Šťastná matka, šťastné dieťa, jeden z najčastejších sloganov výrobcov umelého mlieka. A primeraná fotka k tomu, ako inak.
Foto: shutterstock.comReklama na umelé mlieko je vábivá, rodičom prezentuje pohodu, šťastnú rodinku a k tomu množstvo „pozitív“, ktoré jeho používanie zabezpečí. Napríklad „pokojný spánok, všetky potrebné vitamíny, žiadnu koliku,“ a podobne. Z nepochopiteľných dôvodov sa na reklamu dajú nahovoriť aj známe matky, ktoré svoje dieťa dojčia, resp. dojčili, napríklad svojho času Jasmina Alagič Vrbovská či najnovšie speváčka Mária Čírová.
Hlavným problémom reklám na umelé mlieko je, že sú v honbe za ziskom neetické. „Reklama na kašu „na dobrú noc“ naznačuje, že budenie sa polročného bábätka v noci už nie je normálne a treba to zmeniť. Reklamy na „antikolikovú“ fľašu propagujú nesprávnu predstavu, že bábätká plačú preto, že majú „koliku“, „bolí ich bruško“, a neumožňujú rodičom nadobudnúť potrebné zručnosti na uspávanie bábätiek. Neetická propagácia umelého mlieka je jednou z hlavných príčin, prečo 92 % žien zažije problémy s dojčením už v prvom týždni po pôrode a prečo v ďalších mesiacoch väčšina bábätiek prestane byť dojčená úplne,“ upozorňuje na svojom webe združenie MAMILA, ktoré sa venuje pomoci matkám pri dojčení.
Ľudia totiž často nerozlišujú medzi reklamnými posolstvami a informáciami. Naopak, posolstvá vnímajú ako informácie. „Sú vžité do takej miery, že ľudia už ani netušia, že z reklamy pochádzajú, a prezentujú ich ako fakty o dojčení či umelej výžive,“ konštatuje MAMILA.
Čím drahšie, tým lepšie?
Pripomína prieskum vo Veľkej Británii, podľa ktorého rodiny mali väčšiu tendenciu preberať z reklám pozitívne posolstvá a vyberať si konkrétne značky umelého mlieka na základe reklamných odkazov. Napríklad o „pridaných ingredienciách“, očakávanom lepšom spánku bábätka, o vplyve na jeho správanie, a tiež na základe predpokladu, že niektoré značky umelého mlieka boli vyvinuté „vedecky“ či boli „bližšie k materskému mlieku“.Reklamy sa im zdali vedecké a prínosné. „Napríklad zo skupiny respondentov, ktorí nepoužívali umelé mlieko, 18 % verilo, že niektoré značky umelého mlieka pomáhajú bábätku, aby jeho spánok bol lepší. Zo skupiny rodín, ktoré používali umelé mlieko, tomuto tvrdeniu verilo až 41 %. Až pätina z respondentov bola presvedčená, že konkrétna značka umelého mlieka, ktorú používali, mala pre ich bábätko špecifický prínos,“ cituje výsledky MAMILA s tým, že rodiny vyberali drahšie umelé mlieko s presvedčením, že je lepšie.
Čo je vlastne umelé mlieko
Fakty o umelom mlieku sú pritom iné a žiaľ, k rodičom sa nedostávajú. „Umelé mlieko sa skladá z množstva zložiek, od rastlinných až po živočíšne,“ vysvetľuje nutričná terapeutka Sylva Šmídová v knihe Lenky Žofajovej Sprievodca rodiča dnešného. Obsahuje napríklad cukry rôzneho pôvodu, rastlinné oleje, rybí olej, kravské mlieko.„Inými slovami – pri pití umelého mlieka pije bábätko mnohozložkovú potravu. A preto je vo veku 4 mesiacov čas nahrádzať umelé mlieko mnohozložkovou potravou, ktorá je čerstvá a predstavuje skutočné jedlo,“ vysvetľuje Sylva Šmídová s tým, že bábätko tak získa viac živín a zároveň sa učí jesť to, čo bude jesť neskôr.
Malo by ísť o vyváženú a bohatú stravu s dostatočným množstvom železa, vitamínu A, tuku, bielkovín, sacharidov a vápnika. Ak sa u nedojčených bábätiek začne s prechodom na normálnu stravu v štyroch mesiacoch, v šiestich je možné prestať s používaním umelého mlieka úplne.
Nebojme sa normálnych jedál
„Je zaujímavé, ako veľmi sa bojíme reálnych jedál, ktoré by bábätku mohli aj chutiť. Napríklad na cibuľke ani vajíčku nie je nič, čo by bábätko nemohlo zjesť. Kedysi sa hovorilo, že bábätko má síce dostávať žĺtok, ale bielok až neskôr z dôvodu obsahu bielkovín. Na druhej strane sa príjem bielkovín „naháňa“, aby ich bábätko dostávalo. Bábätko zje kúsok praženice, nie je to tak, že by jeho celodenný príjem potravy tvorila len praženica z mnohých vajec,“ reaguje na dilemy rodičov zo života Sylva Šmídová v spomínanej knihe Sprievodca rodiča dnešného.Ďalší príklad udáva napríklad smotanu. „Smotana je kravské mlieko, ktoré deti dostávajú v umelom mlieku a nikto sa nad tým nepozastavuje. To, že je v smotane veľa tuku? Deti potrebujú tuk, koniec-koncov, so umelého mlieka je tuk špeciálne pridávaný navyše, takže deti kŕmené umelým mliekom v podstate pijú mlieko so zvýšeným obsahom tukov.“
Expertka nevidí problém ani pri pečenom mäse (ak nie je prislané) či cesnaku. „Bábätko má vo veku, kedy začína jesť, normálny tráviaci trakt, pripravený na konzumáciu normálneho jedla. Je zaujímavé, že ľudia majú zakorenenú predstavu, že jedlo, ktoré bežne jedia, je „ťažko stráviteľné“ alebo „nebezpečné pre bábätko“, hoci v skutočnosti nevedia povedať čoho presne sa boja,“ uzatvára Sylva Šmídová s tým, že ak jedia niečo naozaj nevhodné, je to nevhodné aj pre nich samotných, nielen pre bábätko, a treba sa začať stravovať zdravšie.
