Psychológ Marek Madro: Rok v atmosfére strachu zanecháva na deťoch vážne následky

PhDr. Marek Madro, PhD., programový riaditeľ IPčko.sk, 14. februára 2021 o 04:46

Nezvládnutá pandémia koronavírusu zo strany vlády drží väčšinu detí zatvorených doma už dlhé mesiace. Zlá situácia umožňuje otvoriť len zlomok škôl pre zlomok žiakov. Dlhodobá izolácia na deťoch zanecháva neblahé následky. Práve o nich a o možnostiach riešenia hovorí dnes psychológ Marek Madro z internetovej poradne pre mladých IPčko.sk v našej rubrike Tento týždeň píše.

Nárast počtu detí a mladých ľudí, ktorí sa v pandémii obrátili na tiesňovú linku, je enormný, konštatuje Marek Madro.

Foto: archív Mareka Madra

Vývinové potreby detí a dospievajúcich sa nedajú realizovať bez rovesníckej skupiny a interakcie. Tá sa za normálnych okolností odohráva najmä v škole. Nedokážu to bez pozorovania modelového správania, skúšania rôznych druhov interakcií, spätnej väzby v interakcii s rovesníkmi a dospelými. Nedá sa to načítať ani online, lebo sú to biologické záležitosti, kde to bez živého kontaktu nefunguje. Už len hľadanie vlastnej identity, sociálno-emocionálne dozrievanie, sexuálne dozrievanie jednoducho bez živej interakcie so zapojením všetkých zmyslov a najmä tých najstarších (ako je čuch, dotyk, vnímanie iného tela) nejde.

Príliš veľká skupina detí a dospievajúcich sa už príliš dlhý čas učí bez motivácie živým – osobným kontaktom. To je náročnejšie, ťažšie a nevyhovujúce pre skupinu detí s poruchami pozornosti, poruchami učenia. Zvládať to môžu len deti s výbornými kognitívnymi, vôľovými predpokladmi a výborným zázemím, ale aj na nich už je to príliš dlho a veľa. Ak je učenie ťažké, nevedie k úspechu a opakuje sa to: Vzorec sa fixuje a bude veľmi náročné obnoviť u detí štruktúru dňa, schopnosť venovať sa organizovanej práci pod vedením. Je veľké riziko, že vytvoria skupinu nezamestnateľných alebo zamestnateľných len po náročných rehabilitačných programoch.

Izolácia a úzkostné spracovanie môže už teraz viesť k emocionálnym poruchám. Ešte väčší problém môže byť návrat do „normálneho života“. Už len samotné narušenie štruktúry dňa, ponocovanie, pasívne trávenie času, môže návrat do „normálneho života“, živého kontaktu s väčšou skupinou ľudí rezultovať do úzkostných porúch, dekompenzácie a potreby rehabilitačných programov. Prechod z dištančného do prezenčného štúdia musí byť výrazne prispôsobený aktuálnemu stavu prežívania a psychickému stavu dieťaťa.

Atmosféra strachu a alarmujúce čísla

Deti a tínedžeri žijú rok v atmosfére ohrozenia a strachu. Na rozdiel od dospelých, oni a ony nemajú dostatok mechanizmov na zvládanie strachu a úzkosti. Vývinovo ich nemali možnosť získať. Pravidelný kontakt s inými rovesníkmi a dospelými sú únikové dvere, bezpečnostný ventil, nádej, ktorý je už dlho zavretý. V IPčku sme zaznamenali 33% nárast depresívnych symptómov (nechutenstvo, únava, zhoršená pamäť, poruchy spánku, strata chuti radovať sa, prežívanie výčitiek,…) vo vekovej kategórii detí a mladých do 18 rokov v 2. polroku 2020 oproti 1. polroku.

Za rok 2020 zaznamenali 52 682 kontaktov na linkách IPčko.sk, Dobrá linka a Krízová linka pomoci. Z toho 34 770 kontaktov s ľuďmi do 30 rokov, 20 019 kontaktov do 18 rokov, 13 170 kontaktov v kategórii 15-18 rokov a 5795 kontaktov vo vekovej kategórii 10-14 rokov.

Tieto čísla ukazujú 100-percentný nárast kontaktov mladých ľudí do 18 rokov oproti predchádzajúcemu roku 2019.

V situácii samovražedného pokusu naše linky zaznamenali vo vekovej kategórii 10-14 rokov – 171 kontaktov, veková skupina 15-18 rokov až 821 kontaktov , 2175 kontaktov vo vekovej kategórii do 30 rokov.

V populácii do 9 rokov sa rapídne zvýšil nárast kontaktov na krízovú linku (264), tzn. od začiatku pandémie v priemere takmer každý deň bol uskutočnený 1 kontakt na krízovú linku v porovnaní pred pandemickými opatreniami.

V roku 2019 zaznamenala krízová linka 67 kontaktov vo vekovej kategórii detí do deväť rokov. Domáce násilie sa komunikovalo vo vekovej kategórii 10-14 rokov 585-krát, 623-krát vo veku 15-18 a 3045-krát v skupine ľudí do 30 rokov. V ťažkostiach s návykovými látkami sme uskutočnili s deťmi a mladými do 18 rokov 738 kontaktov.

Čím chcem byť?

Deti a mladí ľudia v končiacich ročníkoch prichádzajúci aktuálne do kariérového poradenstva verbalizujú prehĺbenie vnútornej krízy v procese rozhodovania sa, čo ďalej so svojím štúdiom. Oni majú urobiť zásadné rozhodnutie o výbere svojho ďalšieho štúdia alebo povolania, a sú už aktuálne takmer rok v dištančnej forme štúdia, ktorú vyhodnocujú ako substitučnú, bez výrazných ľudských interakcií, ktoré v edukačnom procese upevňujú ich kariérové rozhodnutia.

Bezprostredný kontakt žiak – učiteľ v končiacich ročníkoch je významný práve pre otázky relevancie kariérového rozhodnutia žiaka základnej školy alebo študenta strednej školy. Učiteľ a odborný zamestnanec školy facilituje v žiakovi končiaceho ročníka zásadné otázky pre daný vek: Kto som? Aké je moje miesto v spoločnosti? Čo dokážem svojou prácou, povolaním priniesť spoločnosti? Vzhľadom na dlhodobú izoláciu pozorujeme predovšetkým krízu v danom rozhodovacom procese, neistotu v introspekcii a výrazné zníženie úrovne sebahodnotiacich procesov.

Zajatci v nefungujúcich rodinách

Mnohí mladí ľudia uviazli pre dištančný spôsob vzdelávania v nefungujúcich rodinách. Nemajú aktuálne možnosť opustiť prostredie patologického rodičovského vzťahu a sú svedkami nevhodnej, konfliktnej a často traumatizujúcej povahy sociálnej situácie.

V téme domáceho a sexuálneho násilia sme zaznamenali na krízovej linke 1298 kontaktov vo vekovej kategórii do 18 rokov, 3045 kontaktov vo vekovej kategórii do 30 rokov. Pre konflikty v rodine to bolo 2423 kontaktov.

Vo vekovej kategórii do deväť rokov sme zaznamenali 89 kontaktov o domácom násilí, rok predtým to boli tri kontakty. To ešte ani nehovorím o zhoršených možnostiach pre deti a mladých ľudí z vylúčených komunít a so zdravotným znevýhodnením.

Aspoň raz týždenne s rovesníkmi

Pri online vyučovaní sú iniciované úplne iné centrá mozgu ako je tomu pri prezenčnom vyučovaní - napr. zrak. Vďaka dispozícii periférneho videnia náš mozog spracovávava oveľa väčšie množstvo podnetov, sprítomňuje nás v čase a v mieste, kde pracujeme. Pri online vyučovaní mozog neustále vyhodnocuje pre neho podnet rušivý – prítomnosť vs neprítomnosť v skupine, teda správnosť a nesprávnosť prichádzajúcich vzruchov. Nadmernou záťažou daného centra sú tak ostatné centrá oslabené alebo nepracujú tak plnohodnotne ako v prezenčnej forme štúdia.

Škola a vzdelávanie je pre deti a mladých ľudí determinujúcou vývinovou činnosťou pre daný vek. Dáva zmysel ich každodennosti a dáva zmysel ich bytiu. Ako upozorňuje UNICEF vo svojich zdrojoch a dátach, v prípade zatvorenia škôl je zvýšené riziko rozvoja mnohých problémov a rizikovými situáciami spojených s ich základnými potrebami (predovšetkým u detí zo znevýhodnenými podmienkami).

Keď sa ma niekto pýtal, čo si myslím o vhodnom modeli návratu detí a najmä mladých ľudí do škôl, odpoveď aktuálne veľmi opatrne vyjadrujem v podobe aspoň 1x do týždňa možnosť byť v kontakte so skupinou rovesníkov. Ide o ich psychický vývin, ku vzdelávaniu sa vyjadriť neviem.

ĎAKUJEM všetkým, ktorí to vládali dočítať až sem. A špeciálne ďakujem za pomoc Andrei, Lucii, Svetlane, Ivke a Eve.

(Text vyšiel aj na facebookovom profile Mareka Madra. Intertnetovú poradňi IPčko.sk nájdete na tomto linku.)





Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Tento týždeň píše - ďalšie články

  • Obrázok Detská psychologička Mária Tóthová Šimčáková: „Takto učíte deti, aby neposlúchali.“

    Detská psychologička Mária Tóthová Šimčáková: „Takto učíte deti, aby neposlúchali.“

    „Častokrát sa stáva, že pri komunikácii s dieťaťom ste viac sústredení na to, čo chcete povedať, ako na to, či to vaše dieťa správne pochopí. Týmto nevedomky spôsobujete, že vás dieťa prestane poslúchať," upozorňuje obľúbená detská psychologička Mária Tóthová Šimčáková vo svojom novom článku.

  • Obrázok Zákaz interrupcií nie je cesta, pomoc ženám vyzerá inak

    Zákaz interrupcií nie je cesta, pomoc ženám vyzerá inak

    Spoplatnenie interrupcií pre ženy staršie ako 40 rokov najviac ublíži najzraniteľnejším skupinám – ženám, ktoré žijú v zlých podmienkach, na pokraji chudoby či zažívajú násilie. Ak chce minister zdravotníctva Marek Krajčí znižovať počet interrupcií a ženám naozaj pomôcť, mal by konať inak, odkazuje dlhoročná aktivistka v oblasti ľudských práv Adriana Mesochoritisová v našej pravidelnej rubrike Tento týždeň píše.

  • Obrázok Katka Králová z Nevýchovy: „Keď mama zlyhá. Chcem tu byť pre svoje dieťa, ale som podráždená a nepríjemná. Čo teraz?“

    Katka Králová z Nevýchovy: „Keď mama zlyhá. Chcem tu byť pre svoje dieťa, ale som podráždená a nepríjemná. Čo teraz?“

    „Bola si prosto Monča, Peťa, Linda, Zuzka... a nevedela si si predstaviť, že raz tu bude niekto maličký, za koho by si dýchala. A teraz je tu, sladký, dokonalý, a tá Monča, Peťa, Linda, Zuzka musia ísť nabok, však? Musíš byť na sto percent mama. Opýtaj sa jej, rovnako ako sa možno pýtaš svojho dieťaťa, čo by potrebovala? Čo by jej urobilo dobre?" píše Katka Králová, autorka prístupu Nevýchova, ktorý odmieta tvrdú, ale aj benevolentnú výchovu a snaží sa pochopiť a naplniť potreby detí, rovnako i potreby rodičov.

  • Obrázok Slová vo výchove nestačia

    Slová vo výchove nestačia

    Poznáte to? Deťom vysvetľujete, čo a prečo urobili zle, čo sa stane, ak to nezlepšia, a naopak, čo by robiť mali, no aj tak máte pocit, že sa vaša námaha míňa účinku? Nezúfajte, je to prirodzené, detská myseľ funguje viac na obrazoch ako na slovách, čo ako pekných. Ako sa deťmi účinne hovoriť, vysvetľuje v našej rubrike Tento týždeň píše klinická psychologička Lýdia Adamcová.

  • Obrázok Psychologička Mária Tóthová Šimčáková: Dobré rady pre rodičov, ako psychicky zvládnuť dnešné obdobie

    Psychologička Mária Tóthová Šimčáková: Dobré rady pre rodičov, ako psychicky zvládnuť dnešné obdobie

    Aj rodičia sú dnes v prvej línii. Máme na mysli prvú líniu stresu a povinností. Učiť sa doma s deťmi, starať sa o domácnosť, variť i viackrát denne, do toho samozrejme vykonávať svoje zamestnanie. Niet sa čo čudovať, že veľa mám, ale i otcov je na pokraji psychického zrútenia. Obľúbená psychologička Mária Tóthová Šimčáková má však zopár dobrých rád, ako tomu predísť. Prečítajte si jej článok v našej pravidelnej sobotňajšej rubrike Tento týždeň píše.

  • Obrázok Každý z nás je pre svoje dieťa najlepším rodičom, treba len nájsť sebaistotu

    Každý z nás je pre svoje dieťa najlepším rodičom, treba len nájsť sebaistotu

    Byť rodičom nás nik neučil, a hoci nám veľa napovedajú naše inštinkty, nie vždy dokážeme reagovať tak, ako by sme si želali. Rád a odporúčaní je plný internet, tie sa však nedajú vždy zovšeobecňovať. Najdôležitejšie je nájsť odpovede v sebe, objaviť vlastnú silu a rodičovské kompetencie. K tomu má pomôcť rodičovský koučing. Ako funguje, vysvetľuje koučka Katarína Winterová z portálu mamedeti.sk v našej rubrike Tento týždeň píše.

  • Obrázok Ako dohnať zameškané. Opakovať ročník alebo učiť aj v sobotu?

    Ako dohnať zameškané. Opakovať ročník alebo učiť aj v sobotu?

    Silvia Bodláková je dlhoročná učiteľka matematiky a informatiky na základnej škole Tilgnerova v Bratislave a súčasné dištančné vzdelávanie nepovažuje za dostatočné. Žiaci učivo neovládajú v požadovanej kvalite, mnohí sa dokonca neučia takmer vôbec. V našej rubrike Tento týždeň píše sa zamýšľa nad tým, ako deficit dobehnúť a vôbec sa neobáva nepopulárnych riešení.

Ďalšie články v rubrike >