Pitný režim treba dodržiavať aj v zime.
Foto: Shutterstock.comDeti často na pitný režim veľmi nedbajú. Napijú sa, až keď pocítia smäd, a to je zle. Kontrolujte preto, koľko toho za deň vypijú a naučte ich, aby si na to dávali pozor aj samy. Veľa zdravotných či psychických problémov by nemuselo byť, ak by deti dostatočne pili.
Dostatok tekutín samozrejme zabezpečuje dobrú funkciu obličiek, to znamená správne vylučovanie škodlivých látok, ktoré v ľudskom organizme vznikajú. Ak sa organizmus čistí, potom môže celkovo lepšie fungovať. Správny pitný režim má ale vplyv má na fungovanie všetkých orgánov a systémov v ľudskom tele. Zabezpečuje aj látkovú výmenu.
Ak budete dbať na dostatočný pitný režim nielen u seba, ale aj u svojich detí, môžete podstatne znížiť riziko vzniku niektorých ochorení či nepríjemných príznakov (bolesti hlavy či zápcha). Slabý príjem tekutín zvyšuje riziko vzniku infekcií močových ciest, zápalu slepého čreva, u dospelých tiež riziko vzniku niektorých druhov rakoviny, napríklad v oblasti konečníka či močového mechúra. Vyššie je i riziko vzniku srdcovocievnych ochorení.
Dostatočný pitný režim je dôležitý vždy, ale pri typických detských ochoreniach snáď ešte viac. Tekutiny rozpúšťajú hlieny, uvoľňujú tak dýchacie cesty a urýchľujú proces uzdravovania. Ak má dieťa zvýšenú teplotu či horúčku, pitie vlažného čaju pomáha nahradiť straty tekutín, ktoré v tomto prípade vznikajú. Vodu telo stráca aj vracaním či pri hnačke, i tu dbajte na to, aby dieťa dostatočne pilo.
Strata tekutín na úrovni dvoch percent telesnej hmotnosti znamená aj zhoršenie duševného výkonu asi o pätinu. Žiaci sa v škole horšie sústredia, majú problém zapamätať si učivo. Naučte preto svojich školákov, aby dostatočne pili nielen doma, ale nezabúdali na to ani počas vyučovania. Môžu sa tak vyhnúť únave, malátnosti aj bolestiam hlavy.
Príjem tekutiny kontrolujte u všetkých detí, ale u tých menších zvlášť
U malých detí je vyššie riziko dehydratácie, pretože majú malý objem celkovej telesnej vody. Už jej malá strata počas dňa môže viesť k príznakom dehydratácie. Ľahká dehydratácia sa ešte nemusí nijako prejavovať. Ako popisuje pediatrička Monika Antošová vo svojej knihe Sprievodca detskými chorobami, pri miernej dehydratácii je už suchší jazyk a ústa, menej slín, mierne kruhy pod očami, smäd, nepokoj, podráždenosť, únava a mierna apatia. Dojčatá nemočia tri až šesť hodín, deti nad tri roky šesť až osem hodín.Ťažký stupeň znamená zhoršenie všetkých vymenovaných príznakov, ešte sa objavujú chladné končatiny, suchá koža, prepadnuté oči, plytké a rýchle dýchanie, zrýchlený pulz, dezorientácia, nezáujem o okolie. Deti do troch rokov nemočia viac ako šesť až osem hodín, staršie deti viac ako osem až desať hodín. Dojčatá majú vpadnutú veľkú fontanelu.
Závažná dehydratácia vedie k nedostatku tekutín v krvnom riečisku, následkom sú kŕče, šok a zlyhanie obličiek a krvného obehu. Pozor, ak má dieťa smäd, znamená to, že už začína byť dehydratované. Tomuto stavu je nutné predchádzať.
Aká je potreba tekutín podľa veku a váhy dieťaťa
Koľko by toho malo dieťa vypiť, závisí na jeho telesnej hmotnosti a veku. Napríklad ročné dieťa s hmotnosťou desať kilogramov by malo denne prijať asi liter až 1,4 litra tekutín. Osemročné vážiace tridsať kilogramov potom približne 1,8 až 2,4 litra denne. Najlepšia je samozrejme čistá voda či nesladený čaj. Džúsom, šťavám a malinovkám sa v záujme dieťaťa vyhnite. Najlepšie je piť počas celého dňa menšie množstvo tekutín, ako vypiť naraz pol litra (zaťažuje to obličky) a potom viac hodín nič.Koľko tekutín by malo dieťa vypiť v mililitroch na kilogram telesnej váhy denne?
2. deň života: 70 – 90 ml
3. deň: 80 – 100 ml
4. deň: 100 – 120 ml
5. až 9. deň: 100 – 130 ml
10. deň až 7. mesiac: 150 – 160 ml
8. až 12. mesiac: 100 – 140 ml
2. rok: 80 – 120 ml
3. až 5. rok: 80 – 100 ml
6. až 10. rok: 60 – 80 ml
11. až 14. rok: 50 – 70 ml
Zdroj: Monika Antošová, Sprievodca detskými chorobami
ANKETA:
