Ak chce vláda znižovať počet interrupcií, Adriana Mesochoritisová vidí priestor najmä v prorodiných a prosociálnych opatreniach, nie v sprísňovaní podmienok umelého prerušenia tehotenstva.
Foto: Diera do svetaInterrupcia bez lekárskej indikácie v priemere stojí 264 eur. Jednotlivé ceny sa pohybujú v rozpätí od 180 po vyše 400 eur, závisia od typu zariadenia a prípadných ďalších poplatkov. Doteraz si ju museli platiť všetky ženy do 40 rokov, od marca sa stane spoplatnenou aj pre ženy nad 40 rokov.
Znamená to teda, že sa rozrastie skupina žien, ktoré si zákrok budú musieť platiť. A ktoré si to nebudú môcť dovoliť.
Mgr. Adriana Mesochoritisová
Je členkou Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, podpredsedníčkou Výboru pre rodovú rovnosť a Štatutárna zástupkyňa o.z. Možnosť voľby.Ministrova úprava zasiahne najzraniteľnejšie skupiny, ktoré už dnes žijú v chudobe, v zlých sociálno-ekonomických podmienkach. Sú to najmä matky-samoživiteľky, ženy s viacerými deťmi, ženy, ktoré zažívajú násilie, ženy s viacnásobným znevýhodnením.
Treba ešte pripomenúť, že ženy sú na tom v porovnaní s mužmi celkovo horšie. Sú častejšie vystavené násiliu, zarábajú menej, vykonávajú viac neplatenej práce, sú na trhu práce ohrozované diskrimináciou. Vieme, že riziko chudoby stúpa v prípade neúplných domácností osamelých rodičov, pričom v 90 % na čele týchto domácností stoja ženy.
Porušenie práva na zdravie
Ženy podstupujú interrupcie z rôznych dôvodov, každá situácia je individuálna. A práve preto je dôležité, aby mali možnosť slobodne sa rozhodnúť o čase a počte narodenia svojich detí. Nik z nás si nemôže osobovať právo diktovať im, ako sa majú rozhodnúť. Nevieme, v akých životných situáciách sa ocitajú, aké okolnosti musia zvažovať.Najvyšší počet interrupcií zaznamenávame u žien, ktoré už majú dve deti. To poukazuje na zlý stav rodových a rodinných politík na Slovensku. Okrem chudoby ženy často zvažujú aj kvalitu života už svojich narodených detí. Iné žijú vo vzťahu s násilníkom, ktorý otehotnenie často využíva ako prostriedok na to, aby ich donútil zostať v tom vzťahu...
A práve na tieto najzraniteľnejšie skupiny žien dopadne vyhláška ministerstva najtvrdšie, sťaží ich prístup k bezpečným interrupciám ešte viac. Kvôli nedostatku finančných prostriedkov si túto základnú službu jednoducho nebudú môcť dovoliť. A môžu siahať po riešeniach, ktoré zvýšia riziko ohrozenia ich zdravia či života.
Právo na zdravie znamená aj to, že ženy majú zabezpečený včasný a bezpečný prístup k finančne dostupným službám umelého prerušenia tehotenstva. A teraz sa interrupcia stáva finančne nedostupnou aj pre mnohé ženy nad 40 rokov...
Namiesto toho, aby štát podal ženám pomocnú ruku a zrušil poplatky pre všetky skupiny, robí presný opak. A navyše tak robí v čase koronakrízy, kedy sa chudoba a nerovnosti ešte viac prehlbujú.
Prehĺbená diskriminácia
Minister zdravotníctva nepochopiteľne argumentuje, že touto úpravou chcel zrušiť diskrimináciu. Nerovnosť však ešte viac prehĺbil, keď rozšíril skupinu žien, ktorá stratila bezplatný prístup k interrupciám. Mal to urobiť presne naopak – zrušiť poplatky všetkým, aby boli všetky interrupcie na žiadosť bezplatné, čo je aj medzinárodný záväzok Slovenskej republiky.Argumentácia ministerstva je naozaj absurdná. Predstavte si napríklad, že máte skupinu chorých ľudí. Časť z tejto skupiny dostáva zadarmo lieky, aby sa vyliečili. Druhá časť skupiny nie. Vašou úlohou, keďže máte povinnosť napĺňať ich právo na zdravie, je pomôcť všetkým rovnako. A vy to vyriešite tak, že zoberiete lieky ešte aj tej skupine, ktorá ich doteraz mala k dispozícii – a budete argumentovať, že ste ich zrovnoprávnili, že ste vlastne iba odstránili diskrimináciu. A tvárite sa, že je to v poriadku. Presne toto sa teraz stalo.
Slovensko takto porušuje svoje ľudskoprávne záväzky. Slovenská republika sa zaviazala chrániť práva žien aj tým, že dobrovoľne ratifikovala Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien. Výbor OSN pre odstránenie diskriminácie žien, ktorý monitoruje, ako v praxi napĺňame práva žien uvedené v dohovore, už v roku 2015 uviedol, že je hlboko znepokojený tým, že interrupcie na žiadosť nie sú u nás hradené z verejného poistenia. A odporučil Slovensku, aby si zrevidovalo právne predpisy a zabezpečilo pokrytie všetkých nákladov súvisiacimi s interrupciami všetkým ženám. A čo urobí naša krajina? Ide presne opačnou cestou.
Zákazy neprinášajú nič dobré
Skúsenosti z celého sveta ukazujú, že žiadne obmedzenia a zákazy nikdy neviedli k zníženiu počtu interrupcií. Naopak – zvyšujú iba riziko ohrozenia zdravia a životov žien.Pri zákazoch totiž ženy siahajú po iných, často nebezpečných riešeniach. Tie bohatšie sa snažia si vybaviť si zákrok v zahraničí, tie, ktoré na to finančne nemajú, sa pokúšajú vyhľadať nelegálne interrupcie alebo siahajú po domácky vyrobených receptoch.
Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie interrupcie vykonané v nie bezpečných podmienkach, ku ktorým dochádza najmä v krajinách s prísnymi interrupčnými zákonmi, predstavujú celosvetovo hlavnú príčinu chronických a často nezvrátiteľných zdravotných problémov a vedú k úmrtiu zhruba 23 000 žien ročne.
Zákazmi sa počet interrupcií neznižuje. Dosiahnuť to možno silnými prorodinnými a prosociálnymi politikami. Hradením antikoncepcie z verejného poistenia, aby bola pre všetky ženy bezplatná a nebola luxusom pre bohatých. Zabezpečiť ľuďom, najmä mladým, prístup k nezaujatým informáciám o plánovanom rodičovstve a k objektívnej sexuálnej výchove. Systémovo odstraňovať diskrimináciu žien a snažiť sa, aby zodpovednosť za domácnosť a starostlivosť o rodinu nebola výlučne na ich pleciach.
Veľké rezervy máme v oblasti zlepšovania zdravotných a sociálnych služieb a problematiky násilia páchaného na ženách. Riešiť musíme problém chudoby, ktorej čelia najmä ženy samoživiteľky a mnohopočetné rodiny...
Ak by vláde naozaj išlo o znižovanie počtu interrupcií, mierili by jej kroky týmto smerom.
