Samovrážd mladistvých pribúda, odbornej pomoci je pre nich zasa čoraz menej.
Foto: shutterstock.comPočet nešťastných detí, ktoré sa pokúsili o samovraždu, vlani opäť narástol. Rovnako aj tých, ktorí sa zabili. Ako uviedol generálny riaditeľ Národného centra zdravotníckych informácií Peter Blaškovitš, vlani život samovraždou ukončili tri dievčatá do 14 rokov. Ďalší štrnásti boli vo veku od 15 do 19 rokov, z nich bolo trinásť chlapcov.
Kým pred piatimi rokmi z celkového počtu samovrážd a samovražedných pokusov tvorili deti a mladiství len malú časť - 2,3 % z celkového počtu samovrážd a 8 % pokusov o samovraždu, vlani ich podiel narástol na 3,4 % a 15,3 %.
Hlavnými príčinami boli konflikty a rodinné problémy, no spôsobili ich aj ťažkosti v škole. Psychiatrickú diagnózu pri pokuse o samovraždu odborníci zistili asi v 76 % prípadov všetkých samovražedných pokusov.
Psychické choroby, ktoré sa začnú v mladosti, často pokračujú v dospelom živote. Ako podľa agentúry SITA uviedol primár detskej psychiatrie LF UK Ján Šuba, hlavnými spúšťačmi problémov sú nepriaznivé životné udalosti, nízke sebavedomie, intoxikácia drogami a zneužívanie.
Odborná pomoc, ktorá by týmto ľuďom mala byť poskytnutá, je neraz ťažko dostupná. Počet detských pacientov s psychickými chorobami narastá. Na druhej strane však ubúda lekárov a zariadení, kde by mohli pacientom pomôcť.
Samovraždy na Slovensku
Pritom skoré rozpoznanie zmien psychiky a následná liečba sú podľa odborníkov podstatné pri prekonaní psychických problémov. Včasná diagnostika výrazne zvyšuje šance kvalitného zapojenia sa do života, uviedol Ján Šuba. Zatiaľ sú však podľa neho neúspešní.
Chýbajú lôžka i personál. Po porušení viacerých pracovísk sa len v ambulanciách bratislavskej kliniky počet detských pacientov zdvojnásobil, ak nie strojnásobil.
Lepšie to nie je ani v liečebniach. Napríklad bývalé 30-lôžkové oddelenie pre deti a dorast v Psychiatrickej nemocnici Philippa Pinela v Pezinku bolo už dávnejšie zrušené a v roku 2015 zanikol aj detský psychiatrický stacionár v Bratislave. Takže hlavné mesto nemá zabezpečenú pokračujúcu liečbu pre deti a dorastencov na lôžkach ani v psychiatrickom stacionári.
V Košiciach nedisponujú akútnymi psychiatrickými lôžkami vôbec, v Prešove zas chýba školený stredný personál v novom oddelení pre dorastencov, ktorí boli v kontakte s drogami. „V aktuálnych podmienkach nemáme šancu poskytovať psychiatrickú zdravotnú starostlivosť na úrovni okolitých štátov,“ konštatoval Ján Šuba.
Snaha oživiť linku dôvery
Odborníci zistili, že nešťastným deťom zvažujúcim samovraždu, pomáhajú aj linky dôvery. Ako uviedol riaditeľ Ligy za duševné zdravie SR Martin Knut, zaznamenali korelácie medzi množstvom samovrážd, keď linka fungovala a nefungovala.
Kým linka dôvery fungovala, bol počet dokonaných samovrážd skoro o desatinu nižší. Odborníci vybavili 8 500 akútnych telefonátov, v ktorých sa volajúci zbavil svojho napätia alebo ho nasmerovali na stretnutie s expertom v mieste bydliska. Najakútnejšie situácie boli hlavne v noci.
„Linka existovala tri roky a svoju činnosť skončila pred dvanástimi rokmi," uviedol Martin Knut. Odvtedy sa ju snažia sprevádzkovať, aby fungovala 24 hodín denne.
V snahe opätovne sprevádzkovať nepretržitú linku dôvery zorganizovala preto Liga za duševné zdravie zbierku Deň nezábudiek. Zapojilo sa do nej dvetisíc dobrovoľníkov. Ak sa nepodarí vyzbierať dostatok peňazí na linku, použijú ich na osvetové činnosti, napríklad v stredných školách.
