Recept na šťastné materstvo je jednoduchý: Odložte časopisy, vypnite telku, dajte na vlastné inštinkty a ak treba, nebojte sa požiadať laktačné poradkyne o pomoc s dojčením.
Foto: shutterstock.comNa ochranu dojčenia pred neetickou reklamou slúži Medzinárodný kódex o marketingu náhrad materského mlieka, v piatok to bolo 40 rokov od jeho schválenia vo Svetovej zdravotníckej organizácii. Že má svoj význam, potvrdzuje aj spomínaná mapa Lancetu. Čím tmavšia je na nej zelená farba, znamená to viac dojčených detí. Mapu aj s výkladom zverejnilo na svojej stránke združenie MAMILA, upozorňujúc napríklad na porovnanie Indie a Číny. India, krajina ochraňujúca matky pred agresívnym marketingom, je v mape percenta dojčených detí výrazne zelenšia než Čína, ktorá to nerobí.
Globálna mapa dojčenia časopisu Lancet. Čím viac zelenej, tým vyšší počet dojčených detí. Slovensko do nej údaje neposkytlo.
Foto: Lancet/MAMILA„Mapa ukazuje na jednoznačný dôkaz účinnosti Kódexu na počty dojčených detí a tiež na vplyv nedojčenia na zdravie populácie v Mexiku. Po tom, čo sa pred pár rokmi mexická vláda rozhodla, že prestane ženy chrániť pred agresívnym marketingom umelej výživy, v priebehu piatich rokov v Mexiku klesli počty dojčených detí o 25 %. A následne sa výrazne zvýšila chorobnosť detí aj matiek – stúplo percento žien, ktoré mali rakovinu prsníka – a to už za obdobie piatich rokov,“ tlmočí závery štúdií MAMILA.
Slovensko: Niet sa čím chváliť
Ako je na tom Slovensko? Údaje o počte dojčených detí do spomínanej mapy sme neposkytli, preto sme na nej vyznačení žltou farbou. Pri regulovaní reklám výrobcov umelej výživy však rozhodne máme čo dobiehať, pretože reklamy na umelú výživu sa u nás valia takpovediac z každej strany, ochotne sa na ňu podujímajú aj celebritné mamičky – influencerky na sociálnych sieťach.Naše zákony napríklad v rozpore so spomínaným Medzinárodným kódexom delia umelú výživu na „počiatočnú“ a „pokračujúcu“. „Počiatočná“ sa uvádza ako 1, „pokračujúca“ číslami 2 a 3, obal však zostáva identický. Pokračujúcu výživu naša legislatíva umožňuje propagovať, hoci to Kódex zakazuje.
Reklamy na umelé mlieko, cumlíky, fľašky či iné „pomôcky“ sú v časopisoch pre deti, rovnako na internetových rodičovských portáloch, v čakárňach pôrodníc a iných zdravotníckych zariadení, dokonca aj v televízii a na akciových letákoch obchodov. „Sú zamerané na matky, čo odporuje zámeru kódexu,“ zdôrazňuje MAMILA.
Ďalšou spornou záležitosťou sú balíčky pre čerstvé mamičky, ktoré dostávajú ženy u gynekológov a v pôrodniciach. Že nie sú zadarmo, upozornila aj predsedníčka združenia Ženské kruhy Zuzana Krišková v tomto článku na ahojmama.sk. V mnohých balíčkoch sú letáky na rozličné výrobky, ktoré Kódex zakazuje. Zároveň ženy prijatím balíčka poskytujú svoje údaje firmám, umožňujú im zasielať im vzorky umelého mlieka a podobne.
Firmy vyrábajúce umelé mlieka navyše u nás sponzorujú lekárske kongresy a konferencie rozličných zdravotníckych pracovníkov, prezentujú tam svoje propagačné materiály a rozdávajú ich lekárom, vrátane darčekov ako hodiny, kalendáre, perá, atď. Svoju reklamu majú aj v lekárskych časopisoch.
Podiel na vysokom percente nedojčenia, prípadne predčasného ukončenia dojčenia, majú aj spomínané celebritné influencerky, ktoré svojim sledovateľkám ochotne tlmočia klamné a neetické reklamné posolstvá výrobcov umelých mliek ako „aspoň malú nebolí bruško“ (Monika Beňová) či „môžem si pospať“ (Dominika Cibulková). (Bolesti bruška bábätkám nespôsobuje materské mlieko ani dojčenie a umelé mlieko ich neodstraňuje, rovnako ako dojčenie a materské mlieko nie sú na príčine toho, že sa bábätko často budí. Prerušovaný spánok je pre bábätká prirodzený.)
Sprísnenie reklamy je nutné
Pri umelom mlieku nie je problém jeho samotná existencia, naopak, sú prípady, kedy je umelé mlieko naozaj potrebné. Problém je práve v jeho agresívnej a neetickej reklame, ktorou ho vnucujú aj ženám, ktoré by ho nepotrebovali používať.„Ľudia majú často nesprávny dojem, že organizácie podporujúce dojčenie, sú proti umelému mlieku a považujú ho za zlo alebo odsudzujú matky, ktoré kŕmia deti umelou výživou. Nie je to tak. A tento dojem firmy vyrábajúce umelú výživu ešte ďalej zneužívajú – ich reklamné kampane sú postavené na rétorike o „dobrých“ a „zlých“ matkách, na zdanlivej podpore dojčenia („Dojčenie je to najlepšie, ale keď to nejde...“),“ zdôrazňuje MAMILA.
Regulácia reklamy na umelú výživy je dôležitá. „Spolu s nedostatočnými znalosťami v oblasti dojčenia spôsobuje, že väčšina detí dostane umelú výživu už v pôrodnici. Spojenie reklamy a odporúčania umelej výživy zdravotníkmi spôsobuje, že už v prvom mesiaci života je dojčených málo detí, napriek tomu, že matky ich pôvodne dojčiť zamýšľali,“ konštatuje MAMILA, ktorá absolvovala s politikmi viacero stretnutí na túto tému, zatiaľ ešte bez konečnej úpravy predpisov.
