ROZHOVOR Bio neznamená vždy aj šetrné k prírode, hovorí expert na klímu Alexander Ač

Patricia Poprocká, 10. apríla 2019 o 06:00

Triediť odpad je síce chvályhodné, zďaleka však nie dostačujúce pre ochranu prírody. Najväčšou záťažou pre našu planétu je veľká medzinárodná doprava, ktorú podporujeme kúpou dovážaných tovarov, ale aj napríklad leteckou dovolenkou, upozorňuje v rozhovore Alexander Ač z Ústavu výskumu globálnej zmeny Akadémie vied ČR.

Ľudia by si mali sami klásť otázky, či potrebujú veľké autá alebo byty, ktoré budú splácať do konca produktívneho života, vraví Alexander Ač

Foto: facebook Alexandra Ača

Ako sa správať čo najšetrnejšie k prírode? Stačí nebrať sáčky pri nákupoch v obchodoch, preferovať nákupy do vlastných prinesených nádobiek, separovať odpad?
Nestačí. Najväčšie dopady na životné prostredie majú aktivity s najvyššou spotrebou energie. To sú v živote väčšiny ľudí činnosti spojené s presunom z miesta na miesto a bývaním. Množstvo energie spotrebované na igelitovú tašku minieme za niekoľko sekúnd pobytu v aute alebo lietadle. Veľké úspory prinesie zníženie teploty, na ktorú vykurujeme naše miestnosti v zime, dôležité je tiež dobré zateplenie bytu. Sledovanie pôvodu potravín a nakupovanie v sezóne je dôležité, rovnako ako zníženie spotreby mäsa. Ešte dôležitejšie je však cestovanie hromadnými prostriedkami, vlakom a ak to čo len trochu ide, tak bicyklom. Na lietanie by sme mali prakticky zabudnúť.

V nedávnej televíznej debate na TA3 ste spomínali, že neekologické je kupovať napríklad aj dovážané tropické ovocie. Planéta sa znečisťuje ďalekou prepravou, pestujú sa v podmienkach, nešetrných k prírode. Mali by sme ho teda naozaj bojkotovať?
Akýkoľvek tovar dovezený zo zahraničia, či už z Ázie alebo vzdialených kontinentov, je spojený s leteckou a lodnou dopravou. Tie sú najrýchlejšie rastúcimi odvetviami na svete v zmysle množstva skleníkových plynov. Nakupovanie lokálnych tovarov preto znamená úsporu energií a emisií. Často však býva takýto tovar drahší, pretože bol zvyčajne dopestovaný alebo vyrobený v prísnejších ekologických podmienkach a ľuďmi s vyššou životnou úrovňou. Ak je však zmysluplná alternatíva, vždy by som uprednostnil potraviny a výrobky z čo najbližšieho miesta.

V móde je bio. Mnohí sú presvedčení, že ak si kúpia bio potraviny alebo kozmetiku, sú ekologickí. Ak si však človek pozrie bioprodukt v obchode bližšie, tak zistí, že na jeho zloženie boli použité rôzne suroviny, nie vždy získané šetrne k prírode. Navyše, neraz je zabalený napríklad v dvoch obaloch.
Áno, treba si na to dávať pozor. Bio nie vždy znamená ekologické. Asi najvýraznejší príklad sú biopalivá, ktoré mali slúžiť na zníženie spotreby ropy. Miesto toho sa však v niektorých častiach planéty zrýchlilo odlesňovanie a množstvo skleníkových plynov sa, naopak, ešte zvýšilo. Dôležité je, aby „bioprodukty“ nepochádzali zo vzdialených krajín. Obal bude druhoradý a jeho použitie zákazník bohužiaľ príliš neovplyvní.

Čo s odpadom? Vo verejnosti prevláda myšlienka, že žijem eko, ak odpad separujem. Roztriedim ho do kontajnerov, a tým to končí. Nie je však dôležitejšie odpad nevytvárať?
Odpady sú dôležitou, ale nie rozhodujúcou súčasťou problémov životného prostredia. Určite má význam separovať odpad, väčšina z neho naozaj ako separovaný skončí. Ale riešiť odpady nestačí, čo dokazuje príklad Švédska. To má takmer dokonalý systém separácie a spaľovania odpadov, dokonca ich musia dovážať zo zahraničia, napriek tomu však Švédi nespĺňajú limity pre trvalú udržateľnosť. Aj ich spotreba energie z fosílnych palív je stále príliš vysoká. Jediný tip ako nevytvárať odpad, je nekupovať to, čo naozaj pre život nepotrebujem. Vyplatí sa kupovať výrobky s dlhou trvanlivosťou a efektívnou spotrebou energie, hoci obvykle bývajú drahšie. Investícia sa však vyplatí. Ideálne je tiež nekupovať žiadne plastové hračky, najlepšie sú výrobky z dreva.
Sám som bol svedkom na nedávnej vedeckej konferencii, kde si väčšina účastníkov dala kávu či iný napoj viackrát za deň vždy z nového plastového pohárika, pritom boli k dispozícii aj sklenené. Čo iné, ako zvoliť si sklenený pohár som mohol robiť?

Do akej miery je pre zníženie odpadov významný prístup „čo si môžem vyrobiť doma, si vyrobím“? Aj tu však platí, že na domáce výrobky treba kupovať suroviny napríklad na jogurt mlieko a jogurt, na chlieb múku...
Tohto by som sa neobával. Ľudia musia jesť a piť, a mať nejakú minimálnu spotrebu energie. To je celkom v poriadku. Mnoho aktivít však nie je pre život nevyhnutných, a tie majú najväčšie dôsledky pre životné prostredie – napríklad taká letecká dovolenka v zahraničí. Či si kúpim o jeden alebo dva jogurty menej alebo viac, už je potom marginálne. Oveľa horšie napríklad je, ak mám dvoch veľkých psov, ktorí majú podobnú spotrebu potravín ako malé deti. Tvorbe odpadu sa jednoducho nevyhneme, ale ak dokážeme väčšinu vytriediť, a zvyšok spáliť v spaľovni, považoval by som to za pomerne šetrné riešenie.

Takže „zero waste“, prípadne sebestačnosť, o ktorú sa snažia napríklad ľudia na lazoch, nie je až taká podstatná?
Áno, niektorí ľudia takto žijú, a je to viac ako chvályhodné. Nemôžeme to ale čakať od významnejšieho počtu ľudí. Drvivá väčšina spotreby je od obyvateľov miest – a to aj takých, ktorí majú nejaké malé mestské záhradky a občas si niečo sami dopestujú. Od modernej civilizácie sa nedá celkom „odpojiť“ – úplne stačí, keď vás začne bolieť zub, alebo slepé črevo. Ale to odpojenie ani nie je celkom nutné. Stačilo by znížiť nadbytočnú spotrebu, čo samozrejme pre každého znamená niečo trochu iné. Každý by si mal klásť svoje otázky: Potrebujeme veľké autá? Potrebujeme veľké, vykurované byty, ktoré splácame do konca produktívneho života? Napokon, 10 % najbohatších ľudí planéty spotrebuje až 40 % všetkých zdrojov.

Vzniká tu paradox – čím menej vecí kupovať a potrebovať je šetrné k prírode, na druhej strane však sťažuje život ľuďom – zanikajú pracovné miesta, firmy majú krízu...
Je to tak – zníženie spotreby znamená vlastne formu dobrovoľnej ekonomickej recesie, alebo aspoň spomalenie rastu HDP. Robiť sa s tým veľa nedá, celý náš systém je nastavený na rast spotreby aj výroby, život na dlh, atď. Môžeme však uprednostniť zodpovednejších výrobcov a podnikateľov a zaručiť, že aj v časoch „krízy“ sa im bude dariť lepšie (alebo aspoň menej horšie) ako ostatným. Skromnejší život môže priniesť menej stresu, menej starostí o udržiavanie majetku, a viac času pre ľudí, na ktorých nám záleží.
Mnoho aktivít nie je pre život nevyhnutných, a tie majú najväčšie dôsledky pre životné prostredie – napríklad taká letecká dovolenka v zahraničí.

Ľudia sa pohoršujú nad tým, ako pribúda plastov, ako zomierajú ryby v oceánoch, ako sa deti kúpu v mori odpadkov, potom však prídu do obchodu, a kupujú – ovocie v plastových sáčkoch, nakrájané šunky, kde je niekedy viac obalu ako samotnej šunky... Ako zmeniť povedomie, resp. správanie ľudí?
Neviem o inom spôsobe, ako o informovaní o negatívnych dôsledkoch takýchto každodenných rozhodnutí. Na ne musí ale reagovať aj legislatíva – napríklad zákaz používania jednorazových plastových príborov či tanierov, pohárikov a podobne. Sám som bol svedkom na nedávnej vedeckej konferencii, kde si väčšina účastníkov dala kávu či iný napoj viackrát za deň vždy z nového plastového pohárika, pritom boli k dispozícii aj sklenené. Čo iné, ako zvoliť si sklenený pohár som mohol robiť? A stále treba dodať, že sú to z hľadiska spotreby a tvorby odpadov vlastne len „drobnosti“.

O ekológii sa veľa hovorí, ale v praxi niečo robí len minimum ľudí. Je to preto, že stále sa ich to priamo netýka? Akokeby ich zaujímalo len to, ako si upratajú pred vlastným domom, ale nie už to, čo je na skládke či v lesoch.
Je to tak. Ľudia, keď niečo nevidia, tak to nepovažujú za problém. Dokonca platí, že mnoho odpadu z bohatých štátov sa vyváža na „recykláciu“ do chudobnejších štátov, a potom na nich ukazujeme prstom, že robia neporiadok. Kým bude rásť HDP, bude rásť aj množstvo odpadov.



Súvisiace články:




Komentáre k článku:
  • používateľ nemá avatarFunthomas 10. apríla 2019 o 08:51

    Decentralizujte ekonomiku. Tým pádom by nemuseli ľudia cestovať stovky km za prácou, nemuseli by bývať na týždňovkách v panelákoch (štatisticky cca 30% slovákov) ako sardinky a prijímať len spotrebný bezúžitkový spôsob života.
    @zareaguj
  • používateľ nemá avatarFunthomas 10. apríla 2019 o 14:42

    Redakcia - prečo je tento článok v "ahojmama" a odkaz je vo VAT?
    @zareaguj
  • používateľ nemá avatarPatriciapoprocka člen redakcie AhojMama.sk, 10. apríla 2019 o 17:10

    @Funthomas (10.4.2019 14:42)

    .. aby si ho našli aj čitatelia VAT, ktorých by mohol zaujať, a ktorí nechodia na ahojmama.sk
    @zareaguj


Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Zdravie - ďalšie články

Ďalšie články v rubrike >