Petra Slezáková učí ľudí, ako žiť bez odpadu.
Foto: archív Petry Slezákovej„Tretina všetkých vyrobených potravín končí v koši. Len tak. Akoby sme odchádzali zo supermarketu s tromi taškami plnými jedla a jednu by sme pred domom hodili rovno do kontajnera. Nevyhadzujeme len naše peniaze. V pozadí je obrovské neviditeľné plytvanie zdrojmi. Vyčerpaná pôda, vysychajúca voda, minutá elektrická energia a zbytočne vynaložená tvrdá práca človeka. A nebodaj pesticídy a herbicídy. Navyše takýto potravinový „odpad” vytvára na skládke metán. A toto všetko má za následok zbytočné urýchľovanie globálneho otepľovania
Ak by potravinový odpad bol krajinou, bol by tretím najväčším emitentom skleníkových plynov, hneď po Číne a USA. Preto je aj jedným z cieľov udržateľného rozvoja OSN znížiť množstvo potravinového odpadu do roku 2030 na polovicu.
A vieš, kto plytvá najviac? My! Až 42 % potravinového odpadu majú na svedomí domácnosti!
Čo s tým môžeš urobiť už dnes?
1. Vždy kupuj len toľko, čo spotrebuješ. Radšej urob viac malých nákupov počas týždňa.2. Nakupuj sýty a so zoznamom.
3. Nauč sa správne skladovať potraviny, hlavne ovocie a zeleninu.
4. Udržuj si prehľad o zásobách. Pomôcť môže aj krabica v chladničke na tie potraviny, ktoré treba čo najskôr spotrebovať. Takto ich máš vždy na očiach.
5. Nauč sa rozlišovať dátum spotreby a dátum minimálnej trvanlivosti. Potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti (ako cestoviny, strukoviny, ryža) sa dajú ešte dlho, dlho v pohode konzumovať. Oproti tomu dátum spotreby býva na čerstvých mliečnych a mäsových produktoch a tu sa naozaj oplatí ním riadiť (plus mínus).
6. Buď kreatívny pri varení, aby si využil všetky zbytky a odrezky. Zo zbytkov zeleniny urob rizoto alebo polievku, prípadne rôzne zbytky zapeč s cestovinami a syrom. Pokojne môžeš prihodiť aj zbytky mäsa zo včerajšieho obeda a podobne. Mňaaaam. Ja takto „vyplienim” chladničku aspoň raz za týždeň.
7. Objavuj nové recepty a var aj z častí, ktoré ostatní bežne vyhadzujú:
⇒ Vrchné časti hlúbika do polievky či rizota (karfiol, brokolica, kapusta)
⇒ Čerstvé mladé listy z reďkovky či cvikly do šalátu
⇒ Pesto alebo smoothie z vňati (mrkva, reďkovka, cvikla)
⇒ Pečené karfiolové listy
⇒ Chipsy zo šupiek
8. Čo nevládzeš zjesť, odlož si na zajtra, zamraz alebo daruj. Aspoň spoznáš susedov a možno naštartuješ vašu komunitu. Prípadne využi FB skupinu Delené.
9. Ak máš v sezóne veľké prebytky v záhrade, tak ich môžeš predať či darovať cez rôzne facebookové skupiny s farmárskymi prebytkami. Alebo vylož pred dom debničku s oznamom pre okoloidúcich/susedov, aby sa ponúkli. A samozrejme nezabudni zavárať, mraziť, sušiť či robiť ovocnú kožu. Takto ušetríš nielen peniaze (v zime nemusíš toľko nakupovať), ale aj životné prostredie (zabrániš plytvaniu jedlom a v zime nemusíš kupovať balené produkty z ďalekých krajín).
10. Ak nemáš dosť pohárov na zaváranie, tak cez facebook ich hravo zoženieš zadarmo.
11. A nezabudni všetok bio-odpad kompostovať! Viac sa o tom dozvieš tu: www.zerowasteslovakia.sk/kompostujme
Potraviny môžete skladovať aj takto.
Foto: Petra SlezákováZ mojich workshopov viem, že najväčšie medzery máme v kreatívnom varení zo zásob a v správnom skladovaní potravín. S tým prvým ti bohužiaľ pomôže len prax, tak neváhaj a skúšaj, kombinuj, mixuj, ochutnávaj… Ale s tým druhým ti viem pomôcť aj ja.
Ako správne skladovať potraviny?
Bez vňateKoreňová zelenina, reďkovky, cvikla – hneď po kúpe z nich odstráň vňať, ktorá zbytočne vysáva živiny a vlhkosť z koreňa. Vňať si postav do pohára s vodou a neskôr spotrebuj do šalátu či smoothie.
Šalát a všetka listová zelenina, bylinky, vňate, ale aj karfiol, brokolica, mrkva a špargľa majú radi vlhkosť, aby ostali čerstvé a chrumkavé. Vňate, listy, špargľu a mrkvu stačí postaviť do pohára s vodou ako kytičku. Veľké hlavy ako šalát, brokolica a karfiol je najlepšie zabaliť do vlhkej kuchynskej utierky, dať na tanier a šup do chladničky. Utierku pravidelne kontroluj a navlhči, keď treba. Neuveríš, ale šalát takto ostane chrumkavý viac ako týždeň. Prípadne si môžeš mrkvu a reďkovku očistiť a ponorené vo vode zatvoriť do zaváracieho pohára. Samozrejme všetko skladuj v chladničke.
Tma a sucho
Zemiaky, cibuľa, cesnak – to sú klasické plodiny, ktoré obľubujú tmu a sucho. Ak už nemáš miesto v skrinke, tak postačí aj papierové vrecko s malými dierkami na vetranie. A ideálne je cibuľu a zemiaky skladovať oddelene, inak začnú rýchlo klíčiť. K zemiakom radšej pridaj jedno dve jablká a ostanú ti dlhšie čerstvé.
Zabudni na misu s ovocím
Nie všetky typy ovocia a zeleniny sa majú navzájom radi. Niektoré totiž uvoľňujú etylén a iné druhy v ich blízkosti začnú rýchlo hniť. Takže krásna veľká farebná misa s ovocím je úplná blbosť. Vždy skladuj osobitne hlavne jablká, hrušky, slivky, marhule, banány, melóny (iné ako červené), mango a paradajky. Tieto totiž emitujú veľa etylénu.
Chlieb bez plastového vrecka
Čerstvý chlebík uvoľňuje veľa vlhkosti, preto nie je múdre zatvoriť ho do nepriedušného plastového vrecka. Vlhkosť v ňom uviazne a chlieb začne rýchlo plesnivieť. Výskumy (a aj moja skúsenosť) ukazujú, že najlepšie je chlieb zabaliť do bavlnenej utierky a zatvoriť do chlebníka. Vlhkosť tak môže unikať a zároveň chlebík nestvrdne. Ďalšia možnosť je špeciálne ľanové vrecúško alebo vrecko s včelím voskom.
Bez kyslíka
A samozrejme všetky zbytky varených jedál, načatú či ošúpanú zeleninu a ovocie treba skladovať bez prístupu vzduchu. Inak ti všetko obschne, zhnedne, zoxiduje, napáchne a podobne. Takže všetko pekne schovaj do dózy alebo zabaľ do voskového obrúska. Fantázii sa medze nekladú.
Mrazenie v skle
Keď potrebuješ potraviny uskladniť na dlhší čas, tak najlepším riešením je mrazenie (pri väčšine jedál). Vôbec však nemusíš používať jednorazové plastové vrecúška.
Mraziť sa dá aj inak:
1. Plastové dózy (hoci aj po zmrzline). Každý ich má doma milión.
2. Hrubé plastové vrecká (ideálne tzv. zip sáčky). Dajú sa veľakrát vymyť a znova použiť.
3. Špeciálne silikónové vrecká.
4. Sklenené zavarovačky. Áno, toto je môj obľúbený spôsob. Netreba sa toho vôbec báť. Musíš len nechať cca 2cm voľného priestoru na rozpínanie tekutiny a jedlo vychladiť skôr, než ho dáš do mrazáku. Ešte mi nikdy žiadny pohár nepraskol.
Petra Slezáková
Zakladateľka iniciatívy Zero Waste Slovakia a úspešného rovnomenného blogu o bezodpadovom živote. Na svojich workshopoch vo firmách, na školách a festivaloch už motivovala tisícky ľudí k ekologickejšiemu životu. V prípade záujmu o zero waste workshop naživo či online kontaktujte Petru Slezákovú na www.zerowasteslovakia.sk.
Zakladateľka iniciatívy Zero Waste Slovakia a úspešného rovnomenného blogu o bezodpadovom živote. Na svojich workshopoch vo firmách, na školách a festivaloch už motivovala tisícky ľudí k ekologickejšiemu životu. V prípade záujmu o zero waste workshop naživo či online kontaktujte Petru Slezákovú na www.zerowasteslovakia.sk.
