Milučké, priam idylické obrázky sú v reklamách na umelú výživu časté. Ich používanie zakazuje 112 krajín sveta. Ilustračné foto.
Foto: shutterstock.comReklame je ťažké sa brániť, zvlášť ak je masívna a agresívna ako v prípade výrobcov umelého mlieka. Od jednotlivcov to chce predovšetkým dávku zdravého rozumu, dostatok informácií o dojčení, poradenstve a dôveru vo vlastný úsudok. Pomôcť im chcú aj inštitúcie, napríklad Svetová zdravotnícka organizácia schválila Medzinárodný kódex o marketingu náhrad materského mlieka, ktorý má chrániť pred vplyvom reklamy na umelé mlieko tak, aby sa používalo iba vtedy, keď je potrebné.
Ako sa v jednotlivých štátoch dodržiava? Dosť mizerne, keďže, ako uvádza občianske združenie Mamila na svojom webe, najväčšia časť spotreby umelého mlieka pripadá práve na situácie, kedy umelé mlieko potrebné nie je, pretože sa matkám a bábätkám dá pomôcť, aby mohli pokračovať v dojčení. Väčšina žien dojčiť naozaj môže, aj keď si niekto myslí opak.
Nula bodov za kontrolovanie zákazu
Svetová zdravotnícka organizácia zverejnila koncom mája svoj monitoring dodržiavania Kódexu o marketingu náhrad materského mlieka v jednotlivých štátoch a Slovensko v ňom skončilo v spodnej polovici. Výrazne nás predbehli krajiny ako Panama, Filipíny, Nigéria či dokonca Afganistan. O nič lepšie nedopadlo ani susedné Česko.Ako približuje výsledky monitoringu WHO Mamila, z celkovej stobodovej škály získalo Slovensko 39 bodov. Vôbec žiadne body sme nedostali v oblasti monitorovania dodržiavania ustanovení Medzinárodného kódexu, či v oblastiach zákazu propagácie umelej výživy v zdravotníckych zariadenia alebo neovplyvňovania zdravotníkov zo strany firiem vyrábajúcich umelú výživu.
V čakárni, na kartách i očkovacích preukazoch
Napokon, letáky výrobcov umelého mlieka sú v čakárňach pediatrov či gynekológov bežné a rozšírené. „Máme panel s prehľadom všetkých umelých mliek. Je ich na trhu veľmi veľa, tak nech si mamičky vyberú,“ povedala napríklad pre ahojmama.sk pediatrička, ktorá si neželá byť menovaná. Na otázku, či nepremýšľala rovnakým spôsobom propagovať laktačné poradkyne alebo záležitosti súvisiace s dojčením, odpovedala negatívne s tým, že veľa matiek udáva problémy s dojčením a má záujem práve o umelé mlieko.Reklama na umelú výživu v podobe loga výrobcov je častá aj na očkovacích preukazoch, obaloch na zdravotných kartách detí či kartičkách, kde sa mamičkám značia termíny poradne s bábätkom. Lekári ich používajú. „Tlačivá na karty v poriadnej kvalite nedostať, takže užívame tieto reklamné,“ vysvetlila spomínaná pediatrička.
Ochrana dojčenia vo svete v číslach
Slovensko však nie je jediné s nedostatkami, rezervy v ochrane dojčenia obmedzením propagácie umelého mlieka majú desiatky krajín. Ako uvádza OZ Mamila, väčšina krajín sveta má nedostatky vo vytváraní legislatívnych podmienok pre úspešné dojčenie.len 31 krajín má zákony, ktoré zakazujú reklamu na umelú výživu do veku 36 mesiacov dieťaťa
112 krajín má zákony, ktoré zakazujú idealizovať umelú výživu prostredníctvom „milučkých“ obrázkov detí či zvieratiek a podobne
len 50 krajín zakazuje, aby sa na obale od umelého mlieka používali zavádzajúce tvrdenia o „zdravotných účinkoch“ umelého mlieka (výroky typu: „Vyrobené po vzore materského mlieka“ alebo „podporuje imunitu vášho dieťaťa“)
105 krajín zakazuje, aby umelé mlieko bolo propagované na miestach, kde sa predáva napríklad prostredníctvom reklamných stojanov, reklamných spotov, letáčikov či vzoriek
iba 24 krajín sveta zakazuje, aby výrobcovia umelej výživy vydávali „vzdelávacie“ letáčiky či materiály, ktoré namiesto poskytovania objektívnych informácií predstavujú reklamu na ich výrobky umelej výživy
75 krajín stanovilo, ktorá inštitúcia je zodpovedná za sledovanie dodržiavania týchto zákon o zákaze reklamy na umelú výživu
82 krajín má v zákonoch definované sankcie za nedodržiavanie zákazu propagácie umelej výživy
79 krajín má zavedený zákaz propagácie umelej výživy v zdravotníckych zariadeniach
len 30 krajín má zavedené opatrenia, ktoré zakazujú rozdávanie peňažných či nepeňažných darov zdravotníkom
len 36 krajín zakazuje firmám vyrábajúcim umelú výživu darovať alebo za zníženú cenu dodávať výrobky, vzorky výrobkov alebo propagačné materiály
iba 5 krajín úplne zakazuje výrobcom alebo distribútorom umelého mlieka darovať vybavenie či služby
iba 19 krajín zatiaľ zakazuje firmám vyrábajúcim umelú výživu sponzorovať konferencie, kongresy zdravotníckych organizácií či pediatrických spoločností a iné podujatia
Zdroj: WHO/OZ Mamila
