Dyspraktické deti si v škole často vyžadujú osobitný prístup.
Foto: shutterstock.comNeschopnosť zvládnuť manuálne zložitejšie činnosti, medzi ktoré patrí aj obliekanie sa či zapnutie gombíkov, má v psychológii svoje pomenovanie – dyspraxia. Prejavuje sa tiež zhoršenou obratnosťou a koordináciou. Aj keď samo o sebe nejde o poruchu, ktorá by znamenala zníženú inteligenciu, život s ňou je ťažký z viacerých hľadísk.
Deti s dyspraxiou sú považované za nemotorné, nešikovné, niekedy dokonca hlúpe či neschopné. Stávajú sa často terčom posmechu kamarátov a sú vylučovaní z kolektívu. Práve posmešky a izolácia môžu byť u citlivejších detí potom spúšťačom rôznych psychických problémov.
Vždy ma považovali za nešikovnú
Najprv to vyzerá milo – malé dieťa sa nešikovne snaží obuť, obliecť, najesť, prípadne niečo zmontovať. Kým väčšina sa to časom naozaj aj naučí, časť ľudí sa to nenaučí nikdy. Je to aj prípad štyridsiatničky Kataríny.„Od malička som nemotorná, všetko mi padá z rúk, skoro vždy sa porežem, keď držím nôž. Pripisujem to tomu, že som ľaváčka, ale nebude to len tým. Som dosť neobratná, do všetkého a všetkých vrážam. Vždy ma považovali za nešikovnú, radšej mi nedávali nič robiť, aby zas nenastala nejaká katastrofa,“ opisuje.
Spĺňa aj ďalší typický znak dyspraktikov – poruchy motoriky a problémy pri pohybových aktivitách ako poskoky či hry s loptou. „Telocvik bol pre mňa nočnou morou. Vyčítali mi pohybovú neobratnosť, zlú koordináciu. Nechápala som pokyny učiteľa, čo mám robiť, väčšinu som potom robila zle... A doteraz nie som schopná skoordinovať pohyby napríklad na aerobicu,“ vraví.
Kým bola malá, dyspraxiu s ňou nikto neriešil. Katarína priznáva, že sa cítila občas vyčlenená, iná ako ostatní. „Čo by som dala za to, aby som zapadla,“ vraví.
Za tie roky sa s tým však naučila žiť a na pohľad sa od ostatných ničím nelíši. Napokon, každý máme niečo, v čom vynikáme a naopak, čo nám nejde.
Učenie nenásilnou hrou
Ak si však na svojom dieťati všimnete znaky dyspraxie, odborníci odporúčajú osobitný prístup. V prvom rade dieťa nekritizovať ani sa mu nevysmievať a predovšetkým - neočakávať rýchle pokroky. Naopak, dobré je oceniť každý úspech, a s trpezlivosťou trénovať zvládanie pre nás samozrejmých, pre dieťa tak náročných vecí.Najlepšou metódou je hra, pričom treba dbať na dodržiavanie odpočinku. Na zlepšenie pohybových schopností je vhodné napríklad skákanie na trampolíne, nafukovacom hrade, chytanie nafukovacej lopty. Na zlepšenie manuálnych zručností sú vhodné puzzle, lego stavebnice, ale aj obyčajné vhadzovanie mincí do pokladničky.
Ak je dieťa už v škole, treba sa určite porozprávať s učiteľom a v spolupráci so psychológom zvoliť primeraný osobitný prístup. A samozrejme, sledovať správanie spolužiakov.
Dyspraxia postihuje osvojovanie, plánovanie a výkon voľných pohybov. Dieťa si často nie je schopné ani zapamätať, čo sa od neho chce, nie to ešte aj vykonať. V škole môže mať okrem telocviku problémy aj s písaním či matematikou. Mýlia sa mu pojmy ako hore, dolu, nad, pod, ťažko sa sústredí, má problémy správne používať pero či príbor. Dyspraxia je neurologického pôvodu a niektorým z jej príznakov trpí asi desatina našej populácie. Postihuje viac mužov ako ženy. Podľa toho, akú oblasť postihuje, sa delí na myšlienkovú, motorickú, konštrukčnú a podobne.
