Čo znamená Popolcová streda či Kvetná nedeľa? Sprievodca Veľkou nocou deň po dni

Gabriela Bachárová, 1. apríla 2019 o 12:39

Veľkú noc dnes máme spojenú hlavne so šibaním, oblievaním a vajíčkami. Viete však, že je to najvýznamnejší kresťanský sviatok začínajúci sa už štyridsať dní pred veľkonočnou nedeľou a končiaci päťdesiat dní po nej?

Veľká noc sa už pomaly blíži.

Foto: Shutterstock.com

Zoznámte sa s najvýznamnejšími dátumami Veľkej noci a predstavte ich aj svojim deťom. Veľká noc je pohyblivým sviatkom, môže byť v marci či apríli. Podľa kresťanskej tradície sa slávi prvú nedeľu po prvom splne, ktorý nasleduje po dni jarnej rovnodennosti. Prvá zmienka o slávení veľkonočných sviatkov pochádza približne z roku 50 nášho letopočtu.

Odkiaľ sa vzal názov Veľká noc? Slovo veľká poukazuje na to, že ide o najvýznamejší kresťanský sviatok, zmŕtvychvstanie Krista. Sviatok je dôležitejší ako Vianoce. Slovo noc odkazuje na nočné bohoslužby, ktoré sa konajú v sobotu pred nedeľným zmŕtvychvstaním Ježiša Krista.

Väčšina ľudí dnes vníma Veľkú noc ako oslavu prichádzajúcej jari a presne takto to bolo aj v našej dávnej minulosti, konieckoncom pohanské zvyky spojené s vítaním tepla a svetla existovali oveľa skôr ako kresťanstvo. Svetské a kresťanské tradície sa neskôr buď prekrývali, alebo si išla každá svojou cestou. Napríklad veľkonočný pondelok, na ktorý sa dnes upriamuje pozornosť väčšiny ľudí, nemá s kresťanstvom vôbec nič spoločného. Pozrime sa teraz na to, čo v tradícii znamenajú jednotlivé významné dni veľkonočných sviatkov.

Popolcová streda

Obdobie pred Veľkou nocou štartuje pre kresťanov hneď po skončení fašiangov Popolcovou stredou, kedy začína štyridsaťdňový veľkonočný pôst. Do tohto obdobia sa nezapočítavajú nedele, preto v skutočnosti pripadá Popolcová streda na 47. deň pred Veľkonočnou nedeľou, čo je najdôležitejší deň sviatkov. Prečo názov Popolcová? Podľa zvyku páliť bahniatka z Kvetnej nedele z minulého roku. Popol sa potom použil pri bohoslužbe, veriaci ním dostávajú na čelo krížik. V tento deň majú veriaci nariadený prísny pôst. Celé pôstne obdobie končí na Bielu sobotu, kedy sa po západe slnka už môže jesť mäso, najčastejšie údená veľkonočná šunka.

Kvetná nedeľa

Posledná nedeľa pred samotnými veľkonočnými sviatkami, ktoré začínajú na Zelený štvrtok. Pre kresťanov je Kvetná nedeľa pripomienkou Ježišovho triumfálneho vjazdu do Jeruzaléma, aby tam oslávil veľkonočné sviatky. Názov je odvodený od kvetov, kterými sú v tento deň ozdobené kostoly alebo od kvitnúcich ratolestí, ktoré veriaci dostávajú na bohoslužbách. Majú im pripomínať kvety palmy, ktorými ľudia v Jeruzaleme vítali Ježiša.

Modrý pondelok

Modrý sa mu hovorí podľa látky, ktorá sa v tento deň vešia na oltár. Gazdiné doma začínali upratovať, môžeme začať aj vy.

Sivý alebo žltý utorok

Na oltár sa dáva sivá alebo žltá látka. Od toho je odvodený názov tohto dňa.

Škaredá streda

Pripomína sa zrada Judáša, ktorý Ježiša predal za tridsať strieborných farizejom, čo bol prúd antického judaizmu. Od toho názov škaredá. Podľa ľudovej tradície sa nikto v tento deň nesmie mračiť, aby mu to nezostalo.

Zelený štvrtok

Na Zelený štvrtok začína takzvané veľkonočné trojdenie. Cirkev si pripomína dve udalosti: poslednú večeru Ježiša Krista, na ktorej umýva apoštolom nohy. A zároveň Ježišovu modlitbu v Getsemanskej záhrade a jeho zajatie. A prečo práve zelený? Hoci je ľudovým zvykom jesť v tento deň špenát či iné zelené jedlo, na samotnom sviatku nič zeleného nie je. Názov pravdepodobne vznikol skomolením pôvodného nemeckého označenia Greindonnerstag, teda nariekajúci Štvrtok, na Gründonnerstag, čiže Zelený štvrtok.

Veľký piatok

Deň, kedy zomrel Ježiš Kristus. Konali sa proces, odsúdenie, ukrižovanie aj pohreb. Pre kresťanov je Veľký piatok posledný pôstny deň.

Biela sobota

Druhý deň, keď Ježiš leží v hrobe. Počas dňa sa nekonajú bohoslužby, po západe slnka začína takzvaná Veľkonočná vigília (bdenie), čo je bohoslužba, ktorou začínajú nedeľné oslavy Zmŕtvychvstania Pána. Názov biela sa odvodzuje od farby rúcha, do ktorého sa v tento deň balili krstené deti.

Veľkonočná nedeľa

Ježiš vstal z mŕtvych, pre kresťanov je to najdôležitejší deň z celých sviatkov. V tento deň šli veriaci do kostola, kde sa svätili veľkonočné pokrmy, ktorými boli vajcia, víno, baránok, mazance, vajcia, víno. Celý deň bol v znamení hodovania.

Veľkonočný pondelok

Veľkonočný pondelok sa už s kresťanstvom nespája, je to ľudový sviatok. Do dnešných dní sa dochovalo šibanie a oblievanie dievčat, čo im má zaručiť zdravie a krásu. Rozdávajú sa čokoládové či maľované vajíčka a dnes už aj peniaze.

Po Veľkej noci

Veľkonočným pondelkom veľkonočné sviatky nekončia, pokračujú ďalších päťdesiat dní až do Turíc, ktorým sa predtým hovorilo aj Letnice. Biela nedeľu nasleduje týždeň po veľkonočnej nedeli. Krstené novorodeniatka nosili tento deň naposledy biele krstné rúcho, do ktorého ich obliekli, ak ku krstu došlo počas veľkonočnej vigílie.

Nanebovstúpenie Pána sa oslavuje 40. deň po veľkonočnej nedeli. O desať dní neskôr ešte nasledujú Turíce, čo je sviatok zoslania Ducha Svätého na apoštolov po Ježišovom zmŕtvychvstaní.

Veľká noc tento rok
Veľkonočný piatok bude 19. apríla, veľkonočný pondelok potom 22. apríla. Školáci majú voľno od štvrtka 18. apríla, do školy sa vrátia v stredu 24. apríla.





Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Voľný čas - ďalšie články

Ďalšie články v rubrike >