Nárast počtu detí a mladých ľudí, ktorí sa v pandémii obrátili na tiesňovú linku, je enormný, konštatuje Marek Madro.
Foto: archív Mareka MadraVývinové potreby detí a dospievajúcich sa nedajú realizovať bez rovesníckej skupiny a interakcie. Tá sa za normálnych okolností odohráva najmä v škole. Nedokážu to bez pozorovania modelového správania, skúšania rôznych druhov interakcií, spätnej väzby v interakcii s rovesníkmi a dospelými. Nedá sa to načítať ani online, lebo sú to biologické záležitosti, kde to bez živého kontaktu nefunguje. Už len hľadanie vlastnej identity, sociálno-emocionálne dozrievanie, sexuálne dozrievanie jednoducho bez živej interakcie so zapojením všetkých zmyslov a najmä tých najstarších (ako je čuch, dotyk, vnímanie iného tela) nejde.
Príliš veľká skupina detí a dospievajúcich sa už príliš dlhý čas učí bez motivácie živým – osobným kontaktom. To je náročnejšie, ťažšie a nevyhovujúce pre skupinu detí s poruchami pozornosti, poruchami učenia. Zvládať to môžu len deti s výbornými kognitívnymi, vôľovými predpokladmi a výborným zázemím, ale aj na nich už je to príliš dlho a veľa. Ak je učenie ťažké, nevedie k úspechu a opakuje sa to: Vzorec sa fixuje a bude veľmi náročné obnoviť u detí štruktúru dňa, schopnosť venovať sa organizovanej práci pod vedením. Je veľké riziko, že vytvoria skupinu nezamestnateľných alebo zamestnateľných len po náročných rehabilitačných programoch.
Izolácia a úzkostné spracovanie môže už teraz viesť k emocionálnym poruchám. Ešte väčší problém môže byť návrat do „normálneho života“. Už len samotné narušenie štruktúry dňa, ponocovanie, pasívne trávenie času, môže návrat do „normálneho života“, živého kontaktu s väčšou skupinou ľudí rezultovať do úzkostných porúch, dekompenzácie a potreby rehabilitačných programov. Prechod z dištančného do prezenčného štúdia musí byť výrazne prispôsobený aktuálnemu stavu prežívania a psychickému stavu dieťaťa.
Atmosféra strachu a alarmujúce čísla
Deti a tínedžeri žijú rok v atmosfére ohrozenia a strachu. Na rozdiel od dospelých, oni a ony nemajú dostatok mechanizmov na zvládanie strachu a úzkosti. Vývinovo ich nemali možnosť získať. Pravidelný kontakt s inými rovesníkmi a dospelými sú únikové dvere, bezpečnostný ventil, nádej, ktorý je už dlho zavretý. V IPčku sme zaznamenali 33% nárast depresívnych symptómov (nechutenstvo, únava, zhoršená pamäť, poruchy spánku, strata chuti radovať sa, prežívanie výčitiek,…) vo vekovej kategórii detí a mladých do 18 rokov v 2. polroku 2020 oproti 1. polroku.Za rok 2020 zaznamenali 52 682 kontaktov na linkách IPčko.sk, Dobrá linka a Krízová linka pomoci. Z toho 34 770 kontaktov s ľuďmi do 30 rokov, 20 019 kontaktov do 18 rokov, 13 170 kontaktov v kategórii 15-18 rokov a 5795 kontaktov vo vekovej kategórii 10-14 rokov.
Tieto čísla ukazujú 100-percentný nárast kontaktov mladých ľudí do 18 rokov oproti predchádzajúcemu roku 2019.
V situácii samovražedného pokusu naše linky zaznamenali vo vekovej kategórii 10-14 rokov – 171 kontaktov, veková skupina 15-18 rokov až 821 kontaktov , 2175 kontaktov vo vekovej kategórii do 30 rokov.
V populácii do 9 rokov sa rapídne zvýšil nárast kontaktov na krízovú linku (264), tzn. od začiatku pandémie v priemere takmer každý deň bol uskutočnený 1 kontakt na krízovú linku v porovnaní pred pandemickými opatreniami.
V roku 2019 zaznamenala krízová linka 67 kontaktov vo vekovej kategórii detí do deväť rokov. Domáce násilie sa komunikovalo vo vekovej kategórii 10-14 rokov 585-krát, 623-krát vo veku 15-18 a 3045-krát v skupine ľudí do 30 rokov. V ťažkostiach s návykovými látkami sme uskutočnili s deťmi a mladými do 18 rokov 738 kontaktov.
Čím chcem byť?
Deti a mladí ľudia v končiacich ročníkoch prichádzajúci aktuálne do kariérového poradenstva verbalizujú prehĺbenie vnútornej krízy v procese rozhodovania sa, čo ďalej so svojím štúdiom. Oni majú urobiť zásadné rozhodnutie o výbere svojho ďalšieho štúdia alebo povolania, a sú už aktuálne takmer rok v dištančnej forme štúdia, ktorú vyhodnocujú ako substitučnú, bez výrazných ľudských interakcií, ktoré v edukačnom procese upevňujú ich kariérové rozhodnutia.Bezprostredný kontakt žiak – učiteľ v končiacich ročníkoch je významný práve pre otázky relevancie kariérového rozhodnutia žiaka základnej školy alebo študenta strednej školy. Učiteľ a odborný zamestnanec školy facilituje v žiakovi končiaceho ročníka zásadné otázky pre daný vek: Kto som? Aké je moje miesto v spoločnosti? Čo dokážem svojou prácou, povolaním priniesť spoločnosti? Vzhľadom na dlhodobú izoláciu pozorujeme predovšetkým krízu v danom rozhodovacom procese, neistotu v introspekcii a výrazné zníženie úrovne sebahodnotiacich procesov.
Zajatci v nefungujúcich rodinách
Mnohí mladí ľudia uviazli pre dištančný spôsob vzdelávania v nefungujúcich rodinách. Nemajú aktuálne možnosť opustiť prostredie patologického rodičovského vzťahu a sú svedkami nevhodnej, konfliktnej a často traumatizujúcej povahy sociálnej situácie.V téme domáceho a sexuálneho násilia sme zaznamenali na krízovej linke 1298 kontaktov vo vekovej kategórii do 18 rokov, 3045 kontaktov vo vekovej kategórii do 30 rokov. Pre konflikty v rodine to bolo 2423 kontaktov.
Vo vekovej kategórii do deväť rokov sme zaznamenali 89 kontaktov o domácom násilí, rok predtým to boli tri kontakty. To ešte ani nehovorím o zhoršených možnostiach pre deti a mladých ľudí z vylúčených komunít a so zdravotným znevýhodnením.
Aspoň raz týždenne s rovesníkmi
Pri online vyučovaní sú iniciované úplne iné centrá mozgu ako je tomu pri prezenčnom vyučovaní - napr. zrak. Vďaka dispozícii periférneho videnia náš mozog spracovávava oveľa väčšie množstvo podnetov, sprítomňuje nás v čase a v mieste, kde pracujeme. Pri online vyučovaní mozog neustále vyhodnocuje pre neho podnet rušivý – prítomnosť vs neprítomnosť v skupine, teda správnosť a nesprávnosť prichádzajúcich vzruchov. Nadmernou záťažou daného centra sú tak ostatné centrá oslabené alebo nepracujú tak plnohodnotne ako v prezenčnej forme štúdia.Škola a vzdelávanie je pre deti a mladých ľudí determinujúcou vývinovou činnosťou pre daný vek. Dáva zmysel ich každodennosti a dáva zmysel ich bytiu. Ako upozorňuje UNICEF vo svojich zdrojoch a dátach, v prípade zatvorenia škôl je zvýšené riziko rozvoja mnohých problémov a rizikovými situáciami spojených s ich základnými potrebami (predovšetkým u detí zo znevýhodnenými podmienkami).
Keď sa ma niekto pýtal, čo si myslím o vhodnom modeli návratu detí a najmä mladých ľudí do škôl, odpoveď aktuálne veľmi opatrne vyjadrujem v podobe aspoň 1x do týždňa možnosť byť v kontakte so skupinou rovesníkov. Ide o ich psychický vývin, ku vzdelávaniu sa vyjadriť neviem.
ĎAKUJEM všetkým, ktorí to vládali dočítať až sem. A špeciálne ďakujem za pomoc Andrei, Lucii, Svetlane, Ivke a Eve.
(Text vyšiel aj na facebookovom profile Mareka Madra. Intertnetovú poradňi IPčko.sk nájdete na tomto linku.)
