Zákazmi to nepôjde, dajme ženám možnosť tešiť sa na pôrod!

Ľuba Lapšanská, zakladateľka OZ Slovenské duly, 9. augusta 2020 o 04:36

Zámer koalície sprísniť podmienky interrupcií, o ktorých bude parlament hovoriť po prázdninách, je krokom späť. Ak chceme naozaj ženy presvedčiť, aby nepodstupovali interrupciu, treba riešiť niečo celkom iné. Čo? Vysvetľuje zakladateľka združenia slovenských dúl Ľuba Lapšanská v našej rubrike Tento týždeň píše.

Zakázať interrupcie je ako začínať od konca, vraví Ľuba Lapšanská.

Foto: facebook Ľuby Lapšanskej

Posledné týždne medzi ženami rezonujú debaty ohľadne nových pravidiel pri interrupciách na Slovensku. Zámerne píšem medzi ženami, lebo je len málo mužov, ktorí pri pive túto tému rozoberajú. A zároveň, paradoxne, sú to v prevahe práve muži, ktorí o tom kdesi hore rozhodujú.

Ľuba Lapšanská
Dlhé roky viedla občianske združenie Slovenské duly, ktoré pomáha ženám pri pôrodoch. Dnes je v jeho výkonnom výbore a pôsobí aj ako laktačná poradkyňa. Poskytuje poradenstvo po pôrode pre všetky mamičky, ktoré sa na ňu obrátia a popri tom prednáša o rodičovstve a sexuálnej výchove.
Aby sme v tom mali jasno: Osobne za seba si neviem predstaviť, že by som interrupciu podstúpila. Na druhej strane tu ale máme ženy, o životoch ktorých nič netušíme, nevieme. A máme jasné dôkazy z minulosti alebo zo štátov, kde sú interrupčné pravidlá prísne, že ženám, ktoré sú pevne rozhodnuté, žiaden zákaz nezabráni. V tomto prípade, pri sprísňovaní podmienok, mám pocit akoby sme začínali od konca. Namiesto toho, aby sme urobili preventívne funkčné kroky k tomu, aby ženy boli ochotné si dieťatko nechať a s láskou sa oň starať, tak im zakážeme... Aké jednoduché!

Ja by som sa najskôr pozrela na dôvody, prečo ženy vôbec premýšľajú o interrupcii. Opýtal sa ich niekto? Ja áno. Zlé ekonomické pomery, nepriaznivá situácia v pôrodniciach, nevedomosť ohľadne vývoja dieťatka v brušku... – to sú tri najčastejšie dôvody.

Ten prvý som si zažila sama počas koronakrízy. Matka samoživiteľka s troma deťmi má čo robiť a musí sa echt obracať aj v čase „normálnom“, aby uživila svoje deti a zabezpečila im, čo len môže. Aj mamy s jedným dieťatkom to tak majú. A žiaľ, v niektorých rodinách sú ekonomické pomery zúfalé, aj keď pracujú obaja rodičia. Mnohé veci sa dajú zohnať z druhej, tretej aj štvrtej ruky. Oblečenie, topánky či hračky si už mamy posúvajú medzi sebou bežne. Ale potraviny neposuniete a deti nakŕmiť musíte. Ani peniaze potrebné na zaplatenie inkasa a škôl či škôlok nepadajú z neba. A keď potom, po kríze, počas ktorej vyslovene živoríte, prídete o pracovné príležitosti a miniete všetky úspory, dôjdete na úrad práce, kde zistíte, že nemáte nárok na podporu a dokonca ani na dávky v hmotnej núdzi, lebo si musíte vystačiť s tým čo máte... Takáto podpora rodín a detí zjavne nefunguje. A viem si úplne živo predstaviť, že v tom zúfalstve tehotnú ženu napadne otázka: Čo teraz ďalej? A aj to najkrajnejšie riešenie.

Druhý dôvod, ktorý mi ženy spomínali, bolo to, že už jednoducho majú strach rodiť. Niežeby potrat bol príjemnou záležitosťou. Áno, je to kruté a škaredé. Mnoho ľudí netuší, ako sa to robí a keby to vedeli, možno by ich rozhodnutia vyzerali inak. Ale späť k pôrodniciam. Zmeňme ten direktívny spôsob debaty. Zlepšime podmienky k pôrodom, dajme ženám do rúk kompetencie rozhodovať sa, kde a ako porodia svoje deti. Dajme im rešpektujúcich odborníkov. Dajme im možnosť tešiť sa na pôrod...

Tretí dôvod, ktorý vidím už dlhodobo, je malá znalosť toho čo sa reálne deje po otehotnení. Neprispieva tomu ani nazývanie dieťatka plodom. Áno, z odborného pohľadu je to embryo a plod. Ale znie to, akoby to bolo niečo cudzie, mimo nás. Vzdelávanie v tejto oblasti je v školách veľmi chabé. Naučíme deti, ako sa spoja dve bunky a kde sa vyvíjajú. Ale ktoré z nich vie, že už v prvých štádiách, na začiatku tehotenstva bije srdiečko, vyvíja sa mozog a všetky orgány? Kto z dospelých vie, že na konci tretieho mesiaca tehotenstva je v brušku už malý dokonalý človek?
Zmeňme ten direktívny spôsob debaty. Zlepšime podmienky k pôrodom, dajme ženám do rúk kompetencie rozhodovať sa.

Už dlhé roky chodím prednášať do škôl a centier pre rodiny tzv. výchovu k rodičovstvu alebo sexuálnu výchovu. Vždy sa vopred pýtam, akú tému by si pre deti želali. A tak riešime s deťmi pohlavné choroby, inakosť ľudí, pohlavné orgány..., ale len výnimočne sa stane, že si niekto želá práve hovoriť o tom, ako sa vyvíja, psychicky či fyzicky dieťatko v brušku. Pritom si myslím, že práve toto je najúčinnejšia prevencia! Vidím to na deťoch, s ktorými pracujem už dlhodobo. Akú majú úctu k životu, k tehotenstvu, k malým bábätkám v brušku... Už im vôbec nepríde zvláštne, keď hovoria o tom, čo to dieťatko cíti a vníma ešte kým si pláva v maternici. A tieto poznatky im určite v hlavičkách vydržia až do času, kým sami budú budúcimi rodičmi. A s týmito hlboko zažitými poznatkami aj ich rozhodnutia budú vyzerať adekvátne.





Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Tento týždeň píše - ďalšie články

  • Obrázok Zuzana Krišková zo Ženských kruhov: Nástrih nie je ochrana hrádze

    Zuzana Krišková zo Ženských kruhov: Nástrih nie je ochrana hrádze

    „O nástrihu hrádze (epiziotómii) sa v minulosti predpokladalo, že je prevenciou ťažkých poranení konečníka. No opak je pravdou. Vedeckými štúdiami bol tento predpoklad vyvrátený a dokonca nástrih hrádze riziko poranenia konečníka zvyšuje. Naopak účinnou prevenciou pred poranením sú slobodná voľba polohy, prikladanie teplých obkladov na hrádzu a tlačenie podľa potrieb tela," uvádza vo svojom ďalšom článku v našej pravidelnej rubrike Tento týždeň píše Zuzana Krišková, predsedníčka združenia Ženské kruhy.

  • Obrázok „Pediatrička na mňa hľadela, akoby som spadla z Marsu.“ Dojčenie a matky adoptovaných bábätiek

    „Pediatrička na mňa hľadela, akoby som spadla z Marsu.“ Dojčenie a matky adoptovaných bábätiek

    Dojčenie nie je len o nasýtení bábätka, veľmi dobre si to uvedomujú matky, ktoré si adoptovali dieťa. Dojčiť môže aj žena, ktorá nerodila, aj žena, ktorá pri vlastnom dieťati nemala dostatok mlieka. O tom, ako dojčenie uľahčuje cestu zbližovania novej rodiny, v našej rubrike Tento týždeň píše predsedníčka OZ MAMILA MUDr. Lucia Kantorová.

  • Obrázok Petra Slezáková radí: Tipy a triky, ako neplytvať potravinami a správne ich skladovať

    Petra Slezáková radí: Tipy a triky, ako neplytvať potravinami a správne ich skladovať

    „Buď kreatívny pri varení, aby si využil všetky zbytky a odrezky. Zo zbytkov zeleniny urob rizoto alebo polievku, prípadne rôzne zbytky zapeč s cestovinami a syrom," radí našim čitateľom Petra Slezáková, propagátorka bezodpadového života a zakladateľka iniciatívy Zero Waste Slovakia. Toto je jej prvý príspevok v našej nedeľnej rubrike Tento týždeň píšem ja.

  • Obrázok Misha: Odísť od konzumu bolo moje najlepšie rozhodnutie v živote

    Misha: Odísť od konzumu bolo moje najlepšie rozhodnutie v živote

    Za čím sa náhlime? Čo je naozaj dôležité a prečo na to v našich životoch tak často zabúdame? O šialenej dobe, jej absurditách, ale aj o možnostiach, ako z toho von píše v našej pravidelnej rubrike speváčka a fotografka Misha. Jej osobný príbeh, ako dala zbohom šoubiznisu a potom i konzumu hlavného mesta, je sám o sebe inšpiráciou.

  • Obrázok Eva Marková z organizácie Jeden rodič radí, čo robiť, ak má rodina iba jeden príjem

    Eva Marková z organizácie Jeden rodič radí, čo robiť, ak má rodina iba jeden príjem

    Ako vyžiť, keď je v rodine len jeden príjem? Prečítajte si nový článok Evy Markovej z neziskovej organizácie Jeden rodič, ktorá sa snaží zlepšovať situáciu jednorodičovských domácností na Slovensku. Dnes píše o finančných starostiach a ako im čeliť.

  • Obrázok Pôrodník Jozef Záhumenský: Dobrú nemocnicu poznáte paradoxne aj podľa toho, že hlási viac problémov ako ostatné

    Pôrodník Jozef Záhumenský: Dobrú nemocnicu poznáte paradoxne aj podľa toho, že hlási viac problémov ako ostatné

    „Hoci by malo platiť, že čím viac má pracovisko hlásených nemocničných nákaz, tým je jeho kvalita starostlivosti menšia, opak je pravdou. Rozpoznanie a hlásenie nákaz je ukážkou kvality pracoviska," uvádza vo svojom druhom článku v našej pravidelnej rubrike Tento týždeň píše uznávaný pôrodník a gynekológ, prednosta II. gynekologicko-pôrodníckej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Univerzitnej nemocnice Bratislava v Nemocnici Ružinov Jozef Záhumenský .

  • Obrázok Známky nie sú podstatné, chváľme deti za úsilie, nie za výsledok

    Známky nie sú podstatné, chváľme deti za úsilie, nie za výsledok

    Ako pristupujete k školským úspechom svojho potomka? Viete, kedy je dobré dieťa pochváliť a naopak, kedy slovami uznania toho viac pokazíte? O škole, zdravej motivácii detí a známkach v našej pravidelnej rubrike Tento týždeň píše rodičovská poradkyňa Katarína Winterová z portálu Mamedeti.sk.

Ďalšie články v rubrike >