Ľuba Lapšanská je hrdá na svojich synov, že si dokážu povedať svoj názor, aj za cenu poznámky od učiteľky.
Foto: archív Ľuby LapšanskejČo ma naučili moje deti
Moje deti mi ukázali, čo je v živote podstatné. A zároveň mi denne ukazujú to, akí sme my ľudia osobití, rôznorodí, a že to vôbec nie je na škodu. Práve naopak – podporuje to kreativitu, tvorivosť aj rešpekt. Mám troch synov a každý z nich je iný. Nedovolia mi zaspať na vavrínoch, keď sa mi vydarí nejaký výchovný zázrak (úsmev). Ukazujú mi, akú majú silu a čoho všetkého sú schopní. Nielen v ťažkých chvíľach zisťujem, že sú to silné životaschopné osobnosti. Už dávno ma v niektorých veciach predbehli.
V čom im chcem ísť vzorom
Určite by som chcela, aby v budúcnosti svoje deti vychovávali podobne ako ja ich, a popritom vychytali ešte tie moje chyby k lepšiemu (úsmev). Dať hranice a zároveň dostatočnú voľnosť a podporu. Na druhej strane, verím, že som im vzorom v tom, že robím svoju milovanú prácu, že ma to teší, že som si našla svoju cestu a vytrvalo po nej kráčam. Bola by som rada, ak by prijali to, že nie je dôležité mať veľa peňazí a materiálne statky, ale pohodu, šťastie a lásku blízkych ľudí.
Čím ma rozosmejú
No, keďže mám doma momentálne už dve výrazné osobnosti, takmer dospelákov a k tomu jedného škôlkara, tak u nás o srandu nie je núdza (úsmev). Celkom sa teším, že starší pochytili taký ten jemne sarkastický štýl humoru, takže občas sa to hláškami u nás len tak hmýri... (smiech) Naposledy som sa veľmi pobavila keď prostredný cestou zo školy v aute ospravedlňoval poznámku v žiackej knižke, o tom, že odvráva. Po prerozprávaní celej situácie, ako k tomu došlo najstarší zahlásil: Som na teba hrdý. (smiech) A ja tiež, lebo povedať svoj názor nepovažujem za odvrávanie... (úsmev)
Aj najmladší Matúš má už svoje názory. Jeden vážny príklad: Pýtala som sa ho: „Chrústik môj, a ty si čo myslíš o živote?“ Po chvíľke zamyslenia: „O živote si myslím... že ťa mám rád mama.“ (smiech)
Čo s nimi najradšej robím
Nič. Naozaj. Milujem chvíle, keď nemusíme robiť nič. Keď boli starší chlapci ešte deťmi, tak najkrajšie chvíle boli cez víkend, keď nezvonil budík a my sme sa na celé doobedie usalašili v posteli, rozprávali sa, čítali si, alebo sa hrali. Teraz to praktizujem s najmladším. A okrem toho milujem chvíle, keď ideme niekde na výlet. Úplne stačí za najbližší kopček. Keď máme na seba čas, nikam sa neponáhľame, nič nemusíme, len tak spolu sme.
Akú hlavnú radu do života im dávam
Ži svoj život. Raduj sa z maličkostí. Rob čo ťa baví. Rešpektuj a neodsudzuj ľudí naokolo. Ale vyhýbaj sa negativistom. A všetko čo robíš, rob naplno.
Čo by som na sebe ako rodičovi chcela zlepšiť
Ach, toho je veľa (úsmev). Niekedy by som chcela byť tá mama, čo rozmaznáva, upratuje im izby, aby mali vždy čistučko, robí desiaty každý deň a pečie koláče každý víkend. Na druhej strane sa to bije s mojim presvedčením, že deti treba viesť k samostatnosti, k tomu, aby dokázali prežiť. A tak ešte hľadám tú cestu, ako toto všetko skĺbiť. Čo im ale stále môžem poskytnúť, je moja láska k nim, moja otvorená náruč aj myseľ.
K čomu ich chcem viesť
Momentálne pracujem na tom, aby si moje deti uvedomili, aká dôležitá je sila myšlienky a slova. Zároveň ich vediem na cestu radosti a optimizmu i v tomto svete, kde nepomôže plakať ani kričať. Pomôže len zdvihnúť zadok a niečo urobiť. Chcem ich viesť k tomu, aby nehľadali výhovorky ako sa niečo nedá, ale hľadali riešenia ako to urobiť. A aby vedeli, že sme tu vždy pre nich, v akejkoľvek situácii. Že láska mamy a celej rodiny je to, čo tu bude navždy.
