Teplú radšej nie.
Foto: Shutterstock.comTeplá voda sa síce pripravuje zo studenej pitnej vody, je tu však niekoľko zásadných ale. Jednak môže obsahovať chemické látky, ktoré sa používajú na jej úpravu a v studenej vode sa nevyskytujú. Ďalším rizikom je množenie niektorých baktérií, ktorým sa v teplej vode darí lepšie ako v studenej. A napokon vplyvom vyššej teploty môže dochádzať k prenikaniu niektorých nežiaducich látok z vodovodného potrubia do vody. Medzi také látky patria napríklad ťažké kovy ako olovo či zinok. Používajte preto na prípravu nápojov či na varenie radšej len studenú vodu a teplú majte na umývanie, upratovanie či zalievanie.
Pre pár rokmi prišiel do módy veľký hit. Popíjanie teplej vody s citrónom ráno nalačno. Toto jednoducho opatrenie má podľa svojich propagátorov naštartovať trávenie, detoxikovať organizmus, prispieť k chudnutiu a spomínalo sa ešte veľa ďalších zdravotných benefitov. Vedci sa sporili, či môže naozaj teplá voda s citrónovou šťavou takto všestranne prospieť organizmu, niektorí upozorňovali, že na to nie je dostatok dôkazov. Okrem zdravotnej spornosti sa však objavil aj ďalší protiargument.
V teplej vode sa jednoduchšie množia baktérie. Niektoré druhy baktérií, ale i plesní či kvasiniek nie sú pre človeka závažné, avšak negatívne ovplyvňujú chuť či pach vody. Iné však môžu spôsobiť závažné problémy, a to najmä ľuďom s oslabenou imunitou a celkovo horším zdravotným stavom. V našich podmienkach ide napríklad mikroorganizmy ako legionella, atypické mykobaktérie či meňavky z rodu acanthamoeba.
Legionella či mykobaktérie
Legionella je asi najnebezpečnejšou baktériou, ktorou sa možno nakaziť z teplej vody, avšak nie tak, že ju vypijete, ale vdýchnutím aerosólu, typicky pri sprchovaní. „Baktérie spôsobujú závažnú infekciu dýchacích ciest a Slovensko ako aj ostatné európske krajiny eviduje významný nárast počtu legionelóz najmä v súvislosti s teplou vodou. Liečba patrí k finančne aj časovo najnáročnejším spomedzi ochorení, ktorých faktorom prenosu je voda,” konštatuje Úrad verejného zdravotníctva. Závažný zápal pľúc sa najskôr javí ako bežná respiračná infekcia, avšak jeho smrtnosť je až 25 percent. Pre prevenciu je dôležitá stála a dostatočná teplota teplej vody v rozvodoch, pretože od istej teplotnej hranice sa už legionelle nedarí.Novela zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, ktorá začala platiť od tohto roka, preto stanovila rozsah teploty teplej vody od 50 do 55 stupňov. „Dlhodobo sa potvrdzuje, že prevádzkovatelia a vlastníci budov sa snažia znižovať teplotu teplej vody, ktorá tak vytvára ideálne prostredie pre množenie patogénnych baktérií, najmä baktérií rodu legionella. Čoraz viac prevádzkovateľov rôznych zariadení, aby ušetrili, tiež začína vyrábať teplú vodu z vlastného zdroja, ktorý nemá kvalitu pitnej vody,” vysvetlili odborníci z Úradu verejného zdravotníctva.
Ďalšie riziká sú spojené s výskytom takzvaných atypických mykobaktérií. Tento druh baktérií spôsobuje aj tuberkulózu. Napadajú najmä oslabených ľudí. Prejavy sa môžu sústrediť v respiračnom trakte, avšak aj v iných orgánoch ľudského tela. Atypických mykobaktérií je veľa druhov, niektoré spôsobujú ťažký priebeh ochorenia, iné miernejší. Liečba je často veľmi náročná, postihnutí musia brať dlhú dobu lieky, ktorých efekt je neistý.
Riziko predstavuje aj meňavka z rodu acanthamoeba, ktorá sa teplej vode ľahko množí. Môže spôsobovať zápal očnej rohovky s rizikom straty zraku. Na údržbu kontaktných šošoviek by preto ich majitelia nikdy teplú vodu používať nemali, ale vždy len k tomu určený roztok.
Tip: Ak si teplú vodu s citrónom neviete odpustiť, zohrejte si radšej v kastróliku či rychlovarnej kanvici vodu studenú a teplú vodu využívajte inak.
Olovo, meď, zinok...
Ďalším zdravotným rizikom teplej vody je uvoľňovanie nežiaducich látok z vodovodného potrubia do tekutiny. Vedci z brnianskej Mendelovej univerzity pred časom skúmali, čo všetko sa môže nachádzať v potrubiach, ktorými pár dní žiadna voda netečie napríklad preto, že majitelia bytu či domu sú na dovolenke.V testoch vedci zistili obsah ťažkých kovov, ako sú zinok, meď, nikel alebo olovo. V niektorých prípadoch bola koncentrácia prekročená až trojnásobne. Vedci síce neskúmali látky, ktoré sa z potrubia uvoľňujú do teplej vody, avšak preukázali, že potrubie nemusí byť zdravotne bezpečné a ak nastanú vhodné podmienky, zdravotné následky na seba nenechajú čakať.
Pozorovania ukázali, že najviac ťažkých kovov sa do vody dostáva z pozinkovaného potrubia. Vedci pritom namerali extrémne nadlimitné množstvo zinku. Neobstálo ani v dnešnej dobe veľmi používané potrubie z medi. „Celkom nás prekvapilo, že dosť kovov sa uvoľňovalo aj z antikoróznej ocele, teda nerezu. Relatívne dobre vyšlo potrubie z polyethylénu," vysvetlil Petr Junga, vedúci Ústavu poľnohospodárskej, potravinárskej a environmentálnej techniky Mendelovej univerzity. Zdravotné problémy by po vypití kontaminovanej vody nemali byť závažné, ale môžu sa objaviť bolesti hlavy či brucha, nevoľnosť, zvracanie či únava.
