Aj deti mohli mať ťažký priebeh covidu.
Foto: Shutterstock.comJe pravdou, že deti majú zväčša nekomplikovaný priebeh covidu, avšak nie je to žiadne pravidlo, infekcia ich môže priviesť až do nemocnice. Niekoľko týždňov po prekonaní nákazy sa navyše u jedného z tisícky detí prejaví život ohrozujúci multisystémový zápalový syndróm. Rizikom je aj dlhý covid. Rôzne nepríjemné a obmedzujúce zdravotné problémy, ktoré trvajú mesiace a často sa ani nedajú liečiť. Napriek tomu, že choroba nie je pre deti neškodná, na Slovensku pretrvalo počas celej pandémie presvedčenie, že ich nijako neohrozuje. Dokonca má byť pre najmenších užitočná, pretože prekonaním covidu si posilnia imunitu. Urobila krajina na ochranu detí pred infekciou dosť?
Zdravý chlapec v ohrození života
Štrnásťročný syn Alexandry Slávikovej z Kysuckého Nového Mesta hral pred covidom na vrcholovej úrovni volejbal a lekársku ambulanciu videl iba na preventívnych prehliadkach. „Ani si nepamätám, kedy mal naposledy nádchu, bral antibiotiká alebo sme riešili zdravotný problém, teda okrem strojčeka na zuby,“ začína rozprávanie mamička.Covidom si prešla celá rodina. Všetci s ľahkým priebehom, až na jednu výnimku. „Bála som sa o rodičov v seniorskom veku, najhoršie však dopadol najmladší,“ konštatuje trpko Alexandra Sláviková. Alex ochorel v novembri minulého roka. Z príznakov mal len dva dni nádchu a jeden deň ho bolela hlava, inak nič, ani nekašlal.
Alex Slávik.
Foto: archív Alexandry Slávikovej„Na röntgene syn skolaboval, dávali sme ho dokopy, išiel na sono, tam lekár dobrú polhodinu hľadal zápal, nevidel nič, len zväčšenú slezinu a lymfatické uzliny. Na chirurgii tiež nič, vraj možno apendix alebo obličky. Inak skvelý lekár krútil hlavou, nevedel, čo s ním, ale isto musíme do nemocnice. Syn už nevládal sedieť, tlak 90/60. Zavolali záchranku, tá prišla do desiatich minút a išli sme do nemocnice. V sanitke bol syn až mŕtvolne bledý, mal ľadové ruky aj nohy, ale zima mu nebola. Prikryla som ho svojou bundou a hoci nie som veriaca, asi som sa modlila,“ popisuje náročné chvíle Alexandra Sláviková.
Na príjme do nemocnice mama doktorom prízvukovala, že syn mal pozitívny antigénový test a či to nemôže mať súvislosť s dramatickým zhoršením jeho zdravotného stavu. V malej lokálnej nemocnici sa podrobil sérii vyšetrení, kardiológ už popoludní videl, že sa rozvíja zápal srdca. Keď rodičia na druhý deň volali zdravotníkom, dozvedeli sa, že syn musí okamžite do martinskej fakultnej nemocnice. Zistili mu vážny multisystémový zápalový syndróm (PIMS-TS). Do väčšieho zariadenia nakoniec letel vrtuľníkom, pretože nebol v stabilizovanom stave a do sanitky ho vziať nemohli.
„Pocity som mala strašné, v živote som sa tak nebála. Na dve minúty nás za ním pustili na JIS. Ani stisnúť a pobozkať som ho nemohla, prístroje pípali, vybalili sme veci, posledný pohľad a išli sme. Ďalšie dni mám už v jednom celku, ani nežijem, zaspávam a vstávam s myšlienkou na syna,“ spomína si mamička.
Po štyroch dňoch Alexa preložili na detské oddelenie, liečba našťastie zabrala a dostal ju včas. V nemocnici strávil aj Štedrý deň. Domov sa vrátil po dvoch týždňoch, Vianoce rodina oslávila 30. decembra. Chlapec mal šťastie, pretože na syndróm sa aj umiera.
Po návrate z nemocnice bol Alex zoslabnutý, schudnutý a nemohol sa vrátiť do školy, na osemročné Gymnázium Varšavská v Žiline. Učitelia mu však vyšli v ústrety. Online mohol pokračovať aj v hre na klavíri. Musel však skončiť s trénovaním volejbalu. Namiesto toho začal kolotoč rôznych kontrol a vyšetrení. Kardiológia, hematológia, cievne, imunoalergológia… Užíval množstvo liekov, pichal si dokonca medikament na riedenie krvi, pretože v nemocnici dostal z kanylu trombózu. Ďalej dostal lieky na žalúdok, srdce, pečeň…
Alexov zdravotný stav sa našťastie začal časom zlepšovať. Momentálne už neberie žiadne lieky, dlhodobejšie však bude zrejme ešte navštevovať kardiológiu. Od júna, po poslednej magnetickej rezonanci srdiečka, začal trénovať. Súhlas dala kardiologička aj športová lekárka. Chlapec má za sebou letnú sezónu v plážovom volejbale, so svojím spoluhráčom sa dokonca ako reprezentanti Slovenska zúčastnili na dvoch medzinárodných podujatiach. Absolvovali aj majstrovstvá Slovenska.
„Na medailové umiestnenia to zatiaľ nestačilo, pre nás je však víťazstvom už to, že sme Alexa mohli vidieť na ihrisku. Aktuálne sa nám rozbiehajú tréningy v hale. Ešte býva unavený, stále to nie je s kondíciou stopercentné, ale snažíme sa viac na chorobu nemyslieť a žiť ako predtým,“ dodáva k príbehu so šťastným koncom Alexandra Sláviková.
Zákerný a nevyspytateľný
Oleksandr Dobrovanov so svojím synčekom.
Foto: archív Oleksandra Dobrovanova„Rolu pri vzniku syndrómu má veľmi pravdepodobne prehnaná a oneskorená reakcia imunitného systému na ochorenie Covid-19, pričom imunita sa začne obracať voči vlastnému organizmu - v tomto prípade atakuje stenu krvnej cievy. Vzniká jej zápal a poškodenie štruktúry, odborne sa tomu hovorí vaskulitída. Tá môže poškodiť cievy rôzneho charakteru, od najmenších vlásočníc až po srdcovú aortu,“ popisuje detský lekár Oleksandr Dobrovanov, ktorý pôsobí na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave. Syndróm sa pritom môže rozvinúť aj u detí, ktoré boli predtým úplne zdravé. Neplatí, že sú ním ohrozené najmä vážne chronicky choré deti. O to je závažnejší, zákernejší a nevyspytateľnejší.
„Môže vzniknúť za dva až šesť týždňov po prekonaní Covidu-19 alebo po kontakte s infekčnou osobou. Najčastejšie postihuje deti nad päť rokov, prejavuje sa horúčkou, zápalom spojiviek, hrdla, výražkami, zväčšenými lymfatickými uzlinami v oblasti krku, opuchmi v oblasti tváre, časté sú aj gastrointestinálne (tráviace) príznaky ako vracanie, bolesti brucha, hnačky,“ opisuje symptómy lekár, ktorý sa téme začal venovať medzi prvými na Slovensku a pre ostatných pediatrov spísal na začiatku epidémie manuál, ako chorobu poznať a liečiť. Dieťa s multisystémovým zápalovým syndrómom potrebuje hneď do nemocnice na detskú JIS. Odhaduje sa, že PIMS-TS postihuje jedno dieťa z tisíca.
Na covid deti aj umierali
Na Slovensku zomrelo na covid desať detí vo veku do osemnástich rokov. Z toho šiesti chlapci a štyri dievčatá. Chlapci, ktorí prišli v dôsledku infekcie o život, mali jeden rok, šesť, trinásť, štrnásť, sedemnásť a osemnásť rokov. Jedno dievčatko, ktoré na infekciu doplatilo životom, ešte ani nedovŕšilo jeden rok, ďalšie dve zomreli vo veku štyroch rokov a jedno malo pätnásť.Od septembra minulého roka už našťastie nedošlo ani k jednému úmrtiu, čo rezort zdravotníctva dáva do súvislosti s možnosťou postupného očkovania ohrozených detí, medzi ktoré sa radia malí onkologickí pacienti, deti so srdcovými chorobami či inými ochoreniami, ako sú cukrovka alebo obezita. Práve vážne zdravotne oslabené deti sú úmrtím ohrozené najviac, hoci v porovnaní s dospelými ide o promile prípadov.
„Štúdia uskutočnená na európskych deťoch s ochorením Covid-19 ukazuje, že úmrtia sú extrémne zriedkavé, deti a mladí ľudia sú menej ohrození, čo však neznamená, že netreba deti pred covidom chrániť. Naopak, je to veľmi potrebné a v prípade ochorenia im treba venovať maximálnu pozornosť a byť v ich liečbe dôsledný,“ uvádza ministerstvo zdravotníctvo.
Takmer 400 tisíc nakazených detí
Podľa dát z polovice septembra sa od začiatku pandémie na Slovensku nakazilo covidom celkom 395 276 detí, z toho najviac vo vekovej kategórii 10 až 14 rokov (138 525) a 15 až 19 rokov (126 329), naopak najmenej zastúpenou je skupina detí vo veku do jedného roka (2 982). V nemocniciach bolo s covidom celkom 3407 detí.Asi 70 percent detí, ktoré na Slovensku prekonali koronavírus, sa nakazilo v tretej delta vlne na jeseň a v zime minulého roka, keď na školách boli len minimálne opatrenia. Ako informuje ministerstvo zdravotníctva, v prípade menších detí do desiatich rokov bol pomer ešte vyšší, až 80 percent.
Je však treba podotknúť, že ide len o potvrdené prípady, veľa detí prekonalo covid bez príznakov či len s ľahkými symptómami, a tak o existencii choroby ani nevedeli. Prípadne si urobili len domáci antigénový test a na potvrdzujúci PCR test už nešli. Nakazených detí tak bolo v skutočnosti oveľa viac. Na druhej strane sú v štatistikách aj tie, ktoré prekonali covid viackrát.
Bez ochrany
Alex Slávik a ďalšie deti s ťažším priebehom by sa možno nenakazili, ak by spoločnosť venovala ich ochrane pred covidom viac pozornosti. Zatiaľ čo na začiatku epidémie deti kvôli covidu nechodili dlhé mesiace do školy, boli odkázané na dištančnú výučbu a zakázané mali aj voľnočasové aktivity, na začiatku minulého školského roka, pred očakávaným nástupom extrémne nákazlivého a nebezpečného variantu delta, sa politici a spoločnosť zhodli na tom, že nákazu pustia do škôl naplno.Školáci sa do lavíc vrátili bez antigénového testovania, zo školy maximálne dostali testy na doma. Na školách síce zostala povinnosť nosiť rúška, ale s jej uplatňovaním v praxi to nebolo práve najlepšie, navyše ochrana úst a nosa sa od októbra na základných školách a v prvých štyroch ročníkoch osemročných gymnázií zrušila a zostala len v spoločných priestoroch školy. Nefungoval už ani ranný filter, ktorý by oddelil choré deti od zdravých. Na základných školách bol len na dobrovoľnej báze, robil sa iba v škôlkach. Tam sa však rovnako netestovalo a deti do šiestich rokov mali výnimku z nosenia rúška.
Len minimálne opatrenia exminister školstva Branislav Gröhling zdôvodnil tým, že covid je už tak infekčný, že žiadne aj tak nepomôžu. „Vzhľadom na rýchlosť šírenia delta variantu už podmienka testu stráca význam,“ tvrdil rezortný šéf. Na začiatku minulého školského roka sa ozývali len ojedinelé hlasy, že očakávané premorenie detí nie je etické, ani to však neprinútilo štátne orgány venovať ochrane detí pred nákazou viac pozornosti. „Zostáva im len držať palce, aby to všetko zvládli," vyjadrila sa viceprezidentka Slovenskej komory učiteľov Soňa Puterková.
Rozhodnutie nechať školy bez opatrení pritom neovplyvnilo len detské zdravie, ale deti odtiaľ infekciu preniesli ďalej do svojich rodín. Nakazený škôlkar či školák sa stali v uplynulom školskom roku najčastejším zdrojom šírenia covidu v spoločnosti.
Do školy musíš
Hoci hygienici minulú jeseň, keď sa situácia dramaticky zhoršila, volali po plošnom zatvorení škôl, stalo sa tak len v niektorých okresoch. Do škôl sa však vrátili rúška, znovu sa zrušili voľnočasové aktivity a rodičia od konca novembra dostali možnosť dieťa do školy neposlať, ak sa obávali o jeho zdravie alebo zdravotný stav blízkeho. To však už boli nakazené tisícky detí.Komu sa prístup úradov nepáčil a chcel svojho potomka pred nákazou chrániť, mal smolu. Prvé tri mesiace uplynulého školského roka deti do školy museli, nemohli si zvoliť dobrovoľnú školskú dochádzku tak, ako tomu bolo na začiatku epidémie. Rodičia starších detí síce mohli svoje deti očkovať, ale vakcinácia mladších ročníkov sa vo väčšej miere rozbehla až na začiatku tohto kalendárneho roka.
Aktuálny školský rok tiež začal prakticky bez akýchkoľvek opatrení, školy fungujú v režime ako pred pandémiou. Ranný filter je len v materských školách. Nenosia sa rúška, netestuje sa. Zostala však možnosť ospravedlniť svoje dieťa zo školy na päť dní a ak sa veľmi zhorší covidová situácia, riaditeľ má stále možnosť zatvoriť postihnutú triedu rovnako na päť dní. Povolené sú školy v prírode, lyžiarske pobyty, výlety či exkurzie. Situácia s covidom je zatiaľ priaznivá.
Úrady vravia, že urobili dosť
Rezort školstva považuje svoje kroky na ochranu detí pred covidom za dostatočné. Ako uviedol odbor komunikácie a marketingu, počas celého minulého školského roka ministerstvo zabezpečovalo domáce antigénové testovanie, ďalej „pravidelne monitorovalo epidemiologickú situáciu v školách, na základe čoho mohlo pružne reagovať na vzniknutú situáciu a podnikalo mnoho ďalších krokov a opatrení k tomu, aby zabezpečilo bezpečné prostredie v školách a v školských zariadeniach.“Rezort zdravotníctva sa podľa vyjadrenia svojho komunikačného odboru rovnako nemá za čo hanbiť. Ako uvádza, deti od 12 rokov sa mohli od júna minulého roka proti covidu očkovať, mladšie deti od piatich rokov túto možnosť získali vlani v decembri. Okrem toho rezort poskytol pediatrom usmernenia, ako u detí ochorenie liečiť a rodičia sa mohli riadiť tromi ministerskými manuálmi. Tie im objasňovali, aké sú príznaky covidu a čo robiť v prípade zdravotných komplikácií.
Detí sa nik nepýtal
„Deti boli covidu doslova vydané napospas, a to v čase, keď sa už vedelo, že veľa z nich má ťažký priebeh ochorenia aj dlhotrvajúce následky. Začínali sme s tvrdými lockdownami, obmedzovali sme slobodu aj pohyb ľudí a zrazu sa situácia úplne obrátila a štát rozhodol, že školy budú fungovať bez obmedzení a zároveň prakticky bez akejkoľvek ochrany detí. Úrady nemali vôbec záujem na tom, aby prostredie v školách bolo aspoň relatívne bezpečné. Ak aj opatrenia v neskorších fázach existovali, boli len formálne, do veľkej miery mali odporúčací charakter a štát ich v praxi vôbec nevynucoval,“ nešetrí kritikou Janka Debrecéniová, právnička z neziskovej organizácie Občan, demokracia a zodpovednosť. Ona sama riešila, či počas minuloročnej vlny delta posielať svoju dcéru do školy. Na vyučovanie síce chodila, ale ako jedna z mála mala v triede rúško, za čo sa stala terčom výsmechu.
Janka Debrecéniová.
Foto: Robert Hüttner, PravdaNiektorí rodičia odmietli svoje dieťa do školy poslať. Buď školskému personálu rovno priznali, že sa boja nákazy u potomka (veľa detí má v súčasnej dobe rôzne zdravotné problémy, napríklad autoimunitné choroby, ktoré by mohli priebeh covidu zhoršiť) či prenesenia infekcie zo školáka na ohrozeného člena domácnosti. Alebo si rodina zohnala lekárske potvrdenie, že dieťa má nejaké ochorenie a na vyučovanie nemôže. Oficiálne totiž rodičia mohli dieťa ospravedlniť zo školy len na päť dní, čo v čase dlhotrvajúcej epidémie nebolo riešením.
Záležalo potom na ústretovosti konkrétneho vzdelávacieho zariadenia, či absenciu na vyučovaní tolerovalo alebo nie. Avšak aj keď prižmúrilo oči, nedalo sa očakávať, že bude s dieťaťom intenzívne komunikovať online a posielať mu z vlastnej iniciatívy domáce úlohy a čo sa treba naučiť.
„Bolo absurdné a nešťastné, že rodičia sami museli hľadať rôzne krkolomné cesty, ako svoje dieťa chrániť, hoci to je úloha štátu. Ak ste ho nechali doma, mohla vás naháňať sociálka, prípadne vám hrozili aj trestnoprávne postihy,“ pripomína Janka Debrecéniová. Neposielanie dieťaťa do školy zákony považujú za ohrozenie jeho vývoja a sankcionujú to. „Náš právny poriadok nebol na pandémiu stavaný a neprebehla žiadna snaha prispôsobiť ho novým neštandardným podmienkami,“ komentovala právnička.
Domáca škola alebo individuálny vzdelávací plán, to boli ďalšie dve možnosti, ako svoje dieťa nechať doma. „Za nimi však stojí istý administratívny proces, ktorý chvíľu trvá. Na dobu pandémie sa nehodia. Navyše, nie každý dokáže, môže a chce učiť svoje deti doma,“ myslí si Janka Debrecéniová.
Strach o život dieťaťa
Covid nepredstavoval riziko len pre školákov, vážne ohroziť mohol aj malé. deti. O život svojho maličkého syna sa bála Bratislavčanka Adriana. „Nikomu, ani tým najväčším konšpirátorom a antivaxerom, by som nepriala, aby sa im stalo to, čo nám,“ vraví mamička Filipka, ktorý ochorel ako 5,5-mesačný. S veľmi nízkou hladinou kyslíka musel byť prijatý v nemocnici a jeho rodičia sa strachovali, či sa im vôbec vráti domov živý.Rodina ochorela v januári tohto roka, chlapček okrem toho, že bol oťapený, nemal žiadne iné príznaky. O pár dní neskôr sa však u neho objavilo zvláštne zrýchlené dýchanie, akoby do bránice. Na pohotovosti ho vyšetrili, vzali mu krv, zmerali kyslík v krvi. Všetko v poriadku. „Počas vyšetrovania nemal žiadny problém. Ako sme však čakali na nejaké výsledky, zaspal a zrazu mu začal pípať oxymeter (prístroj na meranie kyslíka). Hladina kyslíka bola len 78 percent, pričom do nemocnice treba ísť, keď klesne pod 90 percent…,“ popisuje mamička.
Lekári si ich hneď v nemocnici nechali na pozorovanie. „Na covid oddelení sme boli päť dní, potom nás pustili domov, pretože okrem spánkových desaturácií (pokles hladiny kyslíka) a umrnčanosti mu nič nebolo. Jeden lekár nám povedal, že iný človek s takou dramatickou desaturáciou by už dávno bol na kyslíku alebo ventilátore,“ vraví Adriana.
Synov zdravotný stav pre mamičku predstavoval veľké psychické vypätie: „Vždy, keď klesla hladina kyslíka, musela som mu priložiť kyslíkovú masku, lenže ono to nešlo, budil sa mi a bránil sa. Lietala som vždy za personálom, že Filip má saturáciu len 88 percent, prišli, pozreli, povedali, že hej, dýcha zvláštne, ale to bolo všetko. Nemal žiadne iné príznaky, nemodrali mu pery ani prsty. Vôbec nevedeli, čo s ním. Neprajem to nikomu zažiť, pozerať sa v noci na spiace dieťa, ktorému pípa oxymeter a vy vôbec neviete, či zomrie alebo nezomrie…“
Po pár dňoch doma sa Filipovi dýchanie zhoršilo tak, že ich znovu hospitalizovali. Po ďalšom týždni odišli na došetrenie na pľúcne oddelenie do Podunajských Biskupíc. Tam urobili všetky možné vyšetrenia, bol na kardiológii či na neurológii s podozrením na svalovú atrofiu (úbytok svalov). „Lekári sa na nás chodili pozerať s tým, že vôbec nevedia, čo s nami, pretože doteraz nemali skúsenosť s covidovým bábätkom, ktoré by malo v spánku desaturácie a zle dýchalo. Primárka nám povedala, že sme prví na Slovensku s takým priebehom u malého bábätka,“ konštatuje mamička.
Röntgenové vyšetrenie napokon ukázalo, že chlapček prekonal takzvaný intersticiálny (medzitkanivový) zápal pľúc. V celkovej anestézii mu museli urobiť cétečko pľúc, aby zistili rozsah poškodenia: „Lekári si mysleli, že Filip mal v rámci covidu tak oslabenú imunitu, že mu naň nasadol zápal pľúc. On pritom dovtedy nebol chorý ani chorľavý, do piatich mesiacov výhradne dojčený.“
Po prepustení z Biskupíc navštevoval Filip respiračnú rehabilitáciu, kde cvičil cviky na podporu dýchania. Okrem toho mal na doma predpísaných zopár cvikov z Vojtovej metódy. Dlhodobo inhaloval kortikoidy, ktoré sa dávajú deťom s respiračným chorobami, ako je astma. Po troch mesiacoch sa dal ako tak dohromady, avšak v júli na dovolenke, ktorá mu mala vďaka morskému vzduchu urobiť dobre na pľúca, prišlo k zhoršeniu a začal znovu dýchať tak, ako keď mal covid.
V Biskupiciach preto dostal sprej, ktorý pomáha zregenerovať sliznicu a je možné, že práve ten mu nakoniec pomohol. Bral tiež lieky na imunitu, imunoglukán, céčko, déčko. Všetko vyzeralo byť v poriadku, kým sa na jar tohto roku neobjavil respiračný infekt, ktorý mu zdravotný stav zhoršil a opäť sa objavilo zvláštne dýchanie.
Lekári netušia, ako sa bude Filipov zdravotný stav vyvíjať do budúcna. „Možno z toho vyrastie a možno dostane astmu či alergie. Možno sa mu budú tie stavy vracať a možno nie. Bežné infekty, ktoré väčšina detí zvládne bez problémov, budeme možno musieť riešiť hospitalizáciou. Zostáva nám len dúfať, že sa to už nebude zhoršovať. Vždy urobíme všetko pre to, aby sa mal lepšie,“ je odhodlaná mamička, ktorá by si všetky peripetie spojené s covidom u jej syna najradšej odpustila.
Všetkým, ktorí covid u detí zľahčujú, odkazuje, aby si namiesto nej odsedeli noci, keď nemohla spať a nevedela, či synček nezomrie: „Tá bezmocnosť, keď som sa na neho pozerala, aký je bledý a prístroj len pípal a pípal…“
Postihuje takmer všetky orgány
Jedným z najväčších omylov o covide je, že napadá len dýchací systém a pre deti predstavuje iba nádchu. Podľa Oleksandra Dobrovanova však môže postihnúť takmer všetky orgány. Vírus veľmi dobre cez špecifický receptor ACE2 preniká do ľudského organizmu. „Tento receptor máme okrem pľúc aj v iných orgánoch. Covid síce najčastejšie postihuje práve pľúca, nie je však zvláštnosťou, že napadne aj iný orgán vrátane srdca, čriev, obličiek, centrálnej nervovej sústavy. Orgány môžu byť pritom postihnuté nielen v dôsledku covidu, ale aj zmien, ktoré sa odohrávajú v našom organizme počas infekcií. Každý zdravý orgán sa snaží kompenzovať funkciu toho postihnutého a tým sa jednoducho povedané niektoré orgány preťažujú,“ upozorňuje.
Peter Kunč.
Foto: archív Petra KunčaV Národnom ústave detskej tuberkulózy a respiračných chorôb v Dolnom Smokovci pripravili pre tieto deti diagnostický a liečebný pobyt. Pediater Peter Kunč, ktorý sa im venuje, vraví, že pacienti sa najviac sťažovali na chronickú únavu, zníženú toleranciu fyzickej námahy alebo na problémy súvisiace s respiračným traktom, ako sú sťažené dýchanie, subjektívny pocit nedostatku vzduchu alebo ťažší nádych.
Ďalej to boli psychické ťažkosti ako tendencia k depresívnemu prežívaniu alebo úzkostným stavom, zvýšená psychická tenzia, poruchy spánku, nespavosť. Medzi ďalšie zdravotné problémy, ktoré popisujú aj medzinárodné lekárske časopisy, patria povírusový zápal srdca, zápaly ciev, neurologické problémy ako výpadky zraku, zhoršená pamäť a koncentrácia, závrate či zvonenie v ušiach, ďalej oslabené či rozmazané videnie, problémy so svalmi, obličkami, žalúdkom...
Postcovidové problémy má po prekonaní akútnej nákazy podľa rôznych zdrojov približne každé ôsme až desiate dieťa. Napríklad podľa britského štatistického úradu The Office for National Statistics je výskyt postcovidových problémov u detí od dvoch do 11 rokov 12,9 percenta, u dospievajúcich vo veku od 12 do 16 rokov to činí 14,5 percenta a vo veku od 17 až 24 rokov dokonca až 17,1 percenta.
„Postcovidové ťažkosti môžu byť skutočne rôznorodé. Často sa stretávame aj u detí s únavovým syndrómom, bolesťami hlavy, búšením srdca, mierne zvýšenou teplotou tela, gastrointestinálnymi ťažkosťami (hnačky, bolesti brucha a iné). Niektorí pacienti dokonca majú nešpecifické ťažkosti, cítia diskomfort, majú ešte dlho po prekonaní ochorenia poruchy čuchu,“ opisuje Oleksandr Dobrovanov.
Peter Kunč pripomína, že postcovid môže nepríjemne zaskočiť aj zdravé a športujúce deti. „Mali sme aj aktívnych športovcov, dokonca na profesionálnej úrovni, ktorí sa po prekonaní Covidu-19 nemohli kvôli výrazne zníženej kondícii vrátiť do športového režimu. Z klinických štúdií vyplýva, že ťažkosti odznejú do šiestich až ôsmich mesiacov, ale chronická únava môže pretrvávať aj naďalej,“ uvádza.
„Z našich pozorovaní aj z klinických štúdií vyplýva, že niektoré problémy možno vysvetliť poruchou imunity, keď sa imunitný systém u detí nedokáže s infekciou vysporiadať a akoby sa z nej nevylieči. Infekcia tak v určitej forme v organizme pretrváva. Aj u našich detí sme zaznamenali, že ich imunita vykazovala známky narušeného fungovania, tiež zisťujeme zvýšené zápalové parametre,“ popisuje odborník z Vysokých Tatier.
Maťko prestal prechodne počuť
Covid viac ohrozuje deti, ktoré už majú nejaké zdravotné oslabenie, čo potvrdzuje aj skúsenosť Ľubice Majtánovej. Spolu s manželom vychováva synčeka s vážnou poruchou sluchu. Maťko dostal covid v novembri minulého roka. Okrem vysokých horúčok, dusivého kašľa, vracania, straty hlasu a bolesti celého tela mu spôsobil aj zhoršenie jeho chronického zdravotného problému. Na pár dní prakticky prestal počuť.
Maťko Majtán s mamičkou.
Foto: archív Ľubice Majtánovej„Maťko, hoc je zdravé dieťa, mal náročnejší priebeh covidu,“ vraví mamička, ktorá zároveň vedie občianske združenie Nepočujúce dieťa. Počas toho, ako celá rodina covid prekonávala, veľmi na sociálnych sieťach apelovala na ostatných, aby sa dali očkovať a „ochránili tak krehkých a tých, ktorých priebeh covidu môže vážne ohroziť“.
Ako Ľubica Majtánová vysvetľuje, ľuďom s vážnou poruchou sluchu sa môže schopnosť počuť zhoršiť pri každej infekčnej chorobe. „Deje sa to aj nám, počujúcim, keď máme upchaté dutiny a opuchnuté sliznice. My však stratu sluchu nemáme a na porozumenie reči nám to stačí," vysvetľuje rozdiely medzi ľuďmi s dobrým sluchom a tými, čo s ním majú problémy.
Jej syn má stratu sluchu okolo sto decibelov, čo je ťažká strata zmyslového orgánu. Ak sa mu k postihnutiu pridá silná viróza, prechodne mu môže zhoršiť sluch aj o 20 až 30 decibelov. „Jeho načúvacie prístroje mu potom nedokážu pomôcť v priblížení reči,“ približuje komplikácie mamička. U chlapčeka trvalo dlhšie ako obvykle, takmer tri týždne, kým sa mu sluch znovu vrátil. Dnes je už našťastie v poriadku.
Deti ako obete nerozvážnosti
Nepríjemný priebeh choroby postretol na konci novembra minulého roka aj Izabelu, štvorročnú dcérku PR manažérky Barbary Jagušák Heribanovej. „Bezsenné noci striedali obavy z toho, kedy sa stav zlepší a či náhodou nezanechá choroba nejaké dlhodobé následky,“ popísala neľahké chvíle dcéra známej moderátorky Aleny Heribanovej.Začalo to nevinne. Takmer dva týždne malo dievčatko nádchu, ktorú doma preliečili. Po niekoľkých dňoch, keď už sa cítila dobre, sa však objavila vysoká horúčka až 39 stupňov, bolesť hlavy a celková malátnosť. Trápil ju i dusivý kašeľ a kvôli hustej zelenej nádche sa pridružil zápal stredného ucha. Na rad prišli celkové antibiotiká. Izabela pritom nikdy predtým takto chorá nebola.
„Aktuálne sú obete deti, ktoré kvôli našej nerozvážnosti zapĺňajú čakárne u detských doktorov a zvíjajú sa po nociach v bolestiach a triaške. My to doma ťaháme už tri týždne. Že covid prepukne v plnej sile, som fakt nečakala,“ dodala.
