Nádejná vedkyňa Erika Chocholová.
Foto: Pravda, Robert HüttnerMôžete vysvetliť, čomu sa venujete vo svojej výskumnej práci?
Spoločne s kolegami sa zaoberám skúmaním glykánov, komplexných cukrov, ktoré sú naviazané na molekuly určitých bielkovín. Skúmame ich zloženie a zmeny, ku ktorým dochádza, ak má človek určitý typ ochorenia ako rakovinu či autoimunitné ochorenie. V súčasnosti sa zaoberáme najmä skúmaním rakoviny prostaty a prsníka. Snažíme sa vytvoriť zariadenia, vďaka ktorým by bolo možné určiť, či pacient má, alebo nemá rakovinu, a to takpovediac na počkanie, práve vďaka glykánom na povrchu bielkovín.
Ako ste prišli na to, že glykány môžu pomôcť v odhaľovaní rakoviny?
Spojitosť medzi ochoreniami a zmenou glykánového zloženia je už pár rokov známa. Nie je to však tak dávno, čo boli možnosti výskumu cukrov veľmi obmedzené, a to práve kvôli ich komplexnosti. Rozšírili ich až nové metodiky. Na diagnostiku rakoviny prostaty sa v súčasnosti využíva bielkovina označovaná skratkou PSA. Lekár pacientovi odoberie krv a následne sa v laboratóriu zisťuje, koľko PSA sa v krvi nachádza.
Laicky povedané, ak je jej málo, človek je zdravý, ak veľa, pacient má rakovinu. Existuje však hranica, kedy to presne určiť nejde a je nutná biopsia (odber tkaniva), ktorá je jednak finančne náročná a jednak zaťažuje pacienta. My sa však na PSA nepozeráme kvantitatívne, ale kvalitatívne, a to práve na glykán, ktorý je na ňu naviazaný. Zjednodušene, ak zistíme, že je jeden cukor zmenený na iný, vieme, že pacient má rakovinu. V presnej diagnostike nám tiež veľmi pomáhajú moderné nanomateriály.
Aké máte zatiaľ výsledky? Sú také, aké ste si predstavovali?
Som na seba celkom prísna, nie som preto ešte spokojná. Momentálne sme vo fáze, kedy je založený start-up práve na diagnostické zariadenia rakoviny prostaty. Cesta je však ešte dlhá a stále je čo vylepšovať. Každým novým výsledkom sa ale približujeme k cieľu.
Mohli by sa vaše výsledky v diagnostike rakoviny stať i celosvetovo uznávané?
Nerada sa veľmi sústredím na budúcnosť, pretože tá je v našej sfére neistá. Dnes objavíme niečo, ale zajtra nás môžu nové výsledky posunúť o míle dopredu. Rada riešim daný problém tu a teraz. Samozrejme ale dúfam, že výsledkom našej práce bude reálne využívané zariadenie, ktoré pacientom aj lekárom uľahčí život. A to možno v celosvetovom meradle.
Erika Došeková sa venuje výskumu, ktorý má zrýchliť a uľahčiť diagnostiku rakoviny.
Foto: Pravda, Robert HüttnerKedy ste v sebe objavili lásku k biochémii?
Láska k chémii prišla na strednej škole. Zanietená pani učiteľka Mojžišová nám napriek zúfalému vybaveniu školy - gymnázium bolo zamerané na humanitné vedy - a takmer žiadnym pokusom rozprávala o chémii s takým zapálením, že ma to jednoducho pohltilo. Najskôr som uvažovala nad štúdiom medicíny, pretože ma veľmi bavila aj biológia. Zistila som však, že biochémia je pre mňa lepšou voľbou, som skôr uzavretý typ človeka a práca v laboratóriu je pre mňa oveľa prirodzenejšia. Na vysokej škole sa mi to len potvrdilo.
Čím vás tento odbor najviac fascinuje?
Fascinuje ma predovšetkým svojou nekonečnosťou. Je milión otázok, ktoré si žiadajú odpovede. A keď sa nájdu, objavia sa ďalšie a ďalšie otázky. Krásne na tom je, že odpovede prinášajú riešenia mnohých problémov, ktoré trápia ľudí. Narážam práve na medicínsky aspekt, kedy vďaka bádaniu vieme pomôcť ochorenie nielen diagnostikovať a pomenovať jeho príčiny a následky, ale sme schopní ho aj vyliečiť. Aj to bol dôvod, ktorý ma nakoniec presvedčil, aby som išla študovať biochémiu. Lekári sú dôležití a nenahraditeľní, ale ja som bola ako zvedavé dieťa a chcela som vidieť za to, čo robia, vidieť jadro ochorenia a hľadať cestu z jeho začarovaného kruhu.
Aké objavy sa podľa vás dajú v biochémii čakať v budúcnosti napríklad, čo sa týka odhaľovania rôznych chorôb?
Verím tomu, že budúcnosť prinesie rýchle a jednoduché diagnostické zariadenia. Prídete k lekárovi s problémom a priamo on vás nielen vyšetrí, ale spraví aj samotné diagnostické úkony. Nebude nutné posielať moč a krv do laboratória, lekár bude mať po ruke zariadenia na priamu a rýchlu analýzu. Hudbou budúcnosti sú aj zariadenia implantované pacientom pod kožu, ktoré by boli schopné kontinuálneho monitoringu kľúčových zložiek krvi.
Momentálne ste na materskej dovolenke. Darí sa vám skĺbiť materstvo a kariéru?
Momentálne sú u mňa na prvom mieste dieťa a rodina. Úprimne obdivujem ženy, ktorým sa darí skĺbiť kariéru s materstvom. Ja mám úžasného muža, ktorý mi v mnohých veciach pomáha, rovnako tak rodičov a svokrovcov. Nemám však ani z polovice toľko času, koľko by som si priala. Zatiaľ to ale neriešim. Keď si pre seba ukradnem trošku času, snažím sa pomáhať kolegom aspoň s publikáciami a komunikujem s nimi, akým smerom sa náš výskum uberá.
Čo plánujete po ukončení doktorandského štúdia?
Po ukončení štúdia by som sa veľmi rada ďalej venovala vede. Najskôr asi na akadémii vied, ale nebránim sa ani súkromnému sektoru. Rada by som sa ďalej venovala skúmaniu rôznych ochorení: ich diagnostike alebo skúmaniu príčin a možností liečby.
Prekvapilo vás víťazstvo v súťaži Študentská osobnosť roka?
Víťazstvo ma naozaj zaskočilo. V sále bolo ďalších 11 špičkových študentských osobností z rôznych odvetví a každá jedna si ho podľa mňa zaslúžila. Bol to pre mňa veľký šok a zároveň nesmierna radosť. Cítila som sa veľmi šťastná a cítila som zadosťučinenie. Keď ste takpovediac roky zatvorený v laboratóriu, myslíte si, že vás nikto nevidí. Hoci ste tam aj do noci, ale nikto to nevie a niekedy ani nikto neocení. A potom príde takéto významné ocenenie. Ako povedala moja mama: „To máš za tú drinu, o ktorej si si myslela, že si ju nikto nevšíma.“
Môže vám toto víťazstvo otvoriť vo vašej kariére nové cesty?
Čo mi toto víťazstvo umožní, ukáže až čas. Chcem však veriť tomu, že o mne vyšle dobrý odkaz do sveta, a keď sa raz budem uchádzať o nejakú vedeckú pozíciu, bude aj táto cena dôkazom, že to, čo robím, robím na sto percent.
Erika Došeková je mamičkou 21-mesačnej Ninky.
Foto: Pravda, Robert HüttnerMajú mladí vedci na Slovensku dostatočné podmienky na svoj rozvoj?
Podmienky na Slovensku podľa mňa nie sú úplne ideálne, vidím tri hlavné problémy: financie, propagácia vedy a naťahovačky medzi inštitúciami. Čo sa týka financií, ja som mala šťastie a dostala som sa do tímu vedca Jána Tkáča, v ktorom boli peniaze vďaka prestížnemu ERC grantu. To ale nebýva pravidlom.
Vidím mnohých, ako podávajú projekt za projektom a snažia sa získať peniaze. Je to stresujúce a občas aj demotivujúce, možno aj viac ako negatívne výsledky výskumu. Hoci peniaze nie sú vždy najdôležitejšie, je naivné si myslieť, že špičková, svetová veda sa dá robiť bez nich. Potrebujete prístrojové vybavenie, potrebujete laboratórne materiály, a to sa samé nekúpi.
Čo sa týka propagácie vedy, problémom je, že obyčajní ľudia nevedia, čo sa na Slovensku vo vede deje, a potom si myslia, že každé euro investované do výskumu je vyhodené do vzduchu. Chcelo by to zmeniť mienku ľudí lepšou propagáciou výsledkov a popularizáciou vedy.
Problémom sú niekedy aj žabomyšie vojny medzi jednotlivými inštitúciami. Sama som zažila mocenský boj medzi univerzitou a vedeckou inštitúciou, a nie je to nič príjemné. Bolo by skvelé, keby sme sa dokázali povzniesť nad vlastné záujmy a hľadeli viac na kolektívne blaho.
Uvažovali ste, že by ste napríklad kvôli lepším podmienkam odišli do zahraničia?
Bolo samozrejme obdobie, kedy sme s partnerom uvažovali, čo ďalej. Boli sme spolužiakmi z vysokej školy, on bol tiež vedec, ale nakoniec sa rozhodol presedlať na iný odbor. Potom sme sa kvôli rodine a zázemiu rozhodli ostať na Slovensku. Uvidíme, ako to bude ďalej. Keďže už máme dieťa, dívame sa na veci aj z pohľadu, že chceme pre neho to najlepšie. Ale zatiaľ sa nikam nechystáme.
Čo si myslíte o mladých ľuďoch aj vedcoch, ktoré utekajú zo Slovenska a často už ani nemajú záujem sa vrátiť?
Bohužiaľ im rozumiem. Mám množstvo známych, ktorí takto odišli, a už sa nevrátili, ani nad tým neuvažujú. Svet im jednoducho dal ponuku, ktorá sa neodmieta. A podmienky, ktoré sa s tými našimi nedajú porovnať. Bohužiaľ nie je to len o plate, ale aj pracovných podmienkach a akejsi prestíži a hrdosti, ktoré sú s takouto prácou s danej krajine spojené.
Erika Chocholová
Vyštudovala Evanjelické bilinguálne nemecké gymnázium v Banskej Bystrici a Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, odbor biochémia. Je doktorandkou na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie Technickej univerzity v Bratislave. Od roku 2015 pôsobí v Chemickom ústave Slovenskej akadémie vied. Medzi jej koníčky patrí čítanie, hudba, cestovanie a lyžovanie. Je mamičkou 21-mesačnej dcéry Niny.
Vyštudovala Evanjelické bilinguálne nemecké gymnázium v Banskej Bystrici a Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, odbor biochémia. Je doktorandkou na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie Technickej univerzity v Bratislave. Od roku 2015 pôsobí v Chemickom ústave Slovenskej akadémie vied. Medzi jej koníčky patrí čítanie, hudba, cestovanie a lyžovanie. Je mamičkou 21-mesačnej dcéry Niny.
