Dojčenie je pre dieťa to najlepšie, ale... Častý úvod k propagácii umelého mlieka.
Foto: shutterstock.comKoľko ľudí si pri zmienke o bábätku predstaví cumeľ či fľašu? Koľkí dojčenie a nosenie dieťaťa v náručí? „Firmy vyrábajúce umelé mlieko majú v médiách a na sociálnych sieťach na matky trikrát väčší dosah ako vedecké informácie o dojčení z nekomerčných zdrojov,“ skonštatovala správa Svetovej zdravotníckej organizácie, ktorú prináša aj portál mamila.sk.
Reklama na umelé mlieko veľmi často vôbec nevyzerá ako reklama, a preto je tak veľmi účinná. WHO poukazuje na fakt, že firmy si platia priestor v sociálnych médiách, ponúkajú matkám rozličné aplikácie, podporné skupiny na internete, „baby kluby“, poradne, súťaže, testovanie výrobkov, rady či články, ktoré vyzerajú ako nezávislé či dôveryhodné informácie. A aj keď mnohé neraz vyzdvihujú dojčenie ako „to najlepšie pre dieťa“, vzápätí ho podsúvajú ako trápenie, resp. ako niečo náročné, bolestivé, problematické. Prezentované rady následne vedú k neodôvodnenému používaniu umelého mlieka a spochybňovaniu materského. Ženy potom riešia, či bábätkám materské mlieko neškodí napríklad hovoria o kolikách, bolestiach bruška, grckaní, plači, refluxe, alergiách alebo alergiách na bielkovinu kravského mlieka.
Výsledkom, na ktorý poukazuje v súvislosti s touto správou MAMILA, napríklad je, že používanie umelého mlieka vo veku dvoch rokov sa považuje za snahu rodičov o čo najlepšie zdravie dieťaťa, ale dojčenie dieťaťa vo veku jedného či dvoch rokov sa považuje za nezdravé, zbytočné či dokonca škodlivé.
Platené celebrity
Ďalším významným marketingovým pomocníkom pre umelé mlieko sú aj podľa WHO platení influenceri a influencerky. Tí matky buď osobnými príbehmi alebo len názormi presviedčajú, resp. vytvárajú dojem, že prejsť na umelé mlieko vyrieši ich rodičovské trápenia. Aj známe repliky „Každá matka chce pre svoje dieťa to najlepšie“ alebo „Dieťa potrebuje hlavne šťastnú matku, lebo šťastná matka rovná sa šťastné dieťa“, sú vlastne reklamnými odkazmi výrobcov umelého mlieka.Slovensko nie je výnimkou, už roky veľa našich známych matiek na svojich sociálnych sieťach propaguje (resp. svojho času propagovalo) firmy vyrábajúce umelé mlieko. Napríklad športovkyne Dominika Cibulková, Nasťa Kuzminová, speváčka Mária Čírová, herečka a spisovateľka Kristína Tormová či moderátorka Jasmina Alagič Vrbovská.
Potreba kúpiť produkt
Azda najznámejšími výnimkami, ktoré naopak, využívali svoju popularitu na podporu dojčenia, sú herečka Slávka Halčáková či tanečníčka Anči Strike, ktorá sa dokonca stala laktačnou poradkyňou a nedávno vysvetľovala záležitosti okolo dojčenia aj v RTVS.„Mala som ponuky, ale odmietala som ich rad za radom. Myslím si, že dojčenie je to, čo treba podporovať. Žijeme v spoločnosti, kedy ľudia majú pocit, že si potrebujú kúpiť produkt, aby mali pocit, že robia pre dieťa niečo správne a dobré. Dojčenie nám ale neponúka žiaden produkt,“ povedala Anči Strike v súvislosti s reklamami na umelé mlieko pred časom v rozhovore pre ahojmama.sk.
WHO volá po obmedzeniach
Firmy, vyrábajúce umelé mlieko majú podľa WHO hodnotu 55 miliárd dolárov a svoje odkazy, ktorými presviedčajú rodiny o kvalitách umelého mlieka, postujú približne 90-krát za deň okolo 229 miliónom používateľov a používateliek.WHO volá po obmedzení reklamy a najmä takýchto praktík. „Propagácia umelého mlieka mala byť obmedzovaná už desiatky rokov. To, že výrobcovia umelého mlieka teraz využívajú silnejšie a záludnejšie marketingové techniky, aby zvýšili svoje predaje, je neospravedlniteľné a musí to byť zastavené,“ povedal Dr Francesco Branca z WHO. Žiaľ, väčšina krajín, vrátane Slovenska, túto záležitosť nijako zásadnejšie nerieši. Reklama na umelé mlieko je u nás prakticky všade, matkám ho odporúča neraz aj samotný zdravotnícky personál.
ANKETA:
