Ak žena nedojčí, nie je to preto, že by bolo problémom samotné dojčenie. Problémom je, že ženy preň nemajú vytvorené podmienky.
Foto: shutterstock.comPrieskum sa týka britských žien, vo svete i u nás je však množstvo matiek, ktoré to pociťujú rovnako. Ženy túžili dojčiť, no nebolo im to umožnené. „Často si myslia, že zlyhali ony alebo ich telo. Málokedy dostanú príležitosť pochopiť, že zlyhal zdravotný systém, od ktorého prirodzene očakávali pomoc a podporu. A namiesto obviňovania systému, obviňujú samy seba a trápia sa,“ vysvetľuje Mamila na svojej stránke.
Poradkyne združené v Mamile pripisujú zodpovednosť za nedojčenie predovšetkým zlému systému a agresívnemu marketingu firiem, ktoré vyrábajú umelú výživu.
Problémom nie je dojčenie, ale zlé podmienky
Zdôrazňujú, že problémom nie je dojčenie samotné, hoci sa tak môže zdať mnohým ženám, ktorým sa pred pôrodom dojčenie zdalo nádherné a ľahké, potom získali dojem, že ich sklamalo. „Zlyhalo však zdravotníctvo, nedostali pomoc,“ pripomína Mamila.Matky si pred pôrodom často nevedia predstaviť, v čom by s dojčením mohol byť problém a prečo sa z neho robí dnes taká veda. Keď však po narodení bábätka všetko neprebieha tak hladko, získajú dojem, že je to ich chyba. „Nikto im nepovie, že problém nie je v nich, ale v tom že nemali vytvorené podmienky pre to, aby dojčili,“ vysvetľuje združenie laktačných odborníčok.
V čom teda spočíva vytvorenie vhodných podmienok? Dôležité sú už prvé chvíle po narodení. Okamžitý a nepretržitý kontakt koža na kožu, ktorý aktivuje hormonálne nastavenie matky aj bábätka, v našich pôrodniciach stále nie je samozrejmosťou. Naopak, pre nemocničný personál je dôležitejšie meranie, váženie, prípadne vyhriatie bábätka v inkubátore namiesto na tele matky.
Ďalším faktorom, sťažujúcim dojčenie, je nedostatočná odborná pomoc na oddeleniach šestonedelia. Namiesto poučení o vhodných polohách, o dôležitosti nosenia a spoločného spania s bábätkom v jednej posteli zhruba polovica bábätiek dostane v pôrodnici umelé mlieko. A matky dostávajú opačné, zastaralé a nesprávne rady – ukladanie bábätiek do postieľok, dojčenie v perinkách.
Ak chyba, tak len v tom, že sa ženy spoľahli na pôrodnicu
„Nie je dôvod, aby tieto ženy obviňovali samy seba, aby sa hanbili, že používajú umelú výživu alebo aby si mysleli, že zlyhali. Ženy by sa mali konečne dozvedieť, že toto celé nie je ich chyba. Ony sa veľmi snažili, často vyvinuli nadľudské úsilie, mali logickú predstavu, že dojčenie im pôjde samo od seba. Neboli pripravené na to, že namiesto pomoci s dojčením dostanú fľašku s umelou výživou. Nevedeli, ako inak riešiť strach o to, či ich dieťa nehladuje, či sa mu niečo nestane,“ odkazuje Mamila.Ako ďalej hovorí, ženy po pôrode nemali čas skúmať a študovať, spoľahli sa, že im poradia v nemocnici. Nemali ako odlíšiť množstvo protichodných informácií. „Zažili strach, bolesť, zúfalstvo, hľadanie, plač, vyčerpanie, množstvo nepomenovateľných emócií. Ale potreba nakŕmiť bezbranné bábätko bola najsilnejšia. Po ťažkom rozhodnutí zostal len pocit viny, pocit zlyhania, pocit hanby. A toto všetko sa nakoniec pretavilo do hnevu na dojčenie.“
Mamila pripomína, že pri ťažkostiach s dojčením netreba hneď siahať po zdanlivo najjednoduchšom riešení, ktorým sa vďaka agresívnej reklame zdá nasadenie umelej výživy. Vždy stojí za to sa obrátiť na poradkyne. Často stačí málo, a problém sa rýchlo vyrieši, o čom svedčia početné príbehy so šťastným koncom. Materské mlieko je totiž pre dieťa nenahraditeľné. Na dojčení záleží.
ANKETA:
