Čím dlhší neprerušený kontakt koža na kožu pred prvým prisatím, tým viac klesajú hladiny stresového hormónu u bábätka.
Foto: shutterstock.comUpozorňujú na to aj psychiatri Natália Kaščáková a Jozef Hašto v poslednom článku o bondingu, uverejnenom v časopise Slovenská gynekológia a pôrodníctvo. Spomínajú v ňom vedecké štúdie, potvrdzujúce význam kontaktu bábätka a matky po narodení pre telesnú teplotu či správne prisatie s prsníku.
Napríklad štúdia petrohradských vedcov dokázala, že deťom, ktorým bol umožnený kontakt koža na kožu s matkou, sa najrýchlejšie zvýšila telesná teplota a zostávala nemenná dokonca aj na druhý deň po pôrode.
Naopak, systém, ktorý sa praktizuje u nás, že sa dieťa zoberie na vyhriatie do inkubátora, prípadne sa zabalí do zavinovačky, štúdia odhalila ako maximálne nevhodný. Bábätkám v zavinovačkách totiž telesná teplota na nožičkách počas prvých dvoch hodín dokonca poklesla.
Prvé prisatie? Je veľmi dôležité, aby bolo spontánne
Vedci navyše zistili, že nie je bonding ako bonding. Veľmi dôležité napríklad je, aby si dieťa samo našlo cestu k prsníku. Aj keď sa dieťa položí priamo na prsník, cestu k bradavke si samé nájde až po 30-40 minútach. Najprv len olizuje prsník a svoje ruky, kde má zvyšky plodovej vody.
Čo sa deje, ak je dieťa bezprostredne po narodení priložené na brucho matky
Dieťa, ktoré je spočiatku pokojné a málo sa hýbe, začne pohybovať rukami smerom k svojím ústam a matkiným prsníkom.
Väčšinou sa do 60 minút doplazí samo k prsníku a prisaje sa.
Dieťa je v tomto okamihu veľmi bdelé, excitované a hľadá očný kontakt s matkou.
Taká stimulácia podporuje u matky vyplavenie oxytocínu a spúšťa sa produkcia mlieka/kolostra.
Po vzájomnej interakcii dochádza u oboch k uvoľneniu a veľkej únave, čiastočne aj vplyvom prolaktínu, ktorý sa vylučuje.
Dieťa spravidla po dvoch hodinách na prsníku zaspí, či už bolo schopné cicať, alebo nie.
Matke sa pri kontakte koža na kožu rozšíria cievy na hrudníku a narastie teplota na hrudi, podobné zmeny sa dejú aj u dieťaťa.
(Zdroj: Natália Kaščáková, Jozef Hašto: Význam endogénneho oxytocínu pri prirodzenom vaginálnom pôrode a bondingu)
„Je veľmi dôležité nezasahovať do procesu a umožniť neprerušený kontakt koža na kožu, aby proces prvého prisatia mohol nastať spontánne,“ konštatujú Natália Kaščáková a Jozef Hašto v spomínanom článku, ktorý sa volá Význam endogénneho oxytocínu pri prirodzenom vaginálnom pôrode a bondingu.(Zdroj: Natália Kaščáková, Jozef Hašto: Význam endogénneho oxytocínu pri prirodzenom vaginálnom pôrode a bondingu)
Švédski vedci porovnávali prisatie bábätiek, ktoré matkám po 20 minútach kontaktu koža na kožu odňali na váženie, meranie a obliekanie a potom opäť priniesli, a bábätiek, ktoré matkám nechali nepretržite. V prvom prípade sa nie všetky bábätká prisali správne, pričom niektoré vôbec. „V druhej skupine sa správne prisali všetky deti, pričom rozdiely boli významné,“ uvádzajú Natália Kaščáková a Jozef Hašto.
Ako vysvetľujú, keď sa dieťa položí na matkino brucho, môže realizovať svoj vrodený program samostatného doplazenia k prsníku a prisatia. „Zdá sa, že je pri tom vedené tepelným gradientom (hrudník a prsník sú najteplejšie) a feromónmi z pachových žliaz.“
Koža matky znižuje stres z narodenia
Okrem toho švédski vedci zistili, že čím dlhší neprerušený kontakt koža na kožu bol umožnený pred prvým prisatím, tým viac poklesli hladiny stresového hormónu kortizol.
„Kontakt koža na kožu je najlepšou a zároveň nenáročnou intervenciou, ktorá u matky znižuje stres, úzkosť a vnímanie bolesti, a u novorodenca znižuje stres z toho, že sa narodil,“ zdôrazňujú v článku Natália Kaščáková a Jozef Hašto.
Zvyšuje sa pri ňom produkcia oxytocínu, hormónu, ktorý okrem iného posilňuje zmyslové vnímania farby či vône, pamäť a vštiepivosť. Ako uvádza citovaný článok, dieťa sa už len pri samotnom pohľade na tvár matky cíti dobre, klesá úroveň stresu. Platí to i pre matku a ide doslova o „lásku na prvý pohľad“. „K interakcii pohľadom pomáha vrodená tendencia novorodenca vyhľadávať konfiguráciu oči – ústa, pohľad novorodenca do matkiných očí obvykle opisujú matky ako pocit šťastia a hlbokého spojenia - vidíme sa,“ píšu autori spomínaného článku.
Slovenská realita: Pokarhanie za porušenie predpisov
Aby začali naše pôrodnice postupovať pri narodení bábätiek v súlade s biologickými zákonitosťami, mali by zmeniť zaužívanú rutinu a predovšetkým spôsob myslenia personálu.
„Je dôležité, aby sa personál stal citlivým na dôležitosť neprerušovaného kontaktu koža na kožu. Prvé meranie, váženie a obliekanie dieťaťa by malo nastať až po prvom nadojčení,“ zdôrazňujú Natália Kaščáková a Jozef Hašto.
„Ak je to z hľadiska zdravotného stavu matky a dieťaťa možné, je dôležité umožniť rodičom a dieťaťu neprerušovaný čas, bez zbytočného rušenia personálom, prospešné je aj opustenie miestnosti, rodičia sa môžu správať intuitívnejšie a prirodzenejšie, keď nie sú pozorovaní,“ pripomínajú.
Po bondingu by mal pre vzájomnú pohodu matky a dieťaťa kontakt pokračovať, a to pobytom v jednej miestnosti, spaním v jednej posteli a následným nosením v šatke či nosiči.
Realita je však u nás často úplne iná. Bábätká napriek odporúčaniam odborníkov a prianiam matiek berú na prvé vyšetrenia, ktoré by sa mohli urobiť aj na tele matky, a rovnako ich vážia a merajú, hoci aj to by mohlo počkať.
Žilinský gynekológ Ivan Wallenfels, tiež zástanca bondingu, pred niekoľkými rokmi spomínal v časopise Dieťa prípad pôrodu vlastnej manželky v trenčianskej pôrodnici, pri ktorom si vybavil s personálom, aby ich nechali všetkých troch osamote dve hodiny v pôrodnom boxe. „Nikto nás nerušil, nikto nám bábätko nebral, boli sme tam len my a tešili sme sa. Bol to jeden z najkrajších našich spoločných zážitkov,“ opísal. Na druhý deň – dostal pokarhanie za porušenie interných predpisov oddelenia.
Aj bedding–in , teda spoločné spanie, v našich nemocniciach končieva pokarhaním. Pokarhaním matiek zo strany sestričiek a opakovanými výzvami, aby dávali deti do postieľok.
