Pôrodnice sa menia, no oddelenia šestonedelia nerešpektujú ženy, odhalil prieskum slovenských nemocníc

Patricia Poprocká, 15. januára 2019 o 06:09

Slovenské pôrodnice sú zastaralé, no ešte horšie sú na tom oddelenia šestonedelia. Matky tam dostávajú dávno prekonané a nesprávne rady o tom, ako pristupovať k dieťaťu. Kým pôrodnice sa snažia svoje praktiky vylepšovať a modernizovať, oddelenia šestonedelia často zotrvávajú v rutine, ktorej výsledkom sú uplakané bábätká a vystresované matky.

Väčšina žien pri výbere pôrodnice zohľadňuje najmä možnosti pri pôrode. Dobrý pôrod s empatickým lekárom však nezaručí aj príjemne strávené dni na oddelení šestonedelia.

Foto: shutterstock.com

Svedčí o tom aj interaktívny prieskum, ktorý od roku 2010 vykonáva v slovenských pôrodniciach občianske združenie Mamila. Výsledky za posledné dva roky sú alarmujúce.

Kontakt koža na kožu – načo?

Drvivá väčšina žien, takmer 90 percent, napríklad nedostala informácie o dôležitosti kontaktu s bábätkom koža na kožu. Bonding má pritom priaznivý vplyv nielen na dojčenie, ale aj celkovú psychickú pohodu matky a bábätka.

Naše novorodenecké oddelenia však túto informáciu zrejme nepovažujú za závažnú, personál radšej matkám pri problémoch s dojčením alebo plačúcim bábätkom odporúča cumlíky, klobúčiky či umelú výživu.

Umelé mlieko aj keď ho netreba

Umelé mlieko dostala v pôrodnici zhruba polovica bábätiek, pričom polovica z nich bez súhlasu matky. „Toto je alarmujúce číslo, pretože podanie umelého mlieka v nemocnici podľa štúdií znamená, že dieťa bude vysoko pravdepodobne kŕmené umelým mliekom aj po príchode domov,“ komentuje výsledky prieskumu predsedníčka združenia MUDr. Lucia Kantorová.

Zlý sen, žiaľ bežný v našich pôrodniciach. Bábätko patrí k matke, nie do prenosnej vaničky.

Foto: shutterstock.com

„Moja dcérka už v prvú noc dostala umelé mlieko, keďže neutíchajúco plakala. Moje bradavky sú malé a ploché, jedenkrát mi sestrička ukázala, ako si ju priložiť (priložila mi ju ona s tým, že mi stačila prsník). Do dňa odchodu z pôrodnice mi vždy len povedali: Prikladajte si ju a až potom jej dajte umelé mlieko. Medzitým mi jedna sestrička odporučila dať jej cumlík, iná mi vynadala, že ju príliš prekrmujem a ďalšie novorodenecké sestry híkali, že ona je hladná. V deň odchodu z pôrodnice mi jedna sestrička odporučila a vlastne aj predala klobúčik na dojčenie,“ opisuje problémy a ich riešenie na oddelení šestonedelia jedna z účastníčok prieskumu.

Pätina žien uviedla, že v nemocnici bol na nich vyvíjaný nátlak, aby dieťa dokrmovali umelým mliekom. Zhruba rovnakému počtu žien nebolo vysvetlené, prečo ich bábätko dostalo takýto príkrm.

„Áno, aj mne sa to stalo. Lekárke sa pri vizite zdalo, že moje dieťa príliš plače. Tak mi chcela nanútiť skúšku kojenia, či dosť pije a či ho netreba prikŕmiť. Bolo to moje tretie dieťa a dojčenie fungovalo naozaj bez problémov, no ona ma vôbec nepočúvala. Akurát ma tým vyviedla z rovnováhy, úplne zbytočne. Syn pochopiteľne plakal, keď ho počas úkonov zobudili, rozbalili...,“ opisuje svoje zážitky pre ahojmama.sk Marcela.

Nesprávne rady

Matky navyše dostávali od personálu úplne mylné a zastaralé informácie, napríklad že dojčenie má byť časovo obmedzené. Hoci bábätko sa má dojčiť na požiadanie neobmedzene dlhý čas, polovici žien personál odporúčal, aby dieťa dojčili len presne vymedzený počet minút.

O tom, že mamičky môžu po odchode z pôrodnice vyhľadať pomoc laktačných poradkýň, sa tiež väčšina nemocníc nezmieňuje.

Dobrý pôrodník neznamená pohodu na šestonedelí

Rodiť na Slovensku je naozaj ťažké. Väčšina žien pri výbere, v ktorom zariadení privedie na svet svoje dieťa, zohľadňuje predovšetkým to, aké možnosti bude mať pri pôrode. Dobrý pôrod s empatickým pôrodníkom však neznamená automaticky aj následné príjemne strávené dni na oddelení šestonedelia.

„Je s tým problém,“ priznáva aj pôrodník, ktorý si neželá byť menovaný. „Stáva sa mi to už na sále, keď sa napríklad po pôrode snažím rešpektovať predstavy rodičky a umožniť jej kontakt s bábätkom, no príde novorodenecká sestra a začne brať dieťa, ako keby ho musela resustitovať...“

Podľa psychiatra profesora Jozefa Hašta, ktorý dlhé roky zdôrazňuje nevyhnutnosť vzájomnej blízkosti matky a bábätka môže byť za takýmto prístupom personálu nedostatok informácií, nedostatok prajnosti, alebo neochota meniť zaužívané. „V zdravotníctve je veľmi silná hierarchia. Primár má rozhodujúce slovo, tomu, ako on vedie oddelenie, sa prispôsobujú ostatní. Takže pokiaľ on prevzal od svojho učiteľa, že tá rutina, ktorú ho on ako expert naučil, je správna, nemá potrebu nič meniť,“ povedal v rozhovore pre ahojmama.sk.

Nemocnice zväčša tvrdia, že sa snažia vyjsť rodičkám maximálne v ústrety. Novinku, ktorá by mohla prispieť k zlepšeniu pomerov, teraz ohlasuje napríklad nemocnica v Galante. Chystá sa profesionálne vyškoliť laktačnú poradkyňu a lekára, ktorý by sa tiež zaoberal podporou dojčenia.

Prieskum Mamily, aké podmienky pre úspešné dojčenie jednotlivé nemocnice vytvárajú, nájdete tu. Výsledky zbierané od roku 2010 sú interaktívne a umožňujú porovnať medzi sebou dve nemocnice alebo vybranú nemocnicu s celoslovenským priemerom.

Výsledky v rokoch 2017-2018 v číslach
  • vyše 50 % bábätiek dostalo už v pôrodnici umelé mlieko

  • vyše 25 % bábätiek ho dostalo bez súhlasu matky

  • vyše 20 % žien uviedlo, že na nich bol vyvíjaný tlak, aby dokrmovali umelým mliekom

  • vyše 20 % žien nikto nevysvetlil, prečo má ich bábätko dostávať umelé mlieko

  • takmer 90 % žien nikto nepovedal o dôležitosti bondingu

  • vyše 60 % žien nemalo možnosť byť spolu s bábätkom v rovnakej izbe

  • 50 % žien dostalo nesprávnu informáciu, že majú dojčiť len určitý počet minút

  • takmer 80 % žien nedostalo informáciu, kde môžu získať pomoc s dojčením

  • (Zdroj: Mamila o.z.)





    Pridajte komentár

    táto funkcia je len pre prihlásených

    Prihláste sa



    Prvý rok - ďalšie články

    Ďalšie články v rubrike >