Veronika Velez Zuzulová.
Foto: PRAVDA, Ľuboš PilcVianoce som vždy milovala a tešila sa na ne. Aj keď sme väčšinou došli domov tesne pred nimi, 23. decembra a veľmi skoro, už 26. sme už cestovali preč. Moja mamina má veľký vzťah k dekoráciám, vie krásne ozdobiť dom a vytvoriť tú vianočnú atmosféru, takže to bolo vždy veľmi pekné, hoci to vždy zbehlo veľmi rýchlo.
Viem presne aj to, ktoré Vianoce boli moje najhoršie, a to keď som sa v roku 2013 prvýkrát zranila. Musela som ich stráviť v nemocnici a určite si ich budem pamätať do konca života. Nebolo to vôbec príjemné.
Spomínam si na ne aj dnes, keď sa svet zatvára pre pandémiu koronavírusu. To, že sa nedá cestovať, nakupovať či stretávať vo veľkom sa mi zdá už také druhoradé. Myslím, že to treba brať tak, ako to je, a zbytočne to neriešiť. Ľudia by si mali vážiť, že môžu byť so svojimi blízkymi, niekedy aj to musí stačiť.
S danou situáciou totiž nikto nič neurobí, a keď sa budú ľudia nad tým len rozčuľovať a všelijako to rozpitvávať, nepomôže to. Skôr by som sa na to pozrela tak, že si cením, že ľudia okolo mňa sú zdraví, a že môžem s nimi stráviť sviatky, užiť si ich. Byť skrátka s rodinou. Aj keď hoci v obmedzenom počte, jednoducho ide o to, že nie som sám, že sme tu, rodina.
Ja tohtoročné Vianoce strávim vo Francúzsku, s manželom to každý rok striedame. Vlani sme boli na Slovensku, tento rok to vyšlo na Francúzsko. Francúzske zvyky ma príliš neoslovili, tam to nie je veľmi o tradíciách, skôr len o jedle. Na Slovensku mi prídu krajšie – všetky tie prípravy a atmosféra. Nevravím to preto, že som Slovenka, aj môjmu manželovi sa páčia.
Náš Jules zatiaľ sviatky ešte príliš nevníma. Jasné, teší sa, keď vidí svetielka, povie, že pekné, ale to je tak asi všetko. Ani darčeky mu ešte veľa nehovoria.
Osobne mám na Vianociach najradšej tú atmosféru. Kým som ešte pretekala, a keď sme pred Vianocami cestovali po pretekoch, vnímala som všade tú výzdobu, svetielka a blížiace sa Vianoce, ale človek to tak nepreciťoval. Dokonca aj doma som neraz mávala ešte na Štedrý deň kondičný tréning a mysľou bola trocha pri lyžovaní aj za vianočným stolom.
Teraz, ako som skončila, si uvedomujem aj tie iné veci. Vychutnávam si predvianočné pečenie, dekorácie, všetko, na čo som predtým nemala čas. Prípadne si len tak sadnem na sedačku a vnímam vôňu stromčeka, celkovo tú teplú atmosféru. Všeobecne mám rada tie zimné večery, keď už je skoro tma a všetko stíchne...
Aj keď lyžovanie je v našich životoch stále prítomné. Aj tento rok už mám napríklad 26. decembra cestovať na Slovensko, aby som medzi sviatkami komentovala preteky Svetového pohára.
Neberiem to však ako negatívum, toto my v rodine nejako veľmi neriešime. S manželom obaja vieme, že každý z nás má v zime svoju robotu. Robíme, čo nás baví a nestresujeme sa, či sa stretneme alebo nie. Tak to skrátka je.
Na záver by som všetkým ľuďom k tohtoročným Vianociam zaželala, aby boli hlavne zdraví a strach, ktorý všade vládne, aby pominul, a aby čo najmenej ľudí prišlo o prácu.
