Interrupcia nie je nič príjemné a rozhodovanie o nej nie je pre žiadnu ženu ľahké. Štát by jej však mal poskytnúť podporu, nie situáciu ešte sťažovať, ako to robí novela interrupčného zákona, ktorú parlament schválil v prvom čítaní.
Foto: shutterstock.comNovela interrupčného zákona z dielne skupiny poslancov z klubu vládneho OĽANO prešla v Národnej rade prvým kolom hlasovania a definitívne o nej bude parlament rozhodovať v septembri. Stavia do popredia ochranu plodu pred ochranou ženy a predlžuje dnešnú povinnú čakaciu lehotu na vykonanie interrupcie zo 48 na 96 hodín. V prípade interrupcie zo zdravotných dôvodov ženám nariaďuje predložiť namiesto jedného dve lekárske potvrdenia o diagnóze. Predpokladá tiež zber informácií o súkromí žien, ktoré sa rozhodli pre zákrok – ich dôvodoch, rodinných pomeroch a podobne. Motivovať ženy, aby nešli na interrupciu má zákon finančne, a to tým, že by sa rozdelil príspevok pri narodení dieťaťa na dve časti. Prvých štyristo eur má žena dostať už vo štvrtom mesiaci tehotenstva, zvyšok po narodení dieťaťa. A čo na to hovoria oslovené slovenské ženy?
Skutočná podpora žien vyzerá inak
Ako žena a ako občan tohto štátu by som mimoriadne ocenila, keby zákonodarcovia venovali svoje úsilie a energiu problémom, ktoré občianky skutočne trápia. Neverím, že predĺženie lehoty na premyslenie zo 48 na 96 hodín alebo posudok druhého lekára vyrieši otázky, ktorá si žena v procese rozhodovania, či ísť alebo neísť na potrat, kladie. A to: Je pre mňa alebo pre moje dieťa bezpečné priviesť ho na svet? Nebude to mať trvalé následky na mojom zdraví, prípadne nebude toto tehotenstvo pre mňa terminálnou diagnózou? Zvládnem sa o dieťa postarať sama? Ako uživím dieťa aj seba z 370 eur mesačne? Bývanie, strava, potreby pre dieťa? Aký život mu zabezpečím, aké vzdelanie? Ako sa na mňa bude pozerať moje okolie, ak sa to dozvie? Prečo mi nikto nepovedal skôr, ako sa chrániť pred neželaným otehotnením? Ako občianka tohto štátu teda nerozumiem, prečo sa zákonodarcovia nesústredia v prvom kroku na riešenie týchto otázok. Možno by sa ukázalo, že by to bolo skutočné preukázanie podpory ženám.Katarína Kožíková, finančná poradkyňa
Interrupcie boli, sú, aj budú
So zmenami v interrupčnom zákone nesúhlasím. Interrupcie tu vždy boli, sú, aj budú. Každá žena je samostatná svojprávna bytosť a má právo o svojom zdraví a tele rozhodovať sama. Tehotenstvo, pôrod a následná starostlivosť o dieťa je veľká zmena v živote a ženy by nemali byť do tejto zmeny tlačené nejakým zákonom. Tobôž nie, ak je dieťa postihnuté, žena nemá podporu partnera, financie alebo je dieťa plodom znásilnenia. Ak by mala nastať nejaká zmena, tak by sa mala týkať lepšej dostupnosti antikoncepcie a zlepšenia sexuálnej výchovy.Adriana Vaneková, mama na materskej
Potratovosť klesá, tak načo zmenu?
Nevidím žiaden dôvod, aby sa politici zaoberali interrupciami, keď ich počet u nás každoročne klesá. Aktuálna legislatíva je dostačujúca.Alexandra Danilov, novinárka
Nechajme rozhodnutie na žene, ona s ním bude žiť
Nemyslím, že štát má meniť podmienky interrupcií. Žena má rozhodovať samostatne o svojom tele a živote. Ak má dôvody pre interrupciu, nech sú hocijaké, sú to je dôvody a ona s týmto rozhodnutím bude musieť žiť. Akékoľvek ďalšie lehoty alebo lekárske potvrdenia nie sú potrebné, myslím, že žena dostáva aj dnes dosť informácií, aby vedela zvážiť, aké dôsledky, fyzické i psychické, môže mať interrupcia.Katarína Kamenická, právnička
Každý prípad je individuálny, paušálne nemožno posudzovať
Som proti tomu, aby zákon obmedzoval či dokonca zakazoval interrupcie. Každá žena má právo sa rozhodnúť. Každý prípad je individuálny a je ťažké ho paušálne posúdiť. Na to predsa nemusí byť zákon. A interrupcie tu vždy boli aj budú. Radšej nech sú pod lekárskou kontrolou ako nelegálne a ubližujúce na zdraví.Viera Sabová, grafická dizajnérka
Sú však aj Slovenky, ktoré včerajšie rozhodnutie parlamentu potešilo. Jeden názor za všetky:
Smrť ani život nie je v našich rukách
Som silno veriaci človek a verím, že ako nerozhodujeme o tom, kedy zomrieme, nerozhodujeme ani o tom, či sa narodíme. Interrupcia je z hľadiska viery neospravedlniteľná. Poznám ženy, ktoré zákrok podstúpili a veľmi to ľutovali, dlho sa trápili. Jedna 10 rokov počula fiktívny plač dieťaťa... Myslím, že je lepšie, že žena dieťa porodí, aj keď ho nechce. Je síce odložené, ale stále má šancu na dobrý život.Klaudia Szitáriová, špeciálna pedagogička
Čo si myslíte vy?
ANKETA:
