Časy, kedy sa stretli priatelia a rodiny pri veľkonočnom stole, sú nateraz minulosťou, ľudia veria, že o rok to bude lepšie.
Foto: shutterstock.comEpidemiológovia zdôrazňujú dôležitosť vydržať a obmedziť sociálne kontakty s tým, že po Veľkej noci môžeme začať postupne uvoľňovať opatrenia. Podobné to bolo aj vlani pri menšom počte nakazených, keď úrady vyzývali ľudí, aby ostali doma. Vtedy pandémia začínala, ľudia boli vystrašení a nevedeli, čo čakať. Mnohí sa izolovali dobrovoľne v nádeji, že ochránia seba i svojich blízkych.
Dnes sú už unavení z dlhotrvajúcich opatrení, často nezmyselných príkazov a zákazov i z vládnych škriepok, a tak ochota dodržiavať opatrenia je značne oslabená. Väčšina ľudí už s koronavírusom prišla do styku. Vyše 360-tisíc sa vírusom nakazilo, sú ďalšie tisíce, ktorým choroba zobrala niekoho z blízkych. Aj preto sú tohtoročné sviatky zas o niečo iné. Opýtali sme sa ľudí, ako ich trávia.
Doma a opäť doma
„Ja mám toho všetkého už dosť. Boli sme doma minulé sviatky a sme aj tieto. Čo iné môžeme robiť? Môžeme akurát tak chodiť na výlety, či presnejšie na prechádzky v okolí nášho domu. Našťastie bývame v prírode, ale aj tak sme už z toho celého znechutení, neustále celé dlhé mesiace len a len doma. Predtým sme zvykli vycestovať – na dve tri noci napríklad do Záhrebu či Zadaru, pozrieť pamiatky, vychutnať atmosféru, teraz sedíme doma. No napriek tomu verím, že to bude mať aspoň nejaký zmysel a prispejeme k zlepšeniu situácie.“(Zuzana Mihaleová, Most pri Bratislave)
Doma už nikoho nemám, takže čo tam?
Veľkú noc trávim v práci. Vyšla mi služba, ale ani som sa ju nepokúšal vymeniť. Načo, aj tak by som nikam nešiel. Doma už nikoho nemám, takže čo tam? Zvykli sme vždy chodievať za mamou, ale už niet kam. Urobím si sám hrudku, uvarím aj šunku, urobím šalát, ale oslavovať už nie je čo. Mama zomrela na koronavírus, možno sa po sviatkoch stretneme aspoň s bratom, ktorý pracuje v inom meste.(Alojz Bogric, Bratislava)
Užívame si prírodu
Vlani sme sedeli zodpovedne doma, tento rok sme sa vybrali na chalupu. Máme ju na kopaniciach, čo je oveľa lepšie ako tráviť sviatky na sídlisku. Chodievame na prechádzky, deti sa veľa hrajú vonku, postavili sme im trampolínu, užívame si to. Stretnutia so známymi i šibačka sa odkladajú, pravdupovediac sme tak radi, že sme vypadli z mesta sem, že nám to ani nechýba. Užívame si prírodu, aj keď myslím, že manžel mňa aj dcéru v pondelok symbolicky vyšibe.(Alena B., Trenčín)