Autistických detí je na Slovensku do 18 tisíc.
Foto: shutterstock.comNová štúdia vedcov z univerzity v Uppsale a Karolínskeho inštitútu ukazuje, že deti, u ktorých sa neskôr vyvinú príznaky autizmu, vykazujú odlišnú aktivitu vo vizuálnej kôre mozgu od veku piatich mesiacov pri pozorovaní určitých typov pohybu. Toto zistenie môže naznačovať, že autisti vnímajú svoje okolie inak už od útleho veku – a to môže ovplyvniť ich vývoj a učenie.
Očkovanie nespôsobuje autizmus
Dôkazy pochádzajú zo štúdie na viac ako pol milióne detí. Autizmus je opísaný ako problémy v sociálnej komunikácii spolu s obmedzenými a opakujúcimi sa vlastnosťami v správaní a záujmoch. Výskum však ukazuje, že toto je len malá časť toho, čo robí autistov odlišnými, dokonca aj tými najviditeľnejšími. Majú tiež odlišné vnímanie rôznych podnetov a reakcií na ne.Množstvo štúdií ukázalo súvislosť medzi autizmom a ťažkosťami s vnímaním celých jednotiek vo vizuálnych pohybových vzorcoch, napríklad, keď kŕdeľ vtákov vytvára spoločný pohyb na oblohe, autista vidí jednotlivé zvieratá, ale nevníma ich ako celok. Schopnosť integrovať pohybové signály do celkového obrazu je dôležitá z hľadiska schopnosti správne vnímať, ako sa objekty pohybujú vo vzťahu k divákovi.
Nová štúdia, publikovaná v časopise Communications Biology, skúmala aktivitu v mozgu päťmesačných detí sediacich na kolenách svojich rodičov pri pohľade na rôzne typy vizuálnych informácií. Vedci merali reakcie mozgu detí na jednoduché vizuálne zmeny svetla (napríklad zmenu smeru čiary) a zložitejšie vzorce, kde bola testovaná schopnosť vidieť celé jednotky.
Pri hodnotení výskumníci použili technológiu EEG, ktorá zaznamenáva slabé elektrické signály prirodzene generované v mozgovej kôre pri spracovaní informácií. Signály merali pomocou elektród umiestnených okolo hlavy na špeciálne upravenom viečku.
Iný pohľad na realitu
Ukázalo sa, že deti, ktoré neskôr – vo veku troch rokov – vykazovali mnohé z klasických príznakov autizmu, mali odlišnú mozgovú aktivitu, keď sa na obrazovke zobrazili zložité pohybové vzorce. To naznačuje, že mozog autistov spracováva vizuálny pohyb inak ako v ranom detstve. Jednoduchšie vizuálne zmeny na druhej strane vyvolali jasnú a podobnú reakciu v mozgu všetkých detí.„Vidieť tento rozdiel niekoľko rokov pred rozvojom príznakov autizmu je niečo úplne nové a prispieva to k lepšiemu pochopeniu toho, ako vyzerá raný vývoj autizmu. Autizmus má silnú dedičnú zložku a je pravdepodobné, že rozdiely, ktoré pozorujeme v zrakovom vnímaní v detstve, súvisia s genetickými rozdielmi,“ vysvetľuje vedúci štúdie Terje Falck-Ytter, profesor na katedre psychólogie na Uppsalskej univerzite.
„Subjektívna skúsenosť dojčiat so zrakovým pohybom sa dá len odhadnúť. Avšak vzhľadom na výsledky a predchádzajúce štúdie vzťahu medzi mozgovou aktivitou a skúsenosťami u dospelých s touto diagnózou je pravdepodobné, že ju prežívajú inak. Je tiež možné, že toto zistenie súvisí s vnímaním zložitých pohybov, ako je interpretácia výrazov tváre,“ dodal.
Nádej do budúcnosti
Štúdia je súčasťou väčšieho výskumného projektu EASE (Early Autism Sweden) v spolupráci medzi univerzitou v Uppsale a Centrom pre neurovývojové poruchy (KIND) Karolínskeho inštitútu. Keď mali deti tri roky, dostali štandardizované pozorovanie hry s psychológom a na základe toho každé dieťa dostalo hodnotenie úrovne autizmu.„V súčasnosti autizmus nemôže byť presnejšie diagnostikovaný do veku dvoch až troch rokov, ale dúfame, že viac poznatkov o ranom vývoji nám umožní urobiť tieto hodnotenia skôr v budúcnosti. Rodinám by to uľahčilo získanie podpory a možno aj individualizovanej výučby. Mohlo by to tiež podnietiť úplne nový výskum včasných intervencií. Je však dôležité zdôrazniť, že presnosť merania EEG bola príliš nízka na predpovedanie vývoja jednotlivých detí. Je preto príliš skoro povedať, či táto metóda bude mať klinickú hodnotu napríklad pre včasnú detekciu,“ uzatvára Terje Falck-Ytter.
