Vedkyňa Eva Šteliarová-Foucher skúma detskú rakovinu.
Foto: TASRPrečo ste sa rozhodli pre prírodné vedy a onkológiu?
Študovala som matematiku a biológiu ako pedagogický smer na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského. No, keď som si hľadala prácu, učiteľské miesta neboli. Dozvedela som sa, že na oddelení epidemiológie na Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied hľadajú niekoho, kto by vedel vyhodnocovať epidemiologické údaje a používať štatistické testy.
Nebolo náročné prejsť z pedagogického smeru priamo do výskumu?
Možno som mala šťastie, že v tom čase sa na Slovensku učila len epidemiológia neinfekčných ochorení na lekárskej fakulte, ale táto disciplína asi nelákala budúcich lekárov. Oddelenie epidemiológie, na ktorom som začala pracovať, viedol Ivan Pleško, zakladateľ Národného onkologického registra. V tom čase tento register kvalitne reprezentoval populáciu „východnej Európy" v celosvetovom meradle.
Ako ste sa práve v období, ktoré bolo pre Československo prelomové, dostali na londýnsku školu?
Na onkologický ústav som nastúpila s tým, že budem pokračovať v štúdiách. Študijný pobyt vo Veľkej Británii bol časťou môjho odborného rastu, bolo však potrebné najprv získať grant. To bol ešte hlboký socializmus. Nevedeli sme, čo sa bude diať. Vďaka podpore Ivana Pleška sa mi v roku 1988 podarilo získať štipendium z IARC na štúdium lekárskej štatistiky na Londýnskej škole hygieny a tropického lekárstva. Do Londýna som odišla na rok. Štúdium som ukončila titulom magistra. Mesiac po tom, ako som sa vrátila na Slovensko, bola revolúcia. Pre mňa to bolo neuveriteľné. Ľudia v Londýne tvrdili, že sa niečo deje, lebo mali prístup k informáciám, ktoré sme my nemali. Tvrdila som, že sa nič nestane, pretože revolúcia môže byť len vtedy, keď už je situácia neudržateľná. No a predsa bola.
Nebol to pre vás v tom čase problém, keďže sa učila v školách skôr ruština ako angličtina?
V škole som študovala aj angličtinu. Keď som začala pracovať, dva-tri roky som chodila na jazykový kurz. Kvôli literatúre bolo veľmi dôležité vedieť po anglicky. Predtým, ako som išla do Londýna, ma musel preskúšať profesor, ktorý vyučoval angličtinu na filologickej fakulte. S odstupom času si uvedomujem, že to nebolo bohviečo, ale dal mi potvrdenie o tom, že som schopná v Londýne prežiť. Prvý stret s novým svetom ma čakal na stanici, keď som si chcela kúpiť lístok na metro. Absolútne som nerozumela, čo mi hovoria, ale postupne som sa do toho dostala.
V čom bol rozdiel medzi štúdiom vo Veľkej Británii a na Slovensku v tom čase?
Bol to úplne iný svet. Predtým som bola iba v socialistických krajinách. Keď som sa dostala do Anglicka, uvedomila som si, že možno nie je pravda všetko, na čo som bola zvyknutá. Existovali aj iné spôsoby fungovania spoločnosti. Bol to dosť veľký kultúrny šok. Čo sa týka štúdia, bolo to náročné, ale aj voľnejšie. Každý, kto mal záujem, sa mohol vypracovať. Samozrejme, že ľudia chceli štúdium dokončiť, pretože si zaň museli platiť.
Ako ste sa dostali nakoniec k práci v rámci Svetovej zdravotníckej organizácie?
Po roku som sa vrátila z Londýna na Slovensko na to isté oddelenie epidemiológie nádorov. Bola som ašpirantom. Počas štúdia v Londýne som sa naučila nové metódy vyhodnocovania medicínskych údajov. Náš register bol členom Medzinárodnej spoločnosti onkologických registrov (IACR), ktorá ich zastrešuje v rámci štandardov a zabezpečuje vzájomnú výmenu skúseností. Sekretariát tejto spoločnosti bol, a stále je, zabezpečený práve sekciou, kde teraz pracujem. V roku 1993 náš slovenský register organizoval výročné stretnutie IACR v Bratislave. Práve na tejto konferencii mi vtedajší šéf sekcie Max Parkin ponúkol post-doktorandské miesto. Počas roka som mala pracovať na monografii, ktorá zhromažďovala informácie o detských nádoroch, čo nadväzovalo na moju dizertačnú prácu o výskyte nádorov u detí na Slovensku. Svoju prácu som obhájila začiatkom roka 1994 a v máji som odišla do Lyonu pôvodne na rok. Postupne sa mi však podarilo získať ďalšie granty na špecifické štúdie, no a tým sa môj pobyt predĺžil až dodnes.
Čo skúmate?
V sekcii dohľadu nad rakovinou sa značne spoliehame na spoluprácu s rakovinovými registrami, ktorých je na svete približne 600, pretože niektoré krajiny majú viacero registrov. V rámci spolupráce zhodnocujeme súbor údajov z registrov a to, či sú porovnateľné. Porovnateľné údaje potom štandardne spracúvame a uverejňujeme. Môžu sa využiť v rámci ďalších analýz a vedeckých štúdií. Význam našej práce spočíva v tom, že sa zvyšuje kvalita údajov v zúčastnených registroch. Analýza porovnateľných údajov zozbieraných v rôznych populáciách a časových intervaloch umožňuje formuláciu hypotéz o výskyte rakoviny a jeho potenciálnych dôvodoch. Tieto údaje sú tiež nenahraditeľné pre plánovanie a hodnotenie zdravotnej politiky. My zaručujeme medzinárodnú porovnateľnosť publikovaných údajov.
Sú viaceré registre. S ktorými pracuje váš tím?
Pracujeme s registrami, ktoré obsahujú údaje o všetkých nádoroch, ktoré sa vyskytnú v presne definovanej populácii. Stav, teda počet takejto populácie je známy a jej zloženie podľa veku a pohlavia sa každoročne odhaduje. Takéto populačné registre sa líšia od registrov v nemocniciach, v ktorých je oveľa ťažšie zadefinovať región, z ktorého pacienti pochádzajú. Nemocničné registre tiež nemôžu zaregistrovať všetkých pacientov z definovaného regiónu. Populačné registre môžu pokrývať celú krajinu ako na Slovensku, ale môžu byť aj ohraničené na mesto alebo región. Niektoré registre sa zameriavajú výlučne na registráciu určitých typov nádorov alebo na registráciu nádorov u detí.
Eva Šteliarová-Foucher.
Foto: TASRV čom sú špecifické detské nádory?
Hoci nádorové ochorenie je veľmi rozšírené v populácii, u detí je veľmi zriedkavé. V európskych krajinách detské nádory predstavujú menej ako jedno percento zaregistrovaných prípadov. Formy nádorov u detí sa tiež líšia od nádorov u dospelých. V celkovej populácii sa najčastejšie vyskytujú nádory hrubého čreva, pľúc, prsníka alebo krčka maternice a väčšina z nich sú karcinómy, nádory epiteliálneho tkaniva. U detí sa stretávame najviac s rakovinou krvotvorby (leukémie a lymfómy), nádormi nervového tkaniva (nádory mozgu) a nádormi embryonálneho pôvodu (napríklad neuroblastóm). Pre tieto dôvody si štúdium nádorov u detí vyžaduje špecifický prístup. Je dôležité si tiež uvedomiť, že napriek zriedkavému výskytu zostávajú nádory chorobou spôsobujúcou najviac úmrtí počas väčšej časti detského veku.
Čím je tá zriedkavosť výskytu nádorov u detí spôsobená?
Mnohé nádory, hlavne tie najčastejšie karcinómy, sú výsledkom dlhodobého pôsobenia rôznych karcinogénnych látok, napríklad tabakového dymu, horúcich nápojov, nevhodnej stravy, určitých druhov infekcií. Tieto sa nestihnú vyvinúť počas detských rokov života, lebo expozícia je kratšia a menej intenzívna. Takže nádory u detí sú pravdepodobne do veľkej miery spôsobené vnútornými príčinami, ktoré zatiaľ dobre nepoznáme.
Aké sú vo všeobecnosti ešte ďalšie príčiny rakoviny okrem fajčenia a stravy?
Ukázalo sa, že niektoré profesie môžu zapríčiniť vzrast karcinogénneho rizika. Napríklad, ťažba azbestu, ktorý sa používal ako ohňovzdorný izolátor, spôsobuje vznik špecifického druhu rakoviny pľúc, mezoteliómu. Hoci škodlivé zdravotné účinky azbestu boli známe už začiatkom 20. storočia, trvalo skoro storočie, kým sa jeho používanie zakázalo v mnohých krajinách vrátane Slovenska, jeho produkcia a škodlivý vplyv na ľudský organizmus však stále pokračuje v niektorých častiach sveta.
Akú úlohu pri rakovine zohráva genetika?
Hoci nie som kvalifikovaná zodpovedať túto otázku, najnovšie štúdie ukazujú, že hoci genetika je veľmi dôležitá pri niektorých nádoroch, karcinogény z prostredia môžu spôsobiť zmeny vo funkciách génov a tie môžu viesť k vzniku rakoviny.
Teda, každý človek má nejakú predispozíciu a to, ako sa správame, môže byť spúšťačom tohto ochorenia?
V tele prebiehajú ochranné reakcie. Ak by v nejakej bunke mala vzniknúť rakovina, telo sa vie do určitej miery chrániť. Tento systém obrany sa využíva v niektorých liečebných prístupoch. To znamená, že proti rakovine nie sme úplne bezbranní. Avšak, čím viac telu nakladáme, tým máme väčšiu šancu ochorenia.
Ako má bežný človek pri dnešnom množstve informácií rozlišovať, čo naozaj škodlivé je a čo, naopak, nie?
Existuje Európsky kódex proti rakovine, ktorý v spolupráci s ďalšími expertmi koordinovali pracovníci v IARC. Udáva niekoľko princípov, čo je vhodné, alebo čomu by sme sa mali vyhnúť v rámci prevencie. Okrem nefajčiarskeho štýlu života tam nájdete už spomínanú stravu, pohyb, opatrné užívanie slnečného žiarenia. Obsahuje však aj opatrenia pre tzv. druhotnú prevenciu. Skríning je odporúčaný na včasnú detekciu rakoviny prsníka, krčka maternice a hrubého čreva. Diagnóza vo včasnom štádiu umožňuje účinnejšiu liečbu a nižšiu úmrtnosť. Štatisticky sa výskyt nádorov môže v populácii pre skríning zvýšiť, ale ak je efektívny, úmrtnosť klesne. Organizovaný skríningový program sa zavádza, ak sú splnené špecifické kritériá jeho užitočnosti pre jednotlivca aj pre spoločnosť.
Existujú, naopak, aj mýty o tom, čo spôsobuje rakovinu?
Ťažko povedať, pretože minulé a prebiehajúce štúdie si niekedy protirečia. Dôvodom nezrovnalostí môže byť rôzna metodológia. Keď som začala pracovať v tejto oblasti, existovali zásady, čomu je potrebné sa vyhýbať a tie boli v súlade s neskorším Európskym kódexom. Bolo treba predovšetkým nefajčiť a nebyť obézny, hoci mať šťastie a dobrý genetický základ bolo tiež veľmi dôležité.
Ktoré formy rakoviny sa v populácii vyskytujú najčastejšie?
Na Slovensku sa najčastejšie vyskytuje rakovina hrubého čreva. To veľmi súvisí s tým, čo konzumujeme. U žien vedie rakovina prsníkov, u mužov rakovina pľúc alebo prostaty. Stav incidencie závisí od rakovinového rizika, ale aj od systému zdravotníctva. Výskyt rakoviny prostaty vzrástol napríklad v tých krajinách, v ktorých sa začali realizovať skríningové programy. V rozvojových krajinách je veľmi častou aj rakovina krčka maternice, ktorá je spôsobená ľudským papilómovým vírusom. Aj v rozvinutých krajinách v určitých častiach populácie vzrastá výskyt tejto rakoviny, ktorá súvisí so životným štýlom, konkrétne sexuálnymi návykmi. U slovenských štyridsiatničiek sa výskyt rakoviny pľúc viac ako zdvojnásobil za posledných 30 rokov, zatiaľ čo u mužov toho istého veku pozorujeme päťkrát menej pľúcnej rakoviny ako v 80. rokoch. Ak budú oba trendy pokračovať, za pár rokov bude rakovina pľúc častejšia u žien ako u mužov. Je skutočne nevyhnutné, aby sa pôsobilo na mladé ženy, aby prestali fajčiť.
Hovorili ste, že u detí do 15 rokov je najmenší výskyt rakoviny. Ktoré vekové skupiny sú v rámci toho najviac ohrozené?
Do 15 rokov sa zastúpenie jednotlivých skupín nádorov mení. Leukémie sú najčastejšie medzi druhým až štvrtým rokom života, neuroblastóm najviac vzniká u detí do jedného roka. Embryonálne nádory sú diagnostikované do piatich rokov. Nízky počet prípadov sťažuje určenie rizikových faktorov, ktorých je pravdepodobne veľké množstvo. Na preukázanie malého rizika potrebujeme študovať veľký počet ľudí. Hoci nádory u detí sú pravdepodobne z väčšej časti spôsobené genetickou predispozíciou, skúmajú sa aj vonkajšie vplyvy, s cieľom potenciálnej prevencie. Napríklad sa zistilo, že deti, ktoré navštevujú materskú školu alebo jasle, a teda prichádzajú už od veľmi nízkeho veku do styku s rôznymi infekciami, sú menej náchylné k vzniku leukémie ako deti rastúce v izolovanom prostredí. Vysvetľuje sa to tým, že včasná stimulácia imunitného systému umožňuje vybudovanie potrebnej odolnosti. Ak takáto odolnosť chýba, tak potom bežné infekcie môžu u detí spôsobiť nezvyčajnú odpoveď v podobe detskej leukémie. Toto zistenie sa zatiaľ nedá odporučiť ako prevencia na úrovni populácie, ale možno to príde. Zdá sa tiež, že rakovinové riziko je nižšie u dojčených detí a u detí, ktorých matky doplňovali svoju výživu kyselinou listovou, teda vitamínom B9.
K čomu ste ešte v rámci výskumu dospeli?
Nezameriavame sa na výskum príčin rakoviny, ale na monitorovanie jej výskytu. Pravdou je, že výskyt rakoviny v populácii stúpa. Časť tohto nárastu je spôsobená tým, že populácia starne. Hlavne vo vyspelých krajinách sa ľudia dožívajú vyššieho veku a rodí sa menej detí. Ale aj v rozvojových krajinách sa odstraňujú dôvody pre predčasnú mortalitu, takže nárast rakoviny hrozí aj tam. Navyše, ako sa životná úroveň zvyšuje v rámci celého sveta, ľudia postupne preberajú západný štýl života, menej sa hýbu, priberajú, fajčia, vystavujú sa infekciám cez nechránený pohlavný styk, čo sa potom odráža na krivkách výskytu ochorenia.
Ako je to v súčasnosti s nádormi v prípade detí?
V celosvetovom rámci zisťujeme, že výskyt detských nádorov je vyšší v bohatých krajinách ako v rozvojových. V Afrike je zistený výskyt určitých nádorov oveľa nižší ako v USA alebo v Európe.
Nie je to spôsobené tým, že deti v Afrike sa mnohokrát nedožívajú vyššieho veku? Že ak by sa dožili porovnateľného veku ako napríklad deti v spomínanej Amerike či Európe, štatistiky by boli podobné?
Áno, presne tak. Jedným z vysvetlení je vysoká detská úmrtnosť. Nízky stav však môže byť spôsobený aj tým, že mnohí malí pacienti sa nikdy nedostanú k lekárovi. Ak sa aj dostanú, môže chýbať potrebná diagnostická technika. Nová celosvetová iniciatíva pre detskú rakovinu sa práve zameriava na odstránenie takýchto nedostatkov a zvýšenie celkového prežívania detských pacientov.
Keby sme porovnávali európske krajiny?
Medzi západnými a východnými krajinami v Európe ten rozdiel nie je taký markantný. Stále sa ukazuje, že výskyt ochorenia je trochu nižší na východe ako na západe. V poslednej štúdii sme zistili, že vo východnej Európe výskyt lymfómov u detí klesá, naopak, stúpajú v neskoršom veku, u adolescentov. Je ťažké vysvetliť tento jav, hoci je možné, že ako sa zlepšuje hygiena, pôsobenie infekcií sa postupne posúva do staršieho veku, a toto sa odráža na trendoch výskytu.
Máte aj nejakú spätnú väzbu, že vďaka vašim štúdiám sa povedzme zaviedla prevencia?
Naše štúdie tvoria informácie, ktoré upozorňujú na rozdiely a zmeny. Tieto údaje sa môžu ďalej spracúvať a používať pre tvorbu hypotéz alebo podrobnejšie štúdie. Naším cieľom je prevencia. Vďaka údajom na úrovni populácie je možné zadefinovať priority, z ktorých môžu vyplynúť preventívne opatrenia. V rámci Európy sa v mnohých krajinách zaviedol skríning na celonárodnej úrovni a organizovaný skríning sa rozbieha v tomto roku aj na Slovensku. Skríning pomáha predchádzať úmrtnosti. Myslím si, že je to vymoženosť nášho zdravotníckeho systému, ktorú by ľudia mali využiť.
Je rakovina vyliečiteľnou chorobou?
Závisí to od primárneho nádoru, v akom štádiu je diagnostikovaný a ako je liečený. Vzhľadom na to, že protirakovinová liečba je tiež karcinogénna, liečení pacienti by mali byť sledovaní dlhodobo. Včasná diagnóza, napríklad cez skríning, zlepšuje vyhliadky na vyliečenie. Niektoré nádory, ako napríklad nádory prostaty alebo štítnej žľazy, sa liečia, aj keď liečba môže byť v určitých prípadoch nepotrebná a jej dôsledky znižujú kvalitu života. Bohužiaľ, zatiaľ nevieme rozlíšiť, ktoré z takýchto nádorov sú zhubné a ktoré nespôsobia počas zvyšného života vážnejšie problémy. Na tom výskum zatiaľ stále pracuje.
Aké sú vaše plány do budúcnosti? Nechcete sa vrátiť na Slovensko?
Nemôžem povedať, že som Slovensko opustila. Síce tu nepracujem, ale stále sa na Slovensko vraciam, aj pracovne. Niekedy sa mi zdá, že ani nemám čas, aby som sa obzrela, či som na správnom mieste, ale už som nastúpila na tento rozbehnutý vlak, tak pokračujem a uvidím, ako sa vyvinie budúcnosť. Nie som rozhodnutá, či zostanem vo Francúzsku, alebo sa vrátim. Návratu na Slovensko sa nevyhýbam. Všetko by záviselo od situácie. Verím, že výsledky našej práce poslúžia na zlepšenie zdravotnej situácie aj na Slovensku.
