Dobrú noc, moje malé!
Foto: Shutterstock.comSpánok malých detí však nie je niečo, čo je nutné riešiť a čo musíte bábätká či batoľatá naučiť. Naopak, je dôležité pochopiť, že od nich približne prvé tri roky života nemôžete čakať niečo ako dokonalý spánkový režim. Veľa rodičov sa však o túto métu pokúša a potom sa cítia frustrovaní, ak sa im nedarí docieliť, aby dieťa konečne dobre spalo.
Napriek tomu, že malé deti celkom prirodzene nespia tak isto ako dospelí ľudí, sa však pre lepší spánok vášho potomka dá veľa urobiť. Predpokladom je pochopiť potreby dieťaťa a pozrieť sa aj na svoje vlastné správanie nie - či ním dieťaťu a jeho spánku prospievame, alebo nie.
Psychoterapeutka Eva Labusová (jej články o rodičovstve, výchove či zdraví si prečítate na www.evalabusova.cz) pripravila niekoľko užitočných rád, ako prestať s detským spánkom bojovať, ale naopak, čo najviac ho uľahčiť. Prečítajte si ich a skúste ich zaviesť do praxe.
1. Buďte mu nablízku
„Dieťa možno na to, aby zaspalo, potrebuje fyzickú blízkosť niekoho z rodičov. Do konca tretieho roka ide o prirodzenú potrebu – ľudské mláďatá sa potrebujú nosiť a blízkosť rodičov z hľadiska svojich vývojových potrieb jednoducho vyžadujú.“2. Odstráňte rušivé vplyvy
„Či sa nám to páči, alebo nie, dieťa možno ešte vôbec nie je ospanlivé. Alebo je okolo neho príliš veľa podnetov, ktoré ho rušia. V širšom zmysle ide o to odstrániť z blízkosti dieťaťa nadbytočný stres, napríklad vypnúť televíziu, ubrať na množstve podnetov, chodiť viac do prírody.3. Majte sa s partnerom radi
„Pre spánok detí je dôležité zlepšiť vzťah rodičov, to je úplne zásadné. Nepohoda medzi matkou a otcom pôsobí na dieťa veľmi znepokojujúcim vplyvom.“4. Pred spánkom dieťaťu doprajte uvoľnenie
„Niekedy sa deti pred zaspatím potrebujú zbaviť vlastných silných emócií, čo u najmenších detí prebieha vyplakaním sa (pomôcť im v tom môžete pomocou takzvaného asistovaného vyplakania, v ktorom im vytvoríte bezpečný priestor, aby mohli plakať. Písali sme o ňom v tomto našom článku) a u tých väčších vyhovorením sa, respektíve maznaním sa, pritúlením sa. K najčastejším mýtom spojeným s detským spánkom patrí, že fňukanie a nespokojnosť dieťaťa plynú výlučne z únavy a potreby spánku. V skutočnosti ale nenaladenosť a plačtivosť možno znamenajú, že sa dieťa potrebuje zo všetkého najviac emočne uvoľniť, a nie ísť spať.Nespokojné bábätká či batoľatá aj môžu byť ospalé, ale ak sú predráždené a nervózne, tak nezaspia. Rovnakú situáciu poznáme konieckoncov aj my dospelí. Nespokojnosť sa u malých detí prejavuje zvlášť ku koncu dňa, keď sú už vyčerpané a dávajú emóciám nekontrolovaný priechod.“
5. Pozor na kontrolné mechanizmy
„V tejto situácii je dôležité, aby rodičia potrebe dieťaťa upokojiť sa vyšli v ústrety a nedali vzniknúť niečomu, čo uznávaná odborníčka na detský spánok, švajčiarsko-americká psychologička a terapeutka Aletha Solterová (autorka kníh Múdrosť raného veku a Slzy raného detstva) nazýva kontrolným mechanizmom. Ide o to, že si dieťa vypestuje určitý zvyk či zlozvyk, ktorý nejakým nahradzujúcim spôsobom smeruje k uspokojeniu prirodzenej potreby emočného upokojenia sa.Aj my dospelí to poznáme napríklad v podobe konzumácie sladkosti alebo popíjania alkoholu v prípade emočného stresu. Sú známe prípady, keď otcovia počas hlbokej noci jazdia s dieťaťom v autosedačke okolo bloku domov. Pritom by stačilo dieťa trpezlivo podržať v náručí alebo si k nemu ľahnúť, hladkať ho a dovoliť mu chvíľu plakať.“
6. Neignorujte detský plač
„Niektorí rodičia v noci svoje plačúce dieťa ignorujú a ospravedlňujú si to sami pred sebou tak, že sa predsa potrebujú vyspať, aby mohli cez deň fungovať. Lenže akékoľvek množstvo dobrej rodičovskej starostlivosti cez deň nemôže vyvážiť stratu dôvery alebo strach, frustráciu a pocit bezmocnosti, ktoré dieťatko pociťuje, keď v noci – alebo kedykoľvek to potrebuje – nikto nereaguje na jeho plač. Preto malé dieťa nenechávajte plakať bez vašej emočnej účasti alebo o samote. A ak v noci zle spí, zamýšľajte sa, či dôvodom na nespavosť nie je niektorý z vyššie uvedených dôvodov.“7. Čo ak jednoducho spať ešte nepotrebuje?
„Pripustime tiež, že bábätká potrebujú menej spánku, ako sa všeobecne predpokladá. Inými slovami, to, že spí, vyhovuje nám rodičom, a tak deťom často spánok vnucujeme. Býva to ale aj naopak – my rodičia nie sme schopní kvôli vlastnej neorganizovanosti vytvoriť priestor na vlastné uspávacie rituály a držíme dieťa hore až do doby, než sami ideme spať, čím jeho spánok tiež rozhodíme.“8. Skúste spoločné spanie
„Ak vám bábätko navzdory všetkej snahe stále nechce spať, zostáva posledná otázka: Už ste vyskúšali spoločné spanie v jednej posteli či aspoň v jednej spálni? Možno i tu budete musieť prehodnotiť svoj pohľad na vec. Malé deti sú totiž zvyčajne len veľmi nerady separované od rodičov. Drvivá väčšina bábätiek či batoliat nie je spokojná v oddelených izbičkách.Ak vám to nie je vyslovene proti srsti, stojí za to, vyskúšať aj túto variantu. Je dosť nešťastné, že sa na ňu západná kultúra pozerá prevažne s nechuťou a prevláda trend separovať malé deti čo najskôr do ich vlastných postieľok a oddelených izieb. Konieckoncov, mláďata všetkých suchozemských cicavcov spí v blízkosti svojich matiek a rovnako ľudská mláďata dlhé obdobie histórie spali prevažne s matkami, respektíve dohromady s celou rodinou.
V tradičných kmeňových kultúrach, ale aj vo vyspelých ázijských kultúrach, napríklad v Japonsku, je spoločné spanie s deťmi dodnes bežné. Len v technologicky pokročilých a citovo v mnohom narušených spoločnostiach severnej Ameriky a Európy sa spoločné spanie nahradilo kolískami a postieľkami v oddelených izbách. V skutočnosti možno práve to je dôvod, prečo sa tunajšie deti pred spánkom tak hnevajú. Ich dávne naprogramovanie si pamätá, že bezpečné a upokojujúce je mať mama a otca nablízku.“
