Mladá vedkyňa Silvia Schmidtová skúma, prečo nezaberá liečba rakoviny: „Na vede milujem, že každý deň je iný.“

Gabriela Bachárová, 25. januára 2019 o 10:55

Doktorandka Silvia Schmidtová (27) z Ústavu experimentálnej onkológie Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied sa snaží pomôcť pacientom s rakovinou semenníkov, ktorí nereagujú na bežnú liečbu. Výsledky jej práce sú veľmi nádejné. Za svoj výskum získala ocenenie Študentská osobnosť Slovenska.

Silvia Schmidtová pri práci s bunkovými kultúrami.

Foto: archív Silvie Schmidtovej

Môžete popísať, čím sa výskumne zaoberáte? 
Vo svo­jej práci sa ve­nu­jem che­mo­re­zis­ten­cii tes­ti­ku­lár­nych ná­do­rov zo zá­ro­doč­ných bu­niek, teda ra­ko­vi­ne se­men­ní­kov. Tento typ nádorov je v porovnaní s inými solídnymi nádorovými ochoreniami veľmi dobre lie­či­teľný – až cca 90 percent pa­cien­tov je možné vy­lie­čiť. Mňa však zau­jíma práve tých zvyš­ných desať percent, teda pa­cienti, ktorí na liečbu che­mo­te­ra­piou pre­stanú od­po­ve­dať a vy­tvára sa u nich takzvaná che­mo­re­zis­ten­cia. V našom laboratóriu sme pripravili che­mo­re­zis­tentné bun­kové lí­nie od­vo­dené od tes­ti­ku­lár­nych ná­do­rov, ktoré na bunkovej úrovni simulujú takýchto pa­cien­tov. Na takto pri­pra­ve­ných bun­kách hľa­dáme mo­le­ku­lárne ciele a sig­nálne dráhy, ktoré by mohli byť zod­po­vedné za to, že títo pacienti prestali na liečbu odpovedať.

Kde a ako presne výskum prebieha?
Väčšinu vedeckej práce som spravila na Oddelení molekulárnej onkológie v Ústave experimentálnej onkológie Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied. Minulý rok som strávila takmer tri mesiace v holandskom Rotterdame, časť výskumu som preto urobila i tam. Ak by som mala v jednoduchosti popísať, ako prebieha môj výskum, tak na začiatku sú bunky. Na úrovni buniek sa snažíme študovať rôzne zmeny, ktoré by mohli byť zodpovedné za tú spomínanú chemorezistenciu. Ak sa nám podarí nájsť zmenu, ktorú by sme vedeli ovplyvniť použitím liečiv alebo genetickou manipuláciou, tak to najprv vyskúšame na bunkách.

Ak sú výsledky presvedčivé na takejto úrovni, prechádzame na experimenty s myšami. To bol aj môj prípad, keďže sa nám podarilo ukázať, že kombinácia určitých dvoch liečiv dokáže „eliminovať“ testikulárne nádorové bunky a taktiež výrazne spomaliť rast takýchto nádorov na myšacom modeli. Na základe týchto výsledkov začne klinická štúdia, kde kombinácia týchto dvoch liečiv bude podávaná pacientom s chemorezistentným ochorením, pre ktorých už nie je dostupná žiadna iná alternatíva.

Víťazka súťaže Študentská osobnosť Slovenska s mamou.

Foto: archív Silvie Schmidtovej

Čo ste vo výskume objavili? 
Výsledky mojej práce ukazujú, že potenciálnu úlohu v chemorezistencii testikulárnych nádorov by mohli zohrávať bunky, ktoré exprimujú markery (vykazujú znaky) nádorových kmeňových buniek. Pokúsim sa bližšie vysvetliť. Nádorové kmeňové bunky sú bunky, ktoré sú zodpovedné za relaps (znovuobjavenie sa) ochorenia a vo viacerých prípadoch aj za chemorezistenciu daných nádorov. Markery nádorových kmeňových buniek sú „znaky", napríklad expresia (ukázanie sa) určitých génov, aktivita enzýmov a podobne, na základe ktorých dokážeme takéto bunky odlíšiť od ostatných nádorových buniek. To, že niektoré bunky „exprimujú markery nádorových kmeňových buniek", teda znamená, že dané bunky sú podobné práve tým nádorovým kmeňovým bunkám.

Cielenou inhibíciou (brzdením) týchto markerov v kombinácii so štandardnou chemoterapiou sa nám podarilo ukázať, že rezistentné bunky (tie, u ktorých nezaberá liečba) odvodené od testikulárnych nádorov zomierajú. Rovnaký efekt sme pozorovali aj na modeli imunodeficientných (s potlačenou imunitou) myší, kde takáto kombinovaná liečba potlačila rast nádorov. Na základe týchto výsledkov bola podaná žiadosť o schválenie klinickej štúdie na pacientoch.

Kedy plánujete výskum ukončiť? 
Asi to bude súvisieť s ukončením môjho doktorandského štúdia, v auguste by som rada obhájila svoju dizertačnú prácu. Dovtedy plánujem naďalej pracovať v laboratóriu a čo príde po získaní titulu PhD, to sa ešte uvidí...

Silvia Schmidtová v laboratóriu.

Foto: archív Silvie Schmidtovej

Prečo ste si zvolili práve tento výskum? 
Onkologickým ochoreniam som sa rozhodla venovať počas vysokej školy, kde som sa k výskumu nádorových buniek dostala už na bakalárskom stupni. Študovala som odbor biotechnológia, ktorý spájal všetko, čo ma bavilo a zaujímalo – matematiku, biológiu a technológie. Keď som sa mala rozhodnúť, v akom laboratóriu chcem vypracovať bakalársku prácu, rozhodovala som sa medzi genetickými manipuláciami u kvasiniek alebo skúmaním fotodynamickej terapie u nádorových ochorení. Nakoniec vyhrala „liečba rakoviny“. No a k výskumu testikulárnych nádorov som sa dostala šťastnou náhodou. Po prvom roku doktorandského štúdia na Ústave experimentálnej onkológie Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied prišla ponuka na spoluprácu s Národným onkologickým ústavom. Tam jedna z mojich kolegýň v tom čase odchádzala na materskú dovolenku a jej začatý projekt nemal kto prebrať. Rozhodla som sa tému, na ktorú som pôvodne nastúpila, zmeniť a venovať sa štúdiu testikulárnych nádorov.

Prekvapilo vás víťazstvo v súťaži Študentská osobnosť Slovenska?
Určite to bolo obrovské prekvapenie a príjemný šok. Ja som nečakala ani výhru v kategórii Lekárske vedy, farmácia, takže získať absolútne víťazstvo pre mňa znamená veľkú poctu. Nominovaných bolo cez 90 mladých ľudí, ktorí svoju prácu robia kvalitne, zaoberajú sa zaujímavými i praktickými vecami a v daných oblastiach vynikajú. Toto ocenenie beriem ako ocenenie práce celého nášho tímu a ako také zadosťučinenie, že tú prácu robíme naozaj dobre.

Silvia Schmidtová s ocenením Študentská osobnosť Slovenska

Foto: archív Silvie Schmidtovej

Čo vás najviac baví na vede, výskume? 
Na výskume najviac milujem to, že každý deň je iný. Člo­vek si môže na­plá­no­vať har­mo­no­gram na celý deň, ale stačí malá zmena a všetko je hore nohami. Toto ma však strašne baví. Ne­do­ká­žem si pred­sta­viť, že by som mala ru­tinnú prácu a každé ráno vstá­vala s tým, že idem ro­biť to isté, čo som ro­bila včera. Nie­kto­rým ľu­ďom to ur­čite vy­ho­vuje, ale práve ve­decká kre­a­ti­vita je niečo, čo ma na tom ce­lom tak baví.

Máte už plány, akým témam by ste sa radi venovali v budúcnosti, kde by ste po skončení doktorandského štúdia radi pracovali? 
Toto je zložitá otázka, na ktorú ešte nemám jasnú odpoveď. Stále premýšľam, či chcem ostať vo vede alebo skúsiť možno niečo úplne iné. Každopádne, ak sa rozhodnem ostať vo vede, tak by som sa rada aj naďalej venovala výskumu nádorových ochorení. V tom prípade si viem predstaviť, že by som ostala v Slovenskej akadémii vied a naďalej spolupracovala s Národným onkologickým ústavom. Takéto prepojenie vedy a klinickej praxe by mohlo naozaj priniesť zaujímavé výsledky.

Pred budovou Erasmus MC v Rotterdame.

Foto: archív Silvie Schmidtovej

Majú dnes mladí vedci na Slovensku podporu, čo by bolo treba zlepšiť? 
Podľa mňa všeobecne vedci, nielen tí mladí, majú na Slovensku nedostatok podpory. Určite by bolo potrebné zlepšiť financovanie. Myslím si, že toto je najväčší problém. Máme tu nesmierne množstvo šikovných inteligentných ľudí, ktorí sú častokrát nútení odísť do zahraničia, ak nechcú žiť svoj život od výplaty k výplate. Časť z nich sa tu rozhodne ostať, či už kvôli rodine, priateľom, alebo sa snažia posunúť slovenskú vedu vpred. No a títo ľudia sa potom snažia robiť svetovú vedu bez „svetových“ rozpočtov, čo je nesmierne ťažké.

Oocenenie Best Poster Award Supported by the European Academy of Andrology na konferencii v Kodani.

Foto: archív Silvie Schmidtovej

Rada varí s priateľom, zájde si aj na jógu
Silvia Schmidtová pochádza z Detvy, vyštudovala biotechnológiu a medicínske inžinierstvo. Okrem vedy sa jej darí venovať sa aj koníčkom. „Väčšina vedcov má prácu ako hobby, no zároveň máme aj množstvo voľnočasových aktivít a to je aj môj prípad. Vo voľnom čase chodím na silovo-kondičné tréningy a na jogu. Večer si s priateľom radi navaríme, pozrieme dobrý dokument či seriál, alebo vybehnem s kamoškami niekam do mesta či do kina. Rada cestujem a spoznávam nové miesta. Vždy, keď je príležitosť, snažím sa z Bratislavy ujsť. No a keď to práve nie je možné, rada si prečítam nejaké cestovateľské blogy a stránky," hovorí mladá vedkyňa.

Denník Pravda je už niekoľko rokov mediálny partner projektu Študentská osobnosť Slovenska, viac o poslednom ročníku a jeho víťazoch si môžete prečítať na tomto odkaze.






Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Školák - ďalšie články

Ďalšie články v rubrike >