Pomoc, neviem dýchať! Keď stres prerastá cez hlavu, môže prísť tetánia

Patricia Poprocká, 14. decembra 2018 o 06:00

Aneta zmaturovala na čisté jednotky, preto bolo pre okolie prekvapením, že sa neprihlásila na žiadne ďalšie štúdium. Kým jej známi dodnes krútia hlavou nad tým, že je už pol roka doma a nerobí nič, jej najbližší jej doprajú pokoj. Vedia, čo ju stálo vysvedčenie so samými výbornými, maturita pre ňu predstavovala neúnosný stres, ktorý u nej spustil kŕče a záchvat. Lekári jej diagnostikovali tetániu.

Tetániu niektorí označujú za chorobu uponáhľanej doby, ktorá kladie na ľudí privysoké nároky.

Foto: shutterstock.com

Ide o ochorenie na rozmedzí neurológie a psychiatrie, zjednodušene povedané na precitlivelosť nervového systému na nadmernú záťaž. Najčastejšie postihuje mladých a mladých dospelých. Väčšinou sa prejaví v stresových situáciách u niekoho, kto má na to predispozície. Spúšťačom však býva vonkajší podnet.

„Precitlivelosť nervového systému pri záťaži sa prenáša do svalstva, kože, človek sa nedokáže nadýchnuť, dostáva kŕče, dýcha rýchlo a veľmi sa to potom zhoršuje,“ približuje primárka psychiatrického oddelenia Nemocnice s poliklinikou v Levoči Erika Gernáthová.

Liečba tetánie existuje, aj keď nikdy nie je isté, pri akom vonkajšom podnete sa stavy opäť vrátia. Ak má raz človek na to osobnostné a fyziologické predispozície, možno už len minimalizovať vonkajšie vplyvy.

Niektorí odborníci ju označujú za novodobú chorobu uponáhľanej doby, ktorá kladie na ľudí nadmerné nároky, pričom ľudský mozog nie je stavaný zvládnuť takú enormnú záťaž. Nedávno ochorenie priznala moderátorka Jasmina Alagič. Ako opísala pre časopis Šarm, mávala problémy s tlakom, cítila brnenie v prstoch aj v nohách, no nepripisovala tomu pozornosť. Tetanický záchvat ju zastihol za volantom.

Tetániu nedávno priznala aj moderátorka Jasmina Alagič. Na snímke s kolegom Matějom Ruppertom.

Foto: TV Markíza

Kto a prečo dokáže chorobe odolať, a kto nie, sa celkom jasne povedať nedá. Isté však je, že hoci je tetánia považovaná predovšetkým za chorobu mladých medzi 20 a 30 rokmi, zasahuje už aj teenagerov.

Podozrenie na ňu má napríklad študentka bilingválneho gymnázia Monika. Pred písomkami aj skúškami máva triašky, kŕče v rukách a nohách, aj problémy s dýchaním. K lekárovi však ísť nechce a vždy sa jej napokon nejako podarí upokojiť a skúšky zvládnuť.

Tetanické stavy sa liečia dávkami magnézia, ktoré pôsobí upokojujúco, v kombinácii s liekmi proti úzkosti. V niektorých prípadoch pomáha aj psychoterapia, autogénny tréning či biofeedback. To je meranie psychofyziologických funkcií, teda sa meria účinok stresu na organizmus.

Problémom pri liečbe podľa primárky Eriky Gernáthovej býva, že ľudia často liečbu netolerujú, prehnane sa pozorujú, cítia veľa vedľajších účinkov liekov.
V zásade však môžu viesť normálny život. „Bývajú obdobia, kedy majú pacienti pokoj, potom opäť prichádza zhoršenie,“ približuje.

Ako v prípade všetkých chorôb, aj tu je najlepšou liečbou prevencia. Teda snažiť sa o vyrovnaný životný štýl, okrem povinností si vyhradiť aj čas na odpočinok a nedovoliť, aby človeku povinnosti prerástli cez hlavu. Na to kladie po prepuknutí ochorenia dôraz podľa vlastných slov aj Jasmina Alagič. „Musím mať iný režim, zvoľniť. Najdôležitejší je pravidelný režim čo sa týka spánku a jedla,“ povedala pre Šarm.

Neklásť na seba privysoké nároky, uvedomiť si, že život nie je len o súťažení a najlepších výsledkoch v práci. K tomu môže pomôcť predovšetkým psychoterapia.


ANKETA:

Myslíte si, že dnešní teenageri sú vystavení väčším tlakom než ich rovesníci v minulosti?

38,2%



47,2%



14,6%












Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Zdravie - ďalšie články

Ďalšie články v rubrike >