Každý to myslí dobre, nik ale nie je neomylný. Priznať si to je niekedy ťažké, ak to však pri výchove detí dokážeme, môže nám to vo vzťahu s deťmi uľahčiť veľa vecí. Každá doba má svoje špecifiká, aj tá dnešná. Toto sú najčastejšie rodičovské omyly.

Facebook

Nie je to vždy ľahké, byť rodičmi nás nikto neučil a je prirodzené, že nie vždy si vieme so všetkým poradiť.

Foto: shutterstock

Moje dieťa má problém

Áno, mať doma takzvané problémové dieťa je náročné, a keď si nevieme rady, je správne, že vyhľadáme odbornú pomoc. Nefunguje to však ako mávnutie zázračného prútika – pár sedení u psychológa a všetko bude zasa v poriadku. K náprave vedie dlhá cesta, ktorú navyše zvládne len málo rodičov. Prečo? Pretože sú presvedčení, že problém je v ich dieťati. V skutočnosti má však každé problémové správanie dieťaťa nejaký spúšťač. A tým je často práve rodič samotný, či sa nám to páči alebo nie. Problémy v rodine, stresy v práci, hádky s rodičmi, vlastné nevyriešené (detské, ale nielen detské) traumy, priveľké očakávania od potomka – to všetko je dieťa schopné vycítiť a zrkadliť potom vo svojom správaní. Ak teda chceme, aby sa dostalo do pohody dieťa, musíme pracovať na sebe, vyriešiť vlastné problémy. A v prvom rade si pripustiť, že nejaké máme.

Musím byť dieťaťu stále nablízku

Samozrejme, dieťa patrí k matke, najmä v bábätkovskom veku je dôležité, aby čo najčastejšie cítilo jej prítomnosť. Prírodné národy svoje maličké deti takmer neodviažu zo šatky, ktorou ich majú priviazané na tele. Blízkosť matky dodáva dieťaťu pokoj a istotu, čo sa prejaví na neskoršej vyrovnanosti. Keď však dieťa prejaví túžbu skúsiť niečo po svojom, treba mu to umožniť. Tu si totiž veľa rodičov zamieňa kontaktné rodičovstvo s takzvaným „helikópterovým“, keď nad dieťaťom neustále krúžime ako pomyselná helikoptéra v snahe mať všetko pod kontrolou a ochrániť ich pred všetkým zlým. Iste, strach o dieťa je prirodzený, tým, že budeme dohliadať nad každým jeho krokom, mu uškodíme viac než keď sem-tam utŕži nejakú modrinu či škrabanec. Každý sa učí aj na vlastných nezdaroch, umožnime to našim deťom.

Moje dieťa nerobí nič zlé

Áno, žiadne dieťa nie je „od prírody“ zlé, drvivú väčšinu vecí, ktoré robí, myslí dobre, aj keď to nie vždy tak vyzerá. Na to by sme mali myslieť a netrestať deti za nezdary. Neznamená to však, že im nemáme povedať, ak sa v niečom mýlia, prípadne ak ich, hoci aj dobrý úmysel, ubližuje iným. Namiesto: „Moje dieťa nerobí nič zlé“ je teda vhodnejšie: „Moje dieťa nechce robiť nič zlé.“ Z toho treba vychádzať aj pri ďalšom konaní. Vysvetliť, čo je nesprávne, aké to má dôsledky a ako sa to robiť má. Napríklad pri hádke o vedierko na pieskovisku by sme mali dieťaťu uznať, že túžilo po vedierku, ale zároveň mu musíme ukázať, že preto nemôže udrieť dieťa, ktoré to vedierko má. Ani nebudeme obviňovať to druhé dieťa, že ho vyprovokovalo. Na priznaní, že sa urobilo niečo „zlé“, nie je nič zlé. Naopak, len takto sa to dá zmeniť na lepšie.

Hnevať sa nemá

Hneváš sa? Plačeš? Kričíš? Hádžeš sa o zem? Choď preč, kým sa neupokojíš. Častá reakcia, ktorou si myslíme, že sme zvládli nepríjemnú situáciu a dieťa „naučili sa správať“. V skutočnosti mu však ukazujeme, že nepríjemné pocity sú niečo zlé, nežiaduce a že sa s nimi musí skryť. Potom, keď je dieťa staršie, sa ale nemôžeme čudovať, ak sa bude uťahovať do seba. Márne mu budeme hovoriť, aby sa zdôverilo s tým, čo ho ťaží, vzorec z detstva, že zlé pocity netreba ukazovať, zostáva zakorenený. Preto pripomíname cennú radu opäť: Umožnite dieťaťu prejaviť hnev, aj keď je to nepríjemné, ľahšie sa mu bude žiť v detstve aj neskôr.

Veď nech sa trocha pohrá s mobilom

Dieťa naozaj potrebuje chvíľku pre seba, vypnúť, len tak „ničnerobiť“. Mozog vtedy relaxuje, triedi vnemy, chystá nové nápady. Pre rodiča vzácna chvíľka, kedy má tiež pokoj a môže tak isto nechať odpočívať svoj mozog. Nedá sa to však robiť s mobilom či tabletom v ruke. Elektronika túto chvíľku „vypnutia“ narúša, deťom dokonca dokázateľne škodí. Aj my sme už na ahojmama.sk informovali o viacerých štúdiách, potvrdzujúcich neblahý vplyv mobilov na psychiku detí i dospelých. Ide napríklad o zhoršenie schopnosti nadväzovať skutočné medziľudské kontakty, koncentrácie, pamäti či poznávacích funkcií, nespavosť, depresie. (Viac napríklad v tomto článku.) Ak teda chcete od detí na chvíľu pokoj, pošlite ich von sa vylietať alebo ich nechajte len tak, odkázané na vlastnú predstavivosť.

Súvisiace články:

• ROZHOVOR Neriešte veci za deti, doprajte im aj zlyhanie, radí rodičovská koučka

• Veďte si zápisník, zoberte voľno. Päť vecí, ktoré vám pomôžu byť skvelým rodičom

• Zamerajte sa na silné stránky vašich detí, načúvajte. 9 múdrych rád, ako sa stať prirodzenou autoritou

  ahojmama.sk na Facebooku

  ahojmama.sk do e-mailu

Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa

E-mail alebo prezývka:

Heslo:

alebo môžete použiť:

Prihlásiť sa cez Varecha.sk

Nová registrácia