte má vaše dieťa na uloženie mnohokrát úplných zbytočností.“

Existujú však školy, kde vysvedčenie vnímajú skôr ako spätnú väzbu: „Ako dieťa dokázalo myslieť v súvislostiach, tímovo spolupracovať, kreatívne riešiť problémy alebo kriticky myslieť. Ako dokázalo napredovať v nejakej téme alebo dosiahnuť učebný pokrok, ktorý si stanovili spolu s učiteľom. Také vysvedčenia zmysel majú. Je ich ale v našich školách ako šafranu,“ hovorí Juraj Hipš.

Juraj Hipš si myslí, že sú aj lepšie spôsoby, ako hodnotiť deti, než klasické známkovanie.

Foto: archív Juraja Hipša

Juraj Hipš videl rôzne školy na Slovensku aj vo svete a môže porovnávať. Veľmi ho oslovila severoamerická škola P. K. Yonge, kde deti dostávajú skôr spätnú väzbu a spolu s učiteľom si nastavujú svoj plán učebného pokroku: „Zodpovednosť sa tým prenáša na žiaka, ktorý si stanovuje ciele v tom ktorom predmete.“

Veľmi zaujímavý je model v škole nemeckej reformátorky Margret Rasfeld, kde sa sám žiak rozhoduje, kedy bude preskúšaný z daného učiva. „Vychádza sa z filozofie, že nie je cieľom žiaka nachytať na tom, čo nevie, ale naopak podporiť ho v tom, čo vie.“

Veľkou inšpiráciou môže byť podľa Juraja Hipša aj pražské Prírodné gymnázium, kde sa veľká časť vyučovania odohráva priamo v prírode. Pri hodnotení sa berie do úvahy napríklad aj schopnosť pracovať s kompasom, tímová spolupráca alebo zodpovednosť.

Je reálne, aby sa v slovenskej spoločnosti vôbec začala seriózna debata, ako deti v školách hodnotiť a či nie je súčasný systém známkovania náhodou prežitkom? „Treba povedať, že debata o zmene hodnotenia nie je náročná len na Slovensku, ale v celom svete. Jednou z najväčších prekážok na reformu známkovania sú ale práve rodičia. Mnohí chcú vidieť číslice tak, ako boli zvyknutí oni, keď chodili do školy,“ uvádza Juraj Hipš.

Známky by som úplne zrušila

Nie všetci rodičia však známky podporujú. „Som radikálna, známky by som úplne zrušila, pretože je dôležité, čo človek vie, naozaj vie, a nie to, čo odrapoce pred tabuľou. Navyše niekedy sa v škole učia veci, ktoré vôbec nemusia byť pravdivé,“ hovorí Anna, mama troch detí.

Známky podľa nej spôsobujú zbytočný stres, zvlášť v písomkách, kde chýba jeden bod, aby malo dieťa jednotku, dvojku či trojku: „Potom sa cíti zle, menejcenne v porovnaní s kamarátmi, ktorí dostali jednotku či dvojku. A to ani nehovorím o tom, že niektorí v snahe mať jednotku podvádzajú, a pritom nič nevedia.“

Deti preberanému učivu nemusia rozumieť, ani ich nezaujíma, ale chcú jednotku. „Ja som sa tak učila naspamäť príklady z matiky či fyziky, aby som mala aspoň dvojku a vôbec som tomu nerozumela. O tom má byť učenie, škola? Zbytočný stres namiesto radosti z tvorenia, objavovania, študovania,“ je presvedčená Anna.

Ak patríte k rodičom, podľa ktorých číslovky od jedna do päť nemôžu vyjadriť skutočné znalosti detí a zaužívaný systém hodnotenia odmietate, môžete dieťa prihlásiť do niektorej z alternatívnych škôl. Napríklad montessori školy využívajú slovné hodnotenie i sebahodnotenie žiaka. Klasické známkovanie nemajú zavedené ani waldorfské školy, žiaci dostávajú písomné hodnotenie, ktoré popisuje ich schopnosti, talent i snahu.

Známkam neprikladajte väčší význam, ako majú
Prihlásiť dieťa do alternatívnej školy však nemôže či nechce každý rodič. Odborníci preto radia jednoducho neprikladať známkam väčšiu váhu, ako naozaj majú. „Dospelý človek si často ani nepamätá, aké mal na vysvedčení známky, a ani snáď nevie, kde ich má uložené. Školské vysvedčenia, až na niekoľko výnimiek, k životu vôbec nepotrebujeme. Možno niekedy, keď sa chceme popýšiť jednotkami pred deťmi alebo vnukmi, alebo aby sme ich namotivovali k učeniu. Presne tak pristupujte aj k vysvedčeniu vášho dieťaťa. Nie je podstatné, aké má známky, ale ako je dieťa spokojné, čo sa naučilo a ako zvláda zručnosti potrebné pre život,“ odporúča školská psychologička Gabriela Herényiová z Katedry psychológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Pozrite si video TV Pravda, čo hovoria na hodnotenie známkami poslanci Národnej rady.





Školák - ďalšie články

Ďalšie články v rubrike >